Aktuality SHMÚ

Vývoj plytkej oblačnosti 26. septembra 2016

29.9.2016 | METEOROLÓGIA | ANALÝZA | MIROSLAV ŠINGER
Vývoj plytkej oblačnosti 26. septembra 2016

Zaujímavý, no bežný kolobeh plytkej oblačnosti.

Počas dňa sa zemský povrch vplyvom slnečného žiarenia ohrieva a od neho aj vzduch tesne nad ním. To vedie ku konvekcii s výstupnými pohybmi vzduchu smerom nahor a s následnou tvorbou kopovitej oblačnosti typu cumulus. V pondelok 26.9. bol vývoj tejto oblačnosti obmedzený do nadmorskej výšky približne 2600 m. Nad touto hladinou už teplota s rastúcou výškou stúpala, čo bránilo ďalšiemu vývoju kopovitej oblačnosti (na obr. 1 inverzná stabilná vrstva, niekedy označovaná aj ako zádržná). Vplyvom pretrvávajúcich výstupných prúdov však vývoj oblačnosti ešte krátko pokračoval, no v horizontálnom smere. Z oblaku cumulus tak postupne vznikol stratocumulus, pričom vzhľadom na jeho pôvod ho označujeme stratocumulus cumulogenitus (obr. 2 a 3). Keďže na niektorých miestach prešlo týmto vývojom veľa cumulov, postupne vznikla súvislá oblačnosť typu stratocumulus (cumulogenitus), predovšetkým v Banskobystrickom kraji, prechodne však aj inde (animácia družicových snímok nižšie).


V tomto období sa často stáva, že ranné hmly a nízku oblačnosť rýchlo strieda kopovitá oblačnosť, ktorá prechádza podobným procesom popísaným vyššie. Ak však v prostredí nie je hrubá stabilná vrstvá, môže prebiehať aj hlboká konvekcia. Tá vedie k vývoju mohutnej kopovitej oblačnosti a prípadným prehánkam či búrkam, ako to bolo napr. 18. septembra v Banskobystrickom kraji (obr. 4).

 

Animácia vývoja plytkej kopovitej oblačnosti typu cumulus a jej prerod na oblačnosť typu stratocumulus cumulogenitus.

 

Obr. 1 - Skew-T diagram 26.9.2016 12:00 z aerologickej sondáže v Gánovciach (izotermy smerujú zľava doprava pod uhlom 45°, sprava doľava pod rovnakým uhlom suché adiabaty, pseudoadiabaty sprava doľava pod väščím uhlom ako suché adiabaty (najmä v spodných hladinách)). Plytká oblačnosť typu cumulus sa mohla rozvíjať len po stabilnú inverznú vrstvu, teda do výšky cca 2600 m n.m., kde sa postupne rozlievala do strán a tvorila sa tak oblačnosť stratocumulus cumulogenitus. 

 

Obr. 2 - Snímka z družice NPP-Suomi, 26.9.2016 13:11 LSEČ (11:11 UTC). Na rozlíšení 375 m detailne vidno aj najmenšie cumuly, ktoré ešte nedosiahli hladinu rovnováhy.

 

Obr. 3 - Stratocumulus cumulogenitus, 26.9.2016, Sabinov, foto: T. Sabol.

 

Obr. 4 - Cumulus, v okolí stratocumulus, 18.9.2016, Klenovec, foto: M. Šinger.