Aktuality SHMÚ

Storočnica letiskovej meteorologickej stanice v Bratislave

Na zoznam „oslávencov“ výnimočných výročí sa v rýchlom slede pripája ďalšia významná slovenská meteorologická (klimatologická) stanica, tentokrát z nášho hlavného mesta. Tamojšia profesionálna letecká stanica, ktorá pre nás zbiera(la) údaje o počasí postupne na starom aj súčasnom letisku, započala svoju aktivitu pred rovným storočím. Popri obhliadnutiu sa za jej históriou sme vám aj dnes pripravili niektoré hlavné skutočnosti z mimoriadne cenného časového radu príslušných údajov, ktorý máme pre odborné analýzy k dispozícii prakticky úplne kompletný.

Udalosti počiatočnej etapy histórie meteorologických pozorovaní na stanici Bratislava-letisko sú obdobné ako v prípade košickej letiskovej stanice, ktorá bola založená iba o mesiac skôr. Po zriadení leteckej a armádnej poveternostnej služby dochádzalo v mladej Československej republike k budovaniu siete základných meteorologických staníc na letiskách. V januári 1922 prišiel rad aj na centrum slovenskej samosprávnej časti ČSR – Bratislavu, kde vzniká Letecká poveternostná stanica č. 3 na starom bratislavskom letisku vo Vajnoroch (obr. 4). Stanica preto bývala v meteorologickej praxi pôvodne označovaná aj ako Bratislava-Vajnory, resp. neskôr v rokoch 1948 – 1951 aj Bratislava-Dvorník podľa prechodne používaného názvu tejto mestskej časti. Najstaršie zaznamenané údaje z tejto stanice v meteorologických publikáciách sú disponibilné počnúc júlom 1922, ktorý zvykne byť uvádzaný ako začiatok pozorovacej činnosti stanice.

Podobne ako v prípade leteckej meteorologickej stanice v Košiciach, aj tá bratislavská bola od svojho vzniku profesionálnym pracoviskom, pričom bola personálne aj technicky veľmi kvalitne vybavená a fungovala ako zberné centrum meteorologického spravodajstva. Operatívne využívanie meteorologických informácií sa však viaže až na otvorenie leteckej dopravy osôb. V roku 1923 boli založené Československé štátne aerolínie a pri príležitosti 5. výročia vzniku ČSR bola zriadená aj letecká linka Praha-Kbely – Bratislava-Vajnory. Samozrejme v týchto časoch ešte nemohla byť reč o riadení letov, a tak závislosť od počasia bola vysoká. V júli 1928 bola stanici vo Vajnoroch nariadená neustála 24-hodinová prevádzka.

Významným časovým bodom v histórii stanice v medzivojnovom období bol začiatok roku 1932, kedy tu bolo vytvorené predpovedné ústredie civilnej leteckej poveternostnej služby, ktoré vari možno považovať za prvé modernejšie odborné pracovisko pre predpovedanie počasia na území dnešného Slovenska. Do jeho kompetencie patrili aj meteorologické pracoviská v Brne, Košiciach a Užhorode a správy o počasí ním boli poskytované pre rozhlas a tlač. Neskôr, 1. novembra 1937 bolo vo Vajnoroch úradne zriadené jedno z pomocných predpovedných ústredí vojenskej poveternostnej služby, nazvané Poveternostná ústredňa č. 3. Ústredie spracovávalo meteorologické informácie pre posádky lietadiel, meteorológovia s vysokoškolským vzdelaním vydávali predpovede počasia pre jednotlivé lety a tiež regionálne predpovede pre individuálne geografické okrsky (tzv. okrskové predpovede). Pracovisko tiež poskytovalo ústne informácie a konzultácie (meteorologický briefing), zabezpečovalo kreslenie leteckých máp, zostavovanie tabuliek s aerologickými výstupmi a vyhotovovanie leteckej meteorologickej dokumentácie.

Stanica Bratislava-letisko je jednou z mála meteorologických staníc na dnešnom území Slovenska, na ktorej bola aj počas 2. svetovej vojny udržaná neprerušená prevádzka. Poveternostnú službu vo vojnových rokoch však vykonávali predovšetkým príslušníci Luftwaffe, pracovníci Slovenského hydrologického a meteorologického ústavu boli zaradení len do systému zberu a predspracovania údajov. Prudký rozvoj letectva v povojnových rokoch však už nedokázalo uspokojiť jediné bratislavské letisko vo Vajnoroch a tak sa čoskoro rozhodlo o budovaní nového letiska. Dňa 16. novembra 1951 bola stanica z Vajnor presťahovaná na nové, 3,5 km vzdialené letisko M. R. Štefánika v blízkosti Ivanky pri Dunaji, kde je umiestnená až do súčasnosti. Počas tejto druhej hlavnej etapy jej existencie sa tak v oficiálnych zdrojoch môžeme so stanicou stretnúť už pod názvom Bratislava-Ivanka. Prvá letecká meteorologická stanica na letisku Bratislava-Ivanka bola na druhom poschodí riadiacej veže. Rozvojom leteckých zabezpečovacích zariadení a nárastom počtu letových dispečerov sa vyžadovalo čoraz viac priestoru pre pracoviská riadenia letov a tak na prelome 50. a 60. rokov bolo potrebné uvoľniť priestory meteorologickej stanice na veži. Letecká meteorologická stanica sa v roku 1961 presťahovala do priestorov Správy letísk, označovanej ako „internát“, kde sa uvoľnili priestory po armádnej zložke. Aj na tomto mieste pokračovala v plnení úlohy ústredia synoptickej a leteckej meteorológie až do roku 1988, kedy sa synoptická služba presťahovala do novej budovy na Kolibe. Špecializovaní pracovníci-synoptici však na letisku pôsobia aj v súčasnej dobe.

Už v šesťdesiatych rokoch dochádzalo postupne k zavádzaniu nových postupov pri meraní letecky významných meteorologických prvkov a javov. Začalo sa s meraním dráhovej dohľadnosti transmissometrom nemeckej firmy Impulsphysik a francúzskym zariadením na meranie výšky základne oblačnosti TNS, neskôr pribudli mrakomery IVO sovietskej výroby a dištančný anemograf 90Z. Zavedením II. kategórie prevádzkových miním Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO) naďalej rástli požiadavky na meteorologické zabezpečenie leteckej činnosti. V 80. rokoch bol na letisku nainštalovaný komplexný automatizovaný merací meteorologický systém Marconi, ktorý umožnil letovú prevádzku za podmienok prevádzkového minima. Podmienky na kvalitné vizuálne pozorovania v „internáte“ už dlho však nevyhovovali rastúcim požiadavkám. Kvalitatívne výrazné zlepšenie problémov s pozorovaním nastalo až po vybudovaní novej meteorologickej pozorovateľne priamo v priestore vzletových a pristávacích dráh. Jej činnosť začala 15. októbra 1992 a stanica na tomto mieste je až dodnes. Významná modernizácia letiskového meteorologického systému neskôr prebehla ešte v roku 1995 (Midas-600) a ďalšia prebieha postupne od roku 2010 (AWOS), ktoré umožňujú prevádzku v kategórii III prevádzkových miním ICAO.

Meteorologická stanica Bratislava-letisko vznikala s predpokladom stať sa jedným z pilierov meteorologickej siete v rámci Slovenska a svoje poslanie dodnes napĺňa plnohodnotne; možno ju charakterizovať ako základnú, dlhodobo kvalitnú a spoľahlivú stanicu, predstavujúcu jeden z klimatologicky najdôležitejších bodov na mape staničnej siete u nás. K tomu je zaiste patričné dodať, že z pohľadu leteckej meteorológie ide o historicky najvýznamnejšie, aj dnes centrálne pracovisko v našej krajine. Určitý čas bolo dokonca jediným pracoviskom na území dnešného Slovenska, vydávajúcim predpovedné informácie o počasí. Naďalej, až do dnešných dní, je Bratislava-letisko poprednou profesionálnou synoptickou stanicou so zabezpečenou nonstop prevádzkou.

V tabuľke 1 prinášame prehľad základných extrémov teploty vzduchu a atmosférických zrážok, zaznamenaných na meteorologickej stanici Bratislava-letisko (Vajnory + Ivanka) za celé obdobie jej prevádzky. Na obrázkoch 1 a 2 je následne zobrazený dlhodobý vývoj základnej teplotnej a zrážkovej charakteristiky od roku 1923, od ktorého sú k dispozícii kompletné ročné údaje. Operatívne údaje zo stanice v súčasnosti sú k dispozícii na tomto a tomto odkaze.
 

▼ Tab. 1: Extrémy vybraných meteorologických charakteristík, zaregistrované na meteorologickej stanici Bratislava-letisko (stav ku koncu roka 2021).

▲ Obr. 1: Vývoj a štandardné normály priemernej ročnej teploty vzduchu na meteorologickej stanici Bratislava-letisko v období rokov 1923 – 2021.

▲ Obr. 2: Vývoj a štandardné normály ročných úhrnov atmosférických zrážok na meteorologickej stanici Bratislava-letisko v období rokov 1923 – 2021.
 

▲ Obr. 3_a–e: Odchýlky teploty vzduchu a atmosférických zrážok od normálu 1961 – 1990 (štandardný klimatický normál vhodne vyjadrujúci klimatické pomery celého 20. storočia) na meteorologickej stanici Bratislava-letisko v období rokov 1951 – 2021 (zľava pre rok, jar, leto, jeseň, zimu). Kliknutím na konkrétny obrázok sa zobrazenie zväčší.
 

▲ Obr. 4_a–b: Fotografie starého bratislavského letiska vo Vajnoroch, pravdepodobne z 20., alebo 30. rokov 20. storočia. Kliknutím na konkrétny obrázok sa zobrazenie zväčší. (Zdroj: Josef Štefl)
 

▲ Obr. 5_a–c: Fotografie meteorologickej stanice Bratislava-letisko (Ivanka) z rokov 1998, 2017 a 2018. Kliknutím na konkrétny obrázok sa zobrazenie zväčší.
 

▲ Obr. 6: Konzultácia pilotov lietadla so synoptickým meteorológom (meteorologický briefing) na letisku v Bratislave (Ivanka). Fotografia je z 80. rokov 20. storočia. Prevzaté z Krška a Šamaj (2001).
 

Literatúra a zdroje:

▪ Flajšman M., Štekl J. (2017): Hydrometeorologická služba armády České republiky 1918–2018. Praha: Ministerstvo obrany ČR – Vojenský historický ústav. 367 s. <online>.
▪ Hydrometeorologická služba Armády ČR: Československé povětrnostní služby a jejich činnost v období mezi dvěma válkami. <online>.
▪ Klimatická databáza SHMÚ – KMIS.
▪ Kolektív autorov (1979): Klíma a bioklíma Bratislavy. Bratislava: Veda. 272 s.
▪ Krška K., Šamaj F. (2001): Dějiny meteorologie v českých zemích a na Slovensku. Praha: Karolinum. 568 s.
▪ Lapin M., Pastirčák V. (2009): 90. výročie československej meteorologickej služby na Slovensku. Meteorologické zprávy 62(5): 139–142. <online>.
▪ Nedelka, M. (1992): Sedemdesiat rokov od prvopočiatkov leteckých meteorologických pozorovaní v Bratislave. Interná príležitostná dokumentácia SHMÚ, Bratislava SHMÚ, 16 s.
▪ Ročenky poveternostných pozorovaní meteorologických staníc Československa.