Aktuality SHMÚ

Sumy teploty vzduchu v 2014 najvyššie v histórii pozorovania

24.2.2015 | KLIMATOLÓGIA | ANALÝZA | RNDR. OLIVER BOCHNÍČEK, PHD.
Sumy teploty vzduchu v 2014 najvyššie v histórii pozorovania

Význam súm teploty vzduchu spočíva v stanovení účinku na fyziologické procesy rastu a vývinu plodín (veľké vegetačné obdobie, ohraničené nástupom (na jar) a ukončením dní (na jeseň) s priemernou dennou teplotou T≥5°C, hlavné vegetačné obdobie T≥10°C, vegetačné leto T≥15°C), tiež pre určenie vegetačnej termickej konštanty (napr. zemiaky (skoré až neskoré) teplotná suma 1200-1800°C).

Záporná orientácia (klesajúci trend) krivky pri kumulovaných hodnotách priemernej dennej teploty vzduchu značí výskyt záporných hodnôt, čo môže najmä na jar pri viacdňovom pôsobení poškodiť vývoj rastlín.

Teplotné sumy sú významné charakteristiky, najmä pre poľnohospodárske účely.  Môžu sa počítať pre rôzne kalendárne obdobia, obdobie vymedzené nástupom a ukončením určitých priemerných teplôt alebo vegetačné obdobia poľnohospodárskych plodín. Ak sa teploty sčítavajú za vegetačné obdobia jednotlivých poľnohospodárskych plodín, teplotná suma sa označuje pojmom vegetačná termická konštanta.  Napr.  pre pšenicu a kukuricu je to 2500 až 3000°C (za rok), pre cukrovú repu 2400 až 2700°C a pod.  Ak sa sčítavajú kladné diferencie stanovené ako rozdiel teploty vzduchu a istou teplotnou hranicou (napr. 5°C), potom takúto teplotu označujeme ako efektívna teplota a teplotnú  hranicu za efektívnu nulu.

Priebeh kumulovaných hodnôt priemernej dennej teploty vzduchu v ročnom chode počas jednotlivých rokov (z vybraného počtu staníc predstavujúce priestorovú charakteristiku) počnúc 1951 a končiac 2014 je na obr. 1. Rok 2014 (výrazne červená krivka) potvrdil, že i pri použití takéhoto postupu spracovaniu denných teplôt vzduchu sa ukázal ako najteplejší v histórii merania teploty vzduchu na území Slovenska.

Obr. 1

Pre stanovenie prírastku alebo úbytky na chod kumulovaných denných hodnôt teploty vzduchu počas roka, má rozhodujúci vplyv najmä mesačný priebeh (séria obrázkov 2.1 až 2.12).  Pre stanovenie významu každého jedného mesiaca je stanovenie počiatku prírastku (úbytku) prvým dňom (resp. priemernou dennou teplotou prvého dňa konkrétneho mesiaca) a následnou sumáciou až po jeho koniec (mesačný priebeh).

Obr. 2.1 až 2.12

Z uvedeného spracovania vyplýva, že k rekordnej sume priemernej dennej teploty vzduchu potvrdzujúcej najteplejší rok 2014 prispeli najmä mesiace (v poradí od začiatku roka) január, február, ale najmä rekordne teplý marec a tiež veľmi teplý november. Je treba poznamenať, že počas celého roka 2014 boli hodnoty kumulovanej priemernej dennej teploty vzduchu nadnormálne vysoké (v závere mesiaca), len máj a august boli chladnejšie stále však, i keď málo, nad normálom (1961-1990) v obrázkoch hladká krivka čiernej farby v strede ostatných čiar.

To, že rok 2014 bol najteplejší potvrdilo meranie minimálnej teploty vzduchu, ktorá počas roka vykazovala extrémne vysoké hodnoty (Obr. 3).

Obr. 3

© Slovenský hydrometeorologický ústav, Odbor Klimatologická služba