SHMÚ vydal meteorologické výstrahy na Búrky Zobraziť výstrahy

SHMÚ vydal hydrologické výstrahy na   Povodeň z trvalého dažďa Prívalová povodeň Zobraziť výstrahy

Aktuality SHMÚ

 

10 JÚL 2020

Globálna teplota môže už do roku 2024 prekročiť hodnotu oteplenia +1,5 °C

KLIMATOLÓGIA | 10.7.2020 | ANALÝZA | LADISLAV MARKOVIČ, JOZEF PECHO

Aktuálna správa hodnotiaca predpokladaný vývoj budúcej globálnej klímy (The Global to Decadal Climate Update), spracovaná meteorologickou službou Spojeného kráľovstva (Met Office), poskytuje výhľad na globálnu klímu pre obdobia nasledujúcich piatich rokov (2020-2024) s cieľom poskytnúť čo najnovšie a najpresnejšie odborné informácie.



20 MÁJ 2020

Najdlhšie súvislé obdobia charakteristicky vysokých maxím teploty vzduchu na Slovensku

KLIMATOLÓGIA | 20.5.2020 | ANALÝZA | DALIBOR VÝBERČI, JOZEF PECHO, PAVOL FAŠKO

Už onedlho sa prehupneme do meteorologického leta - pre teplotu vzduchu najvhodnejšiu časť roka na to, aby mohla v priebehu dňa vystúpiť na skutočne vysokú hodnotu. Obdobia, keď sa tak dialo nepretržite deň za dňom, trvali v minulosti na Slovensku aj naozaj veľmi dlho. 



15 APR 2020

Aké je absolútne slovenské maximum redukovaného tlaku vzduchu?

KLIMATOLÓGIA | 15.4.2020 | ANALÝZA | DALIBOR VÝBERČI, JOZEF PECHO, PAVOL FAŠKO, MIROSLAV ŠINGER, TIBOR CSÖRGEI, ĽUBOMÍR BABIN, OLIVER BOCHNÍČEK

V slovenskej meteorológii a klimatológii doposiaľ neexistovala jednoznačná a spoľahlivá vedomosť o extrémnych okamžitých hodnotách tlaku vzduchu v prepočte na hladinu mora, zaznamenaných na území našej krajiny. Teraz sa register historických extrémov počasia na Slovensku rozrastá o nový záznam.



07 APR 2020

Prvé príznaky sucha v roku 2020

KLIMATOLÓGIA | 7.4.2020 | SPRÁVA | GABRIELA IVAŇÁKOVÁ, MAROŠ TURŇA, IVANA KRČOVÁ, JAKUB RIDZOŇ

Sucho sa za posledné dva až tri týždne rozširuje na čoraz väčšiu plochu. V článku je zhrnutá aktuálna situácia a uvedené sú aj stručné informácie od odborníkov z praxe.



20 JAN 2020

Klíma na kontinentoch 21. storočia – výrazne teplejšia a suchšia

KLIMATOLÓGIA | 20.1.2020 | ANALÝZA | JOZEF PECHO

Genéza klímy v danej oblasti či regióne je podmienená celým radom klimatotvorných faktorov, ktoré určujú napr. veľkosť radiačnej bilancie zemského povrchu a atmosféry. Výsledkom týchto zložitých fyzikálnych väzieb sú relatívne stabilné teplotné pomery v blízkosti zemského povrchu, ktoré spolu s ďalšími klimatickými prvkami spätne determinujú charakter prírodného prostredia. Tento druh stability, inak tiež stacionarity klimatických podmienok má veľký význam napríklad pre rozšírenie konkrétnych skupín rastlinstva a živočíšstva, ktoré sú schopné sa adaptovať len na určitý, relatívne obmedzený rozsah hodnôt teploty a vlhkosti vzduchu, či atmosférických zrážok, a špecifickosť ich ročného režimu. Pokiaľ sa tento rozsah alebo režim z akéhokoľvek dôvodu mení, v reakcii na tieto zmeny dochádza zákonite k migrácii fauny a flóry, ktorá patrí medzi najefektívnejšie spôsoby adaptácie.



20 JAN 2020

Lesné požiare v Austrálii a ich súvislosť so zmenou klímy

KLIMATOLÓGIA | 20.1.2020 | ANALÝZA | JOZEF PECHO

Aj napriek miernej úľave, ktorú priniesli do lesnými požiarmi sužovaných oblastí východnej a juhovýchodnej Austrálie v druhej polovici minulého týždňa intenzívne dažde spojené s lokálnymi búrkami a prehánkami, v niektorých oblastiach Nového Južného WalesuViktórie intenzívne požiare stále pretrvávajú (na základe údajov NASA). Bezprecedentný, a podľa vyjadrení Austrálskej meteorologickej služby (BOM) a Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) katastrofálny rozsah tohtoročných lesných požiarov je vo veľkej miere zapríčinený dlhoročným suchom (2017 – 2019) a v mnohých oblastiach Austrálie aj extrémnymi teplotnými pomermi, ktoré pretrvávajú už minimálne od začiatku roka 2019. Podľa údajov BOM [Zdroj], rok 2019 bol v Austrálii historicky najteplejší a súčasne najsuchší od začiatku systematických meteorologických meraní a pozorovaní. 



16 JAN 2020

Rok 2019 bol globálne druhý najteplejší v histórii

KLIMATOLÓGIA | 16.1.2020 | ANALÝZA | LADISLAV MARKOVIČ, JOZEF PECHO

Podľa predbežných údajov globálnych databáz teploty povrchu kontinentov a oceánov (NASA, NOAA, CRU,  JMA, Berkeley a ERA5), ako aj oficiálnej tlačovej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), rok 2019 bol druhým najteplejším rokom aspoň od roku 1880 (za rokom 2016), pričom bol to súčasne vôbec najteplejší rok bez významnejšieho vplyvu ENSO (El Niño). V správe WMO sa súčasne uvádza, že obdobie rokov 2015 – 2019, resp. posledná dekáda 2010 – 2019, boli historicky najteplejšie periódy za posledných aspoň 140 rokov. Počnúc obdobím 80. rokov 20. storočia, každé ďalšie desaťročie bolo významne teplejšie ako predošlé obdobie (dekáda). Predpokladá sa, že tento trend bude pokračovať z dôvodu rekordne vysokých koncentrácií skleníkových plynov aj v nasledujúcich dekádach 21. storočia. Podľa údajov ECMWF (ERA5) a Klimatického programu Copernicus (C3S), rok 2019 bol v Európe najteplejší rok aspoň od roku 1980 (predbehol tak aj roky 2014, 2015 a 2018). Okrem polárnych periférií Európy, významnejšie teplejšie ako klimatický normál 1961 – 1990 (resp. 1981 – 2010) boli predovšetkým rozsiahle oblasti strednej a východnej Európy s odchýlkami +2,0 až +3,0 °C. Relatívne najteplejšou sezónou v roku 2019 bolo v Európe leto (jún – august 2019), s odchýlkami v intervale od +3,0 do +5,0 °C v porovnaní s obdobím 1961 – 1990 (najmä v oblasti strednej a západnej Európy).



04 NOV 2019

Druhý ročník stretnutia s reportérmi dopadov sucha v Smoleniciach

KLIMATOLÓGIA | 4.11.2019 | SPRÁVA | OKS

Dňa 29.10.2019 sa v kongresovom centre SAV v Smoleniciach konal už 2. ročník diskusného odborného stretnutia „MONITORING A HODNOTENIE DOPADOV SUCHA NA SLOVENSKU – stretnutie s reportérmi z praxe.“



25 OKT 2019

Extrémne teplé babie leto na Slovensku v roku 2019

KLIMATOLÓGIA | 25.10.2019 | ANALÝZA | PAVEL FAŠKO, JOZEF PECHO, LADISLAV MARKOVIČ, MIROSLAV ŠINGER

Tohtoročné „babie leto“, ktoré sa v našich klimatických pomeroch zvykne prejavovať veľmi teplým, málo veterným a suchým počasím, tento rok prekvapilo svojim nie celkom štandardným priebehom, a predovšetkým, v niektorých dňoch tohto a minulého týždňa, aj mimoriadne až extrémne vysokou maximálnou a minimálnou dennou teplotou vzduchu. Od pondelka, 14. 10. 2019, sme na pomerne veľkom počte meteorologických staníc na Slovensku zaznamenali prekonanie rekordov maximálnej a minimálnej dennej teploty vzduchu, pričom v rámci operatívnej siete meteorologických staníc SHMÚ, k najvyššiemu počtu prekonaní došlo v období od pondelka do štvrtka tohto týždňa (21. – 24. 10. 2019). Napríklad v utorok, 22. 10. 2019, bol rekord dennej najvyššej teploty vzduchu prekonaný na viac ako 32 meteorologických staniciach (deň predtým, v pondelok, to napríklad bolo "len" na 14 staniciach). Najteplejším dňoch uvedeného obdobia bol štvrtok, 24. 10. 2019, kedy maximálna denná teplota vzduchu v Kráľovej pri Senci bola až 27,3 °C. Na mnohých meteorologických staniciach na západnom Slovensku sme pritom zaznamenali aj zatiaľ najneskorší výskyt letného dňa v histórii meteorologických meraní a pozorovaní, keď v niektorých prípadoch sa tento dátum posunul na neskorší termín až o desať dní (napr. Bratislava-Koliba).



30 SEP 2019

Špeciálna správa IPCC o stave oceánov a kryosféry

KLIMATOLÓGIA | 30.9.2019 | ANALÝZA | JOZEF PECHO, LADISLAV MARKOVIČ

Ľudia rýchlo menia svetové oceány na prehriate a kyslé prostredie nehostinné pre život. To je jeden zo záverov správy IPCC o stave oceánov a kryosféry, ktorú Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) zverejnil v stredu minulý týždeň v Monacu, pričom súčasne zdôrazňuje naliehavosť včasných, ambicióznych a koordinovaných opatrení v oblasti riešenia bezprecedentne rýchlych a trvalých zmien, resp. ich dopadov v oceánoch a v tzv. kryosfére. Slovo „kryosféra“ – z gréckeho kryos, ktoré znamená chlad alebo ľad – popisuje zamrznuté komponenty globálneho klimatického systému Zeme (na povrchu, pod povrchom a v oceánoch), vrátane snehu snehovej pokrývky, horských a kontinentálnych ľadovcovplávajúcich ľadových krýh a morského ľadu, ľadu na jazerách a riekach, ako aj permafrostu (sezónne alebo trvalo zmrznutá pôda). Kryosféra, spolu s oceánmi, hrá kľúčovú úlohu pre život na planéte. Posledná správa IPCC prináša komplexné, súčasne však aj znepokojujúce informácie o stave globálnych oceánov (a kryosféry): oceány sú teplejšie, kyslejšie a menej produktívne (z pohľadu tvorby primárnej biomasy), horské a kontinentálne ľadovce sa roztápajú stále rýchlejšie, čo bezprostredne vedie k rýchlejšiemu zvyšovaniu hladiny oceánov a častejším pobrežným záplavám

skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑