Aktuality SHMU

Globálna klíma v rokoch 2015 - 2019: Klimatická zmena sa zrýchľuje

25.9.2019 | KLIMATOLÓGIA | ANALÝZA | JOZEF PECHO, LADISLAV MARKOVIČ
Globálna klíma v rokoch 2015 - 2019: Klimatická zmena sa zrýchľuje

V súvislosti s klimatickým summitom (Climate Action Summit 2019), ktorý sa konal na pôde Organizácie spojených národov (OSN) v New Yorku dňa 23. septembra 2019, popredné meteorologické organizácie (napr. IPCC, WMO, UNEP alebo GCP) zverejnili zhrňujúcu správu o aktuálnom stave globálneho klimatického systému, vývoji globálnych emisií a koncentrácií skleníkových plynov, ako aj stave riešenia a plnenia emisných záväzkov jednotlivých krajín a regiónov, pričom poukázali na narastajúci rozdiel medzi dohodnutými cieľmi z Paríža (2015; tie by v ideálnom prípade mohli pomôcť spomaliť prebiehajúcu zmenu klímy) a ich reálnym doterajším plnením. Správa OSN tiež uvádza, že období rokov 2015-2019 sa, podľa ukazovateľov ako sú vzostup hladiny oceánov, topenie ľadovcov a extremalita počasia, zvýraznili dopady prebiehajúcej zmeny klímy na celej Zemi. Obdobie rokov 2015-2019 bude podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) rekordne najteplejším päťročným obdobím zaznamenaným v histórii meteorologických meraní a pozorovaní. Na rekordnú úroveň sa zvýšili aj koncentrácie hlavných skleníkových plynov v atmosfére, čím sa podľa OSN pravdepodobne posilní trend otepľovania atmosféry a oceánov aj v ďalších desaťročiach tohto storočia.

Správa (United in Science) obsahuje podľa slov Generálneho tajomníka OSN, Antónia Guterresa, aktuálne vedecké zistenia a informácie o kritickom stave klimatického systému a stave riešenia súčasnej "klimatickej krízy". Správa poukazuje na to, ako sa súčasná zmena klímy prejavuje a ešte len bude prejavovať prostredníctvom ďalekosiahlych a veľmi vážnych dopadov na ľudskú spoločnosť a prírodné ekosystémy a spoločenstvá. Správa ďalej zdôrazňuje potrebu zásadnej sociálno-ekonomickej transformácie v kľúčových hospodárskych odvetviach, akými sú napríklad využívanie pôdy a energetika, s cieľom zabrániť nebezpečnému nárastu globálnej teploty, ktorý by mohol mať potenciálne nezvratné konzekvencie pre celú planétu. Správa OSN tiež prináša prehľadnú syntézu dnes už dostupných možností, ako kritickému otepleniu o 1,5 °C (prípadne 2,0 °C) do konca tohto storočia zabrániť (mitigácia) alebo minimálne zmierniť jeho následky prostredníctvom adaptačných opatrení

„Príčiny ako aj dopady zmeny klímy sa skôr zvýrazňujú a zrýchľujú ako spomaľujú. Je veľmi dôležité, aby sme znížili emisie skleníkových plynov, najmä z výroby energie, priemyslu a dopravy. Je to rozhodujúce, ak chceme zmierniť zmenu klímy a splniť ciele stanovené v Parížskej dohode, “ uviedol generálny tajomník WMO, Petteri Taalas.

 

Zo záverov správy vyberáme len niektoré kľúčové informácie, ďalšie je možné nájsť v zdrojoch na stránkach WMO alebo OSN.

Najteplejšie päťročné obdobie v histórii

Priemerná globálna teplota za obdobie rokov 2015-2019 bude pravdepodobne historicky najvyššia v období moderných meteorologických meraní a pozorovaní. Správa uvádza, že v porovnaní s predindustriálnym obdobím, globálny priemer teploty povrchu pevnín a oceánov je dnes vyšší o 1,1 °C (± 0,1 ° C), a o 0,2 °C vyšší ako v období 2011-2015. Plošne rozsiahle a dlhotrvajúce vlny horúčav v mnohých oblastiach sveta, požiare a ďalšie ničivé fenomény, akými sú tropické cyklóny, povodne a sucho, mali v uvedenom období zásadný vplyv na sociálno-ekonomický rozvoj a životné prostredie. V období rokov 1979-2018 sa rozsah arktického morského zaľadnenia na konci leta (severnej pologule) znižoval rýchlosťou približne 12 % za desaťročie. Štyri najnižšie hodnoty tohto indikátora, ale pre zimné obdobie, sa vyskytli práve v období rokov 2015 a 2019. Viacročný ľad v Arktíde takmer zmizol. Ročný úbytok ľadu z kontinentálneho zaľadnenia v Antarktíde sa zvýšilo najmenej šesťkrát, a to zo 40 miliárd ton/rok v rokoch 1979-1990 na 252 miliárd ton/rok v rokoch 2009-2017.

Priemerná rýchlosť nárastu hladiny svetových morí a oceánov sa medzi obdobiami 1997-2006 a 2007-2016 zvýšila z 3,04 milimetra za rok (mm/rok) na približne 4 mm/rok. Počas päťročného obdobia, od mája 2014 do mája 2019 sa miera priemerného globálneho rastu hladiny oceánov zvýšila dokonca až na 5 mm/rok. Dôvodom je predovšetkým rýchlejšie otepľovanie povrchových vrstiev oceánov (a následne aj väčšia tepelná rozťažnosť morskej vody) a rýchlejšie topenia sa ľadovcov v Grónsku a v Západnej Antarktíde. 

Viac ako 90 % tepla generovaného globálnym otepľovaním sa ukladá do oceánov. V roku 2018 boli zaznamenané najvyššie hodnoty celkového tepelného obsahu oceánov (OHC) namerané v povrchových 700 metrov, pričom rok 2017 bol na druhom mieste a 2015 na treťom mieste. 

Vlny horúčav predstavovali v období rokov 2015-2019 najväčšie meteorologické riziko. Svojimi dopadmi ovplyvnili všetky kontinenty a viedli k dosiahnutiu novým teplotným rekordom. Vlny horúčav a následné periódy sucha viedli k značným stratám na životoch, intenzifikácii lesných požiarov, ako aj k stratám na úrode. Najväčšie ekonomické straty boli však spojené s tropickými cyklónmi. Sezóna hurikánov v Atlantiku bola v roku 2017 jednou z najničivejších v histórii. Straty spojené len s hurikánom Harvey dosiahli viac ako 125 miliárd USD. V lete 2019 došlo v arktickej oblasti k požiarom, ktoré len počas mesiaca jún do atmosféry emitovali 50 miliónov ton oxidu uhličitého (CO2). K rozsiahlym požiarom došlo v priebehu tohto roka aj v oblasti tropických dažďových pralesov v južnej Ázii, Afrike a Amazónii. Podľa bulletinu Americkej meteorologickej spoločnosti, až 62 zo 77 hlásených extrémnych udalostí vykazuje v období rokov 2015 až 2017 významný antropogénny vplyv (vyššia pravdepodobnosť výskytu daného extrému v dôsledku zmeny klímy), vrátane takmer každej analyzovanej vlny horúčav. 

Rekordne vysoké koncentrácie skleníkových plynov

Atmosférické koncentrácie hlavných skleníkových plynov s dlhou životnosťou, teda oxidu uhličitého (CO2), metánu (CH4) a oxidu dusného (N2O) dosiahli v období rokov 2015-2018 nové historické maximá. V roku 2018 dosiahla globálna koncentrácia CO2 407,8 častíc na milión (ppm), bola teda o 2,2 ppm vyššia ako v roku 2017. Predbežné údaje za rok 2019 naznačujú, že koncentrácia CO2 dosiahne alebo dokonca prekročí v tomto roku hodnotu 410 ppm. Priemerná rýchlosť rastu globálnej koncentrácie CO2 sa počas troch po sebe nasledujúcich desaťročiach (1985-1995, 1995-2005 a 2005-2015) zvýšila z 1,42 ppm/rok na 1,86 ppm/rok, ďalej až a na 2,06 ppm/rok, v poslednom uvádzanom období.

V správe sa ďalej uvádza, že naposledy zemská atmosféra obsahovala 400 ppm CO2 pred približne 3 až 5 miliónmi rokov, kedy priemerná globálna teplota bola o 2 až 3 ° C vyššia ako dnes a hladina svetových oceánov a morí bola o približne 10 až 20 metrov vyššia v porovnaní so súčasnosťou. V správe Globálneho uhlíkového projektu (GCP) sa ďalej uvádza, že celosvetové emisie CO2 vzrástli v roku 2018 (v porovnaní s predošlým rokom) o 2 %, a dosiahli tak novú rekordnú úroveň, 37 miliárd ton CO2. Súčasné výhľady hospodárskeho rozvoja a vývoja globálnej energetiky naznačujú, že globálne emisie CO2 budú aj v roku 2019 minimálne také vysoké ako v roku 2018. Očakáva sa, že v roku 2019 sa globálne HDP zvýši o 3,2%, pričom sa tiež predpokladá, že ak rýchlosť prechodu na nízkouhlíkové technológie a ekonomiku bude porovnateľná s obdobím za posledných 10 rokov, je potrebné počítať pri raste globálnej ekonomiky aj s ďalším navýšením antropogénnych emisií CO2.

Rastúci rozdiel medzi emisnými záväzkami a realitou

V správe OSN sa uvádza, že pri súčasnom plnení (dobrovoľných) národných príspevkov (NDCs) sa neočakáva, že by globálne emisie CO2 mohli dosiahnuť svoj vrchol (a teda aj následný pokles) ešte pred rokom 2030 (nehovoriac o roku 2020). Ak by sa aj súčasne národné emisné záväzky z Paríža (2015) úplne implementovali a dodržiavali, pri porovnaní s cieľom neprekročiť kritické oteplenie o 2,0 °C do roku 2100, globálne emisie CO2 budú veľmi pravdepodobne v roku 2030 stále vyššie o 13 miliárd ton CO2e/rok. V prípade ambicióznejšieho cieľa (neprekročenie o 1,5 °C) bude tento rozdiel samozrejme ešte väčší (29 miliárd ton CO2e/rok). Pri súčasnom plnení národných záväzkov sa očakáva, že priemerná globálna teplota by sa do konca tohto storočia mohla zvýšiť o 2,9 až 3,4 °C.

 

Organizácie, ktoré sa podieľali na príprave prehľadovej správy: World Meteorological Organization (WMO), Global Atmosphere Watch, United Nations Environment Programme (UNEP), Global Carbon Project, Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC), Future Earth, Earth LeagueGlobal Framework for Climate Services.