Aktuality SHMU
Klimatologické a fenologické zhodnotenie jari 2018
Teplota vzduchu
Jar 2018 bola na území Slovenska teplotne mimoriadne nadnormálna, s priemernou územnou odchýlkou +2,7 °C v porovnaní s normálom 1961-1990 (dT v intervale od +1,9 °C v Somotore do +3,6 °C v Žihárci). V porovnaní s teplejším normálom 1981-2010 hodnotíme jar ako teplotne silne nadnormálnu s priemernou územnou odchýlkou +2,1 °C (dT v intervale od +1,2 °C v Ružomberku do +2,9 °C v Žihárci). V novodobej histórii meteorologických meraní sme zaznamenali túto jar dva rekordne teplé mesiace za sebou apríl i máj. Oba tieto dva mesiace boli teplejšie ako doterajšie rekordy. Jar 2018 bola teplejšia v Hurbanove o 2,8 °C v porovnaní s normálom 1961-1990 a o 2,1 °C teplejšia ako normál 1981-2010. Najviac letných dní (tmax>=25 °C) sme zaznamenali na meteorologickej stanici Podhájska (37), najviac tropických dní (tmax>=30 °C) sme zaznamenali na meteorologickej stanici Somotor (7).
Marec 2018 bol na väčšine územia Slovenska teplotne podnormálny (Obr.1; vľavo) s teplotnými odchýlkami od -2,0 °C (Plaveč nad Popradom) do +0,7 °C (Lomnický štít). V Hurbanove priemerná mesačná teplota vzduchu dosiahla +4,0 °C. Je to o 1,3 °C menej ako je normál 1961-1990 a o 1,6 °C menej ako normál 1981-2010. Absolútne teplotné minimum namerali v Červenom Kláštore (-25,6 °C, dňa 1.marca), najvyššie maximum v Hurbanove (19,5 °C, dňa 12. marca). Pozorovali sme aj niekoľko zaujímavých nízkych denných maxím teploty vzduchu (2. marca – Hurbanovo -4,0 °C, Bratislava Koliba -5,0 °C, Kuchyňa -4,6 °C, Bratislava letisko -3,8 °C, Oravská Lesná -7,5 °C, Poprad -7,9 °C, Košice -4,1 °C) a nízkych denných priemerných teplôt (Košice 1. marca -9,6 °C, Poprad 1.marca -16,3 °C, Hurbanovo 20. marca -0,9 °C, Bratislava Koliba 19. marca -3,4 °C). Toto chladné počasie spôsobila cirkulácia vzduchu v atmosfére, kedy naše územie dvakrát zasiahla výrazná vlna studeného vzduchu a tak tohtoročný marec patril k najchladnejším od roku 1951.
Apríl 2018 bol na väčšine územia Slovenska teplotne mimoriadne nadnormálny (Obr.1; vpravo), bol najteplejším aprílom od začiatku meteorologických pozorovaní na území Slovenska s odchýlkami teploty vzduchu od +4,6 °C (Milhostov) do +6,2 °C (Oravská Lesná). Apríl 2018 bol v Hurbanove najteplejším aprílom od začiatku meteorologických pozorovaní (od r. 1871), kedy priemerná mesačná teplota vzduchu dosiahla 16,2 °C, čo je o 5,5 °C viac ako je normál 1961-1990 a o 4,9 °C viac ako normál 1981-2010. Absolútne najnižšia priemerná mesačná teplota vzduchu (bez vysokých horských polôh) bola zaznamenaná v Oravskej Lesnej (10,3 °C), najvyššia v Hurbanove (16,2 °C). Absolútne teplotné minimum namerali na Lomnickom štíte (-14,1 °C, dňa 2.apríla), najvyššie absolútne maximum v Holíči (30,1 °C, dňa 29. apríla). Apríl bol mimoriadny aj z hľadiska počtu letných dní (maximálna teplota vzduchu >= 25 °C). V Bratislave na letisku sme zaznamenali 10 letných dní čo je najviac od roku 1951 a v Hurbanove to bolo až 11 letných dní od roku 1951, rovnako ako v roku 2000. V apríli sme zaznamenali aj prvý tropický deň (maximálna teplota vzduchu >= 30 °C) v Holíči (30,1 °C, dňa 29.apríla), čo pre tento jarný mesiac predstavuje jediný zaznamenaný tropický deň v histórii meraní od roku 1951.
Máj 2018 bol na väčšine územia Slovenska, rovnako ako aj apríl, teplotne mimoriadne nadnormálny (Obr.1; dole) s teplotnými odchýlkami od +2,9 °C (Ružomberok) do +5,0 °C (Žihárec). V Hurbanove priemerná mesačná teplota vzduchu dosiahla 19,7 °C. Je to o 4,1 °C viac ako je normál 1961-1990 a o 3,1 °C viac ako normál 1981-2010. Absolútne teplotné minimum namerali na Lomnickom štíte (-6,5 °C, dňa 20. mája), najvyššie maximum v Holíči (32,1 °C, dňa 31. mája – je to historický rekord maximálnej dennej teploty vzduchu pre tento deň). Vďaka počtu letných dní a tropickým teplotám na konci mesiaca patrí máj k historicky najteplejším májom. V Bratislave na letisku sme zaznamenali až 18 letných dní čo je najviac od roku 1951, v Hurbanove to bolo až 22 dní (najviac od roku 1951), v Žihárci až 24 dní ( najviac od 1961), v Košiciach na letisku 17 dní a v Milhostove 18 dní. Najteplejší mesiac máj dokumentujú aj rekordy priemernej mesačnej teploty vzduchu na viacerých staniciach na Slovensku (Bratislava letisko 19,2 °C, Holíč 19,0 °C, Hurbanovo 19,7 °C, Košice 18,9 °C, Oravská Lesná 13,7 °C).
Obr. 1: Teplotné odchýlky [°C] v jednotlivých mesiacoch jari 2018:
Atmosférické zrážky
Z pohľadu sezónneho úhrnu atmosférických zrážok bola jar 2018 na Slovensku zrážkovo normálna a na severozápade, Spiši a Gemeri podnormálna. Najvýraznejší nedostatok atmosférických zrážok sa prejavil najmä v regiónoch Kysúc, Oravy, stredného Považia, Myjavy a severného Záhoria. Štandardizovaný zrážkový index (SPI) na severozápade krajiny ukazoval veľmi až extrémne suché podmienky až do polovice mája (Obr. 2). Na zvyšných monitorovaných staniciach boli zrážkové pomery počas jari normálne. Výnimkou bolo len východné Slovensko, ktoré nedostatok zrážok pociťovalo počas mesiaca máj.Nevyváženú priestorovú distribúciu zrážok podmienila najmä búrková činnosť, ktorá viedla v niektorých regiónoch k vzniku náhlych povodní z intenzívnych zrážok. Najviac dní s búrkou sme zaznamenali na meteorologickej stanici Žiar nad Hronom (12).
Obr. 2 Index SPI počas jari 2018 na stanici Čadca
Marec 2018 bol na Slovensku zrážkovo väčšinou normálny až nadnormálny (Obr.3; vľavo), ale na západe, severozápade a severe Slovenska a aj na hornom Spiši bol aj zrážkovo podnormálny. Na celom Slovensku bol priestorový úhrn zrážok v marci 2018 59 mm, na západnom Slovensku to bolo 47 mm, na strednom Slovensku to bolo 64 mm a na východnom Slovensku to bolo tiež 64 mm. Mesačné úhrny zrážok sa pohybovali väčšinou od menej ako 20 mm, na niektorých miestach, na severe Záhoria a na strednom Považí, do viac ako 100 mm, na niektorých miestach vo Veľkej Fatre, v oblasti Vihorlatu, v Nízkych Tatrách a v najvyšších polohách Tatier. Priestorový úhrn zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 59 mm, čo predstavuje 126 % normálu a prebytok zrážok 12 mm.
Apríl 2018 bol na Slovensku na väčšine územia zrážkovo podnormálny (Obr.3; vpravo). Na celom Slovensku bol priestorový úhrn zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol v apríli v roku 2018, 29 mm, čo predstavuje 53 % normálu a deficit zrážok 26 mm, na západnom Slovensku to bolo 21 mm, na strednom Slovensku to bolo 28 mm a na východnom Slovensku to bolo 39 mm. Mesačné úhrny zrážok sa pohybovali väčšinou v intervale od 5 do 60 mm. Ešte menej to bolo v Santovke a v Lúke a naopak, viac ako 60 mm zrážok zaznamenali za celý apríl na Lomnickom štíte, vo Vyšnej Boci a v Rudňanoch.
Máj 2018 bol na Slovensku zrážkovo normálny až podnormálny (Obr.3; dole). Na celom Slovensku bol 3priestorový úhrn zrážok v máji 2018 55 mm, čo predstavuje 72 % normálu a deficit zrážok 21 mm, na západnom Slovensku to bolo 51 mm, na strednom Slovensku to bolo 62 mm a na východnom Slovensku to bolo 52 mm. Aj keď niekde v máji pršalo pravidelnejšie ako napr. na letisku v Kuchyni, kde za mesiac napršalo 123 milimetrov zrážok, stále je veľa lokalít, kde pršalo málo. Napr. na letisku v Nitre bol zaznamenaný v máji mesačný úhrn zrážok len 26 milimetrov, v Hurbanove spadlo 34 mm, v Rimavskej Sobote 31 mm, v Piešťanoch 38 mm zrážok. Málo pršalo nielen v nížinách. Napríklad v Telgárte spadlo za mesiac len 33 mm zrážok. V Kuchyni na letisku spadlo 24.5.2018 61,7 mm, čo je na tejto meteorologickej stanici druhý najvyšší denný úhrn májových zrážok v histórii meteorologických meraní od roku 1951. Doteraz rekordná denná májová hodnota na tejto stanici sa viaže k roku 1951. Vtedy tam 10. mája za deň napršalo 62,8 mm. V Plaveckom Petre napršalo 45 mm, v Kamanovej 42 mm, v Siladiciach 40 mm, na Skalnatom Plese 41 mm, v Poprade 35,5 mm.
Obr. 3: Úhrn atmosférických zrážok v % normálu 1961-1990 v jednotlivých mesiacoch jari 2018:
Na vlahovú bilanciu počas jari výrazne vplývala aj vysoká teplota vzduchu v mesiacoch apríl a máj, ktorá podmieňovala vysoké hodnoty potenciálnej evapotranspirácie (PET). Tá dosahovala vysoké hodnoty najmä počas posledných dvoch aprílových dekád a počas prvých dvoch májových dekád (Obr. 4). V apríli sa jej hodnoty na severozápade Slovenska pohybovali na úrovni 140 – 160 % dlhodobého priemeru (1981 – 2010), čo bolo približne o 20 % viac ako napríklad v južných oblastiach východného Slovenska. Práve juhovýchod Slovenska však dosahoval vysoké hodnoty PET na začiatku mája (160 – 176 % dlhodobého priemeru).
Vyššie uvedené podmienky sa prejavili na vlahovej bilancii nie len regiónov postihnutých zrážkovým deficitom, ale od druhej polovice apríla aj v oblasti Podunajskej nížiny (Obr. 5) a celého východného Slovenska. Štandardizovaný zrážkový a evapotranspiračný index (SPEI) v priebehu prvej polovice mája dosahoval na väčšine staníc týchto regiónov hodnoty na úrovni veľmi až extrémne suchých podmienok. Dané podmienky sa prejavili aj na intenzite pôdneho sucha, ktoré dosiahlo najväčšie plošné rozšírenie extrémneho pôdneho sucha v prvej polovici mája (Obr. 6), ako aj na relatívnom nasýtení pôdy (predovšetkým vo vrchnej časti pôdneho profilu). To viedlo aj k dopadom na poľnohospodárske plodiny a ovocné stromy, ktoré sme monitorovali na základe expertných posúdení z národnej reportovacej siete dopadov sucha (Obr. 7).
Obr. 4 Percento dlhodobého priemeru týždennej sumy potenciálnej evapotranspirácie počas jari 2018 na vybraných staniciach na Slovensku
Obr. 5 Index SPEI počas jari 2018 na stanici Žihárec
Obr. 6 Intenzita pôdneho sucha na Slovensku k 6.5.2018
Obr. 7 Odhadované dopady sucha na výnos hlavných plodín na Slovensku k 3.6.2018
Fenologické predjarie, stav a vývin poľných plodín v jarnom období 2018
Fenologické pozorovania sú cenným zdrojom informácií pri monitorovaní a objasňovaní priebehu životných prejavov rastlín a živočíchov. Slúžia na zachytenie časového priebehu fenologických fáz v danej oblasti. Význam fenológie vzrástol pri sledovaní pôsobenia klimatických zmien na priestorové rozšírenie rastlín a živočíchov, a rovnako pri časových zmenách nástupu fenologických fáz v priebehu jednotlivých ročných období.
Vplyvom nadpriemerných teplôt v mesiaci január 2018 boli už počas druhej dekády mesiaca v teplejších oblastiach Slovenska ojedinele zaznamenané fenologické fázy začiatok kvitnutia a všeobecné kvitnutie liesky obyčajnej. V tretej dekáde mesiaca bolo pozorované predlžovanie jahniad vŕby rakytovej (bahniatka) a začiatok kvitnutia snežienky jarnej a koncom januára lokálne aj začiatok kvitnutia vŕby rakytovej.
V priebehu februára pokračovalo kvitnutie liesky obyčajnej, predlžovanie jahniad, miestami aj kvitnutie vŕby rakytovej a kvitnutie snežienky jarnej. Ďalší nástup a priebeh fenologických fáz rastlín bol vplyvom výrazného ochladenia počas poslednej februárovej pentády pozastavený. V marci pokračovalo ešte kvitnutie liesky obyčajnej prevažne v podhorských lokalitách, kvitnutie vŕby rakytovej, od konca prvej dekády začala kvitnúť jelša lepkavá a od polovice marca drieň obyčajný. Na obrázku 8 je znázornené priestorové rozloženie začiatku kvitnutia liesky obyčajnej (Corylus avellana L.) v roku 2018.
Obr. 8: Začiatok kvitnutia liesky obyčajnej v roku 2018
Po zimnom období sa ozimné obilniny nachádzali na väčšine sledovaného územia vo veľmi dobrej zdravotnej kondícii. Od konca prvej marcovej dekády pokračovalo odnožovanie porastov ozimných obilnín, ktoré neodnožili na jeseň. Na konci mesiaca bol na Podunajskej nížine pozorovaný začiatok predlžovania listových pošiev jačmeňa ozimného a v tomto období repka ozimná začala vstupovať do fenofázy začiatok predlžovania byle. Sejba jačmeňa jarného začala od druhej dekády, koncom marca začal miestami vzchádzať. Hrach siaty sa začal siať v tretej dekáde, repa cukrová a kŕmna v poslednej marcovej pentáde.
Začiatkom apríla sa pšenica ozimná nachádzala vo fenologickej fáze začiatok predlžovania listových pošiev, prevažne v druhej dekáde začala steblovať, vytvárať prvé kolienko a od konca druhej dekády aj druhé kolienko. Repka ozimná predlžovala byľ, od druhej dekády apríla začala kvitnúť a od polovice mesiaca aj plne kvitla. Jačmeň jarný od začiatku apríla vzchádzal, skôr zasiaty vytváral tretí list a od konca druhej dekády začal odnožovať, potom začal predlžovať listové pošvy a poslednú pentádu lokálne začal aj steblovať, vytvárať prvé kolienko. V priebehu prvých dvoch dekád pokračovala ešte sejba repy cukrovej a kŕmnej, skôr zasiata v tomto období vzchádzala a koncom apríla miestami vytvárala aj prvé páry pravých listov. Prevažne v prvej polovici apríla sa sadili skoré odrody zemiakov, v poslednej dekáde vzchádzali. Od konca prvej pentády sa siala slnečnica ročná, od polovice mesiaca vzchádzala. Od konca prvej aprílovej dekády sa siala kukurica na zrno a na siláž, od konca druhej dekády začala vzchádzať. V marci a začiatkom apríla zasiaty hrach siaty vzchádzal v prvej polovici apríla, koncom mesiaca začal miestami aj kvitnúť. Na chmeli obyčajnom v Trenčíne koncom prvej dekády pučali púčiky, na konci mesiaca sa vytvárali prvé listy.
Na začiatku mája bola pšenica ozimná vo fenologickej fáze druhé kolienko, po nej dochádzalo k zdurovaniu pošvy posledného listu, prevažne od konca prvej dekády začala klasiť a v druhej polovici mesiaca kvitla. Na obrázku 9 je znázornené priestorové rozloženie začiatku klasenia pšenice ozimnej (Triticum aestivum L.) v roku 2018. Repka ozimná na väčšine lokalít v prvej polovici mája kvitnutie už ukončila.
Obr. 9: Začiatok klasenia pšenice ozimnej v roku 2018
Od začiatku mája jačmeň jarný pokračoval ešte v odnožovaní, predlžoval listové pošvy, stebloval, vytváral prvé kolienko, vyspelejšie porasty od konca prvej dekády aj druhé kolienko, prevažne v druhej polovici mája klasil a koncom mesiaca začal aj kvitnúť. Repa cukrová a kŕmna vytvárala prvé páry pravých listov, zapájala sa v riadkoch, dekortizovala. Zemiaky vzchádzali, zapájali sa v riadkoch, skôr zasadené v poslednej dekáde začali kvitnúť. Ojedinele na severe Slovenska sa začiatkom mája sadili ešte neskoré odrody zemiakov, ich vzchádzanie sme zaznamenali v druhej polovici mája. Kukurica siata pokračovala vo vzchádzaní, prevažne od druhej dekády vytvárala tretie listy. Neskôr zasiata slnečnica ročná vzchádzala v prvej dekáde, skôr zasiata v teplejších oblastiach lokálne začala aj butonizovať koncom mája. Hrach siaty pokračoval v kvitnutí, skoré odrody boli na konci mesiaca v zelenej zrelosti a zberali sa. V priebehu mája prebiehala prvá kosba lucerny siatej. Na chmeli obyčajnom v Trenčíne poslednú dekádu začali rásť zálistky.
V porovnaní s dlhodobým priemerom väčšina fenologických fáz nastupovala v roku 2018 o jeden až dva týždne skôr, na niektorých lokalitách aj o tri týždne skôr.