Aktuality SHMÚ

Dym z Kanady nad Slovenskom

Všetko nasvedčuje tomu, že nad územím Slovenska bol minulý a aj tento týždeň s veľmi vysokou pravdepodobnosťou zaznamenaný výskyt aerosólových častíc (dym), ktoré pochádzajú z rozsiahleho požiaru v Kanade.

Častice dymu boli v Aerologickom a radiačnom centre SHMÚ v Gánovciach pri Poprade detegované pomocou mikropulzného lidaru. Boli pozorované dva prípady ich výskytu. Prvé častice dymu boli zachytené 11. mája približne o 20:00 nášho času. Táto vrstva bola pozorovaná kontinuálne až do piatej hodiny rannej nasledujúceho dňa. Vyskytovala sa vo výške cca 11 km nad morom a mala hrúbku okolo 0,5 km.

Druhý, zaujímavejší prípad nastal tento týždeň. Dňa 16. mája v čase okolo siedmej hodiny rannej sa vo výške približne 4 km začali znova objavovať aerosólové častice dymu. Vrstva bola hrubá niekoľko stoviek metrov a vyskytovala sa aj v nasledujúcich hodinách vo výške 4 – 5,5 km. Pred polnocou sme navyše nad touto vrstvou zachytili aj ďalšiu oblasť vo výške približne 8 km. Neskôr kvôli oblačnosti nebolo možné spomenuté vrstvy ďalej sledovať. Podmienky sa ale ráno zmenili a opäť sme detegovali dym z Kanady.

Práve v utorok ráno 17. mája bolo situácia najzaujímavejšia. Okolo šiestej hodiny sa dym vyskytoval vo výške 4,4 – 6,5 km, teda vo vrstve s hrúbkou až okolo 2 km. Na priloženom obrázku, ktorý znázorňuje vertikálne profily aerosólov získané pomocou lidaru si môžeme danú vrstvu dobre všimnúť (čas na obrázku je v UTC a výška nie je nadmorská, ale reprezentuje vertikálnu vzdialenosť od miesta merania, ktoré má nadmorskú výšku 701 m. n. m.). Je znázornená žltou až oranžovou farbou.

Vrstvy podobnej farby vidíme aj pri zemi vo výške zhruba do dvoch kilometrov nad terénom. V tomto prípade však nejde o dym z Kanady, ale o aerosóly v hraničnej vrstve atmosféry, ktoré sú hlavne regionálneho pôvodu (peľ, prach, vodné kvapôčky, ...). Nič nenasvedčuje tomu, žeby sa dym v lokalite nášho merania vyskytoval aj pri zemskom povrchu. Dá sa tvrdiť, že pod nadmorskú výšku 3 km sa vôbec nedostal, teda stále sa vyskytoval iba vo voľnej atmosfére. Tmavo červená až hnedá farba na 1. obrázku reprezentuje oblačnosť (najsilnejší signál). Naopak zelená a najmä modrá farba predstavuje slabý, respektíve žiadny signál. 

Obr. 1. Vertikálny profil aerosólov vo vybranom čase 16. – 17. mája 2016, os x reprezentuje čas [UTC] a os y vzdialenosť od zemského povrchu [km]

Podstatný dôkaz o tom, že ide o dym z kanadského požiaru nám poskytol model HYPSPLIT, ktorý prevádzkuje Air Resources Laboratory, NOAA. Tento model nám dokáže doslova povedať to, odkiaľ k nám prišiel vzduch. Na 2. obrázku môžeme vidieť, že vzduch s dymom pozorovaný 17. mája vo výške 5 km nad terénom o 04:00 UTC bol dňa 7.5. o 21:00 UTC vo výške iba 445 m nad terénom v oblasti kanadského mesta Fort McMurray. Nad Slovensko sa teda v tomto prípade dostal za približne 9 dní. Trajektória po ktorej „putoval“ je na obrázku znázornená zelenou farbou.    

Obr. 2. Spätná trajektória prúdenia vzduchu pre lokalitu SHMÚ Gánovce z výšky 5 km nad terénom

v čase 04:00 UTC 17.5.2016, NOAA HYPSPLIT MODEL 

Práve v oblasti spomínaného mesta Fort McMurray zúri už viac ako dva týždne obrovský požiar, ktorý podľa posledných správ zasiahol plochu 4230 kilometrov štvorcových (zdroj: Edmonton journal). Pre lepšiu predstavu, táto plocha predstavuje cca 9 % rozlohy Slovenska. Dym z tohto požiaru vnikol aj do oblačnosti tlakovej níže, ktorú evidentne zafarbil. Dokazuje to satelitná snímka na 3. obrázku. Tento obrázok a aj naše merania poukazujú na ohromnú veľkosť prírodnej katastrofy. Je až neuveriteľné, že dym sa k nám dostal z tak veľkej vzdialenosti, ktorá najkratšou možnou cestou, teda vzdušnou čiarou predstavuje približne 7500 km.  V skutočnosti k nám ale dym „putoval“ po o niečo dlhšej trase, čo dokazuje zelená trajektória na 2. obrázku. 

Obr. 3. Snímka „špinavej“ tlakovej níže, NASA

Na záver je ešte nutné dodať, že pod gigantické rozmery požiaru v Kanade sa okrem iných faktorov výraznou mierou podpísala aj ľuďmi spôsobená klimatická zmena. Začiatkom mája totiž danú oblasť zasiahli extrémne horúčavy. Riziko požiarov boreálnych lesov či už v Kanade alebo na Sibíri významne narastá, pretože tieto oblasti sa otepľujú oveľa rýchlejšie v porovnaní s aj tak výrazným globálnym rastom teploty.