Aktuality SHMÚ

Zhodnotenie sucha na Slovensku za rok 2021

10.1.2022 | KLIMATOLÓGIA | ANALÝZA | OKS
Zhodnotenie sucha na Slovensku za rok 2021
V tomto článku sme pre Vás pripravili zhodnotenie sucha na Slovensku za rok 2021. Sucho je rozdelené do podoblastí - meteorologické sucho, pôdne sucho a taktiež sme pridali zhodnotenie dopadov sucha na poľnohospodárstvo a lesníctvo.

Meteorologické sucho v roku 2021

 Výsledky indexov SPI a SPEI, ktoré využívame pre monitoring meteorologického sucha sú vo veľmi dobrej zhode, predovšetkým čo sa týka trvania suchých období.

 Začiatok roka 2021 bol na väčšine staníc v rozmedzí mierne až veľmi vlhkých podmienok, ktoré sa vyskytovali predovšetkým vo februári, len na východe územia už aj v januári. V centrálnej časti stredného Slovenska sa krátkodobo vo februári vyskytli aj extrémne vlhké podmienky. Tie sme v januári zaznamenali aj na severovýchode Slovenska a Východoslovenskej nížine. Len v oblasti krajného juhozápadu a centrálnej časti Podunajskej nížiny, ako aj na Orave a Kysuciach sme zaznamenávali normálne podmienky.

 Počas jari 2021 sa vyskytlo jedno ucelené suché obdobie takmer na celom území krajiny. Na väčšine staníc trvalo od konca februára do začiatku mája. Na niektorých staniciach (Trenčín, Bratislava – letisko, Topoľčany a Mochovce) pretrvalo až do polovice mája. Na Záhorí začínalo dokonca už na konci januára. Zväčša dosahovalo intenzitu mierneho sucha, avšak na staniciach Podunajskej nížiny (Obr. 1) a v okolí Žiaru nad Hronom a Banskej Štiavnice dosahovalo aj interval pre veľmi suché podmienky. Na východe Slovenska bolo toto jarné suché obdobie menej intenzívne a trvalo kratšie. Na Kysuciach, Orave a dvoch staniciach v Prešovskom kraji sa sucho nevyskytlo vôbec.

Obr. 1  Ročný priebeh indexu SPEI v roku 2021 na meteorologickej stanici Žihárec

 Po krátkej prestávke v rozmedzí normálnych vlhkostných podmienok sme pozorovali počas leta druhé suché obdobie, ktoré bolo intenzívnejšie v porovnaní s jarným obdobím. Veľká časť monitorovaných staníc ho zaznamenala od polovice júna do prvej augustovej dekády, resp. do konca júla. Lokalizované boli predovšetkým na západnom a severovýchodnom Slovensku. Na takmer všetkých z týchto staníc sme pozorovali extrémne sucho dlhodobejšie, nie len ojedinele. V okolí Hurbanova táto suchá epizóda pretrvala až do začiatku októbra. Hoci na začiatku augusta došlo v danom regióne k zmierneniu sucha, nebolo ukončené a v priebehu septembra došlo k jeho opätovnému nárastu. Podobný scenár by platil aj pre stanicu Dudince. Dve intenzívne zrážkové udalosti zo 17. a 18.7.2021, počas ktorých spadlo 53,3 mm a 40,3 mm zrážok, sa postarali o veľmi skokové ukončenie sucha. Následné prerušenie trvalo 30 dní, čo je dôsledkom metodiky výpočtu používaných indexov v monitoringu meteorologického sucha. 

 Na juhu stredného Slovenska, pod Tatrami a na Zamagurí bolo trvanie letného suchého obdobia kratšie, len do polovice júla. Naopak, ešte dlhšie trvanie sme pozorovali na Spiši a Východoslovenskej nížine. Na stanici Švedlár suché obdobie začínajúce v polovici júla pretrvalo s niekoľkými výraznejšími zmierneniami takmer až do Vianoc (Obr. 2). Na zvyšných staniciach spomínaných regiónov bolo nielen zmierňované, ale aj prerušované krátkymi obdobiami s normálnymi podmienkami, avšak vzhľadom na celkovú dĺžku trvania jednotlivých suchých období môžeme hovoriť o ich kumulovanom pôsobení. Séria týchto suchých období bola ukončená na konci novembra.

Obr. 2 Ročný priebeh indexu SPEI v roku 2021 na meteorologickej stanici Švedlár

 Suché podmienky v priebehu jesene sa objavili aj v iných častiach Slovenska. Začalo v polovici októbra a pretrvalo do konca prvej decembrovej dekády. Zaujímavým je, že bolo intenzívnejšie v oblasti Hornej Nitry, Kysúc, Oravy (Obr. 3) a Žiliny než na juhozápade krajiny. Na juhu stredného Slovenska sa nevyskytlo vôbec.

Obr. 3 Ročný priebeh indexu SPEI v roku 2021 na meteorologickej stanici v Oravskej Lesnej

Pôdne sucho v roku 2021

 Počas januára a februára bolo celé územie Slovenska bez rizika sucha takmer po celý čas. Relatívne nasýtenie počas týchto mesiacov bolo na takmer celom území vyššie ako 70 %, len lokálne na Spiši a Záhorí bolo nasýtenie v krátkom období v intervale 60-70 %. Prvé príznaky sucha sa objavili na prelome marca a apríla a prevažne v povrchovej vrstve, pričom sucho zasahovalo najmä oblasť Záhoria, Malých Karpát, Pohronia a pohoria na rozhraní stredného a západného Slovenska. Situácia sa ešte zhoršila v prvej polovici apríla. V termíne 11.4.2021 bolo výrazné sucho v celom pôdnom profile v oblasti pohoria Vtáčnik, Pohronský Inovec, Slovenské rudohorie, ale tiež lokálne v Turčianskej kotline a Rajeckej doline. V povrchovej vrstve výrazné sucho zaberalo ešte väčšiu plochu, približne 3 % celkového územia a nachádzalo sa, okrem už spomínaných oblastí, aj na Záhorí a v oblasti Malých Karpát. V tomto termíne bolo relatívne nasýtenie na Záhorí v povrchovej vrstve nižšie ako 10 %. Deficit pôdnej vlahy bol najviac -40 mm ojedinele na strednom a západnom Slovensku. Od polovice apríla bola situácia postupne lepšia a v priebehu mája už väčšina Slovenska bola bez rizika sucha.

 Situácia sa počas júna opäť postupne zhoršovala a dňa 20.6. bolo výrazné až extrémne sucho už miestami, najmä v severnej polovici Slovenska a v Slovenskom rudohorí. V ďalších týždňoch sa na väčšine Slovenska situácia stabilizovala, prípadne pomaly zlepšovala, ale v priebehu júla sa extrémne sucho stále rozširovalo v oblasti Oravy, Kysúc a Horného Považia. Najväčšiu rozlohu zaberalo extrémne sucho 11.7., a to 3,5 % celkovej plochy Slovenska. V druhej polovici júla sa situácia zlepšila aj na severe stredného Slovenska a sucho postupne ustúpilo. V auguste bolo už len ojedinele začínajúce sucho na juhozápade a juhovýchode Slovenska. Mierne sucho ostalo na konci augusta lokálne v okolí Komárna a Nových Zámkov. Deficit pôdnej vlahy klesol v lete na najnižšiu hodnotu -80 až -100 mm, a to dňa 11.7. na Orave. Na ostatnom území Slovenska bol deficit najviac -60 mm. Relatívne nasýtenie dosiahlo hodnoty pod 10 % na Záhorí, na juhu a juhozápade Podunajskej nížiny a lokálne aj na Východoslovenskej nížine. Zatiaľ čo v priebehu júla a augusta sa nasýtenie na veľkej časti Slovenska postupne zvyšovalo, na konci leta bolo ešte stále nasýtenie pod 10 % v okolí Hurbanova. Nasýtenie v intervale 10-20 % bolo v tomto termíne na približne 1/10 územia.

 V septembri sa výrazné sucho vyskytlo ojedinele na juhovýchodnom Slovensku. Relatívne nasýtenie ostalo v spodnej vrstve pôdy 40-100 cm pod hranicou 10 % ešte lokálne na juhu Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, ako aj na Honte. Sucho na juhovýchodnom Slovensku sa počas októbra stále zvýrazňovalo a na konci tohto mesiaca už bolo až extrémne sucho na pomerne veľkej časti Dolného Zemplína (celkovo zasahovalo 2 % územia Slovenska), pričom lokálne bolo relatívne nasýtenie v celom pôdnom profile pod hranicou 10 %. Súčasne bol deficit pôdnej vlahy až do -80 mm. V priebehu novembra sa nasýtenie pôdy na juhovýchodnom Slovensku postupne zvýšilo, ale sucho sa v menšej miere objavilo na Orave, juhu Podunajskej nížiny a priľahlej časti stredného Slovenska. Miera intenzity bola v týchto oblastiach ojedinele na úrovni výrazného sucha. V decembri sa situácia zlepšila a len ojedinele na Podunajskej nížine a juhu stredného Slovenska bolo začínajúce sucho. Priebeh intenzity sucha po jednotlivých týždňoch v roku 2021 si môžete pozrieť na Obr. 4.

Obr. 4  Ročný priebeh intenzity sucha v roku 2021 

Dopady sucha na poľnohospodárstvo a ovocinárstvo v roku 2021 podľa reportérov národnej reportovacej siete

 Začiatok jari 2021 sa vyznačoval na území Slovenska výrazne premenlivým, pomerne chladným a veterným charakterom počasia. To spôsobilo neskorší nástup jarných prác na poliach a v ovocných sadoch. V apríli veľké teplotné výkyvy a nočné mrazy ešte viac spomalili celkový vývoj vegetácie. Viacdňový prízemný mráz spôsobil popraskanie stoniek repky ozimnej, poškodil kvety ovocných stromov, hlavne na marhuliach, broskyniach a nektarinkách. Pretrvávajúce chladné počasie intenzívne stresovalo najmä klíčiace a mladé rastliny. Na konci jari reportéri národnej reportovacej siete hlásili meškanie so sejbou a jarnými prácami, málo plodov na ovocných stromoch, ale najmä výrazne oneskorený vývoj vegetácie o 14 až 18 dní v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.

 Nerovnomerné rozloženie atmosférických zrážok búrkového charakteru a hlavne vysoká teplota vzduchu začiatkom leta prispeli k rozšíreniu sucha skoro na celé územie Slovenska, čo malo za následok vädnutie a nedostatočný vývin rastlín, predčasné dozrievanie plodín, zahorenie trávnatých porastov po kosbe, zhadzovanie plodov ovocných stromov, tvorbu prísušku a puklín v pôdach. Počasie však umožňovalo žatvu obilnín a zber repky, ktoré občas odďaľovala intenzívna búrková činnosť spojená so silným nárazovým vetrom a krupobitím. Následkom teplého a veterného počasia pretrvávalo sucho na západnom, juhu stredného a východnom Slovenku. Sucho malo vplyv na porasty kukurice na siláž, ktorým sa skrúcali listy a zaostávali v raste. Spomalený rast zaznamenali poľnohospodári aj pri sóji, ďateline a zelenine. Negatívne prejavy boli zaznamenané na cukrovej repe a vzchádzaní repky ozimnej pre budúcoročnú úrodu. Ovocinári hlásili malé plody na ovocných stromoch. Zber ovocia značne poznačila aj lokálna búrková činnosť. Červivé, nedozreté a hnijúce ovocie na stromoch, popadané plody jadrovín boli hlásené najmä ovocinármi z okresov Topoľčany, Prievidza a Nové Mesto nad Váhom. Na jeseň sa nedostatok vlahy výraznejšie prejavoval na Východoslovenskej a Podunajskej nížine. Potvrdzovali to hlásenia na stav ozimín, ktoré schádzali len veľmi ťažko a boli riedke. Poľnohospodárom z týchto oblastí robilo pretrvávajúce sucho problémy aj pri hlbokej orbe. V severných okresoch Slovenska bol stav porastov ozimín, ozimného maku dobrý, ďateliny, trávy, lucerna boli po posledných kosbách pekne obrastené. Zemiaky mali vplyvom sucha nižšie úrody, pričom bolo hlásené aj ich nadmerné hnitie. Novembrové zrážky priaznivo ovplyvnili zasiate oziminy, ktoré začali intenzívnejšie vegetovať a rásť. Studené a hmlisté počasie, prízemné mrazy napomohli intenzívnejšiemu opadu lístia zo stromov. Vegetačné obdobie bolo ukončené, sucho sa prejavovalo iba na pôde a vodných tokoch.

 

Dopady sucha na lesníctvo v roku 2021 podľa reportérov národnej reportovacej siete

 Na jar lesníci z regiónov Slovenska hlásili miestami rozmočenú pôdu v lesnom teréne a mierny vzostup hladiny vodných tokov. Z južných okresov Slovenska hlásili dobré podmienky na ujatie a rozvíjanie sadeníc lesných drevín.

 Od druhej polovice júla začali pribúdať hlásenia lesníkov o vyschnutých sadeniciach z tohtoročného zalesňovania. Jednalo sa najmä o hlásenia z južných okresov Slovenska, a to na južných a juhozápadných expozíciách. Sadenice trpeli vädnutím mladých výhonkov, spálou letorastov, hrdzavením, hnednutím a žltnutím listov. Najviac postihnuté dreviny boli dub, borovica, smrek, agát, topoľ a jaseň. Na konci júla najväčšie straty ujatosti z jarnej výsadby sadeníc hlásili lesníci na západnom a východnom Slovensku. V Podunajskej nížine hlásili stratu sadeníc duba od 30 do 70 % (Obr. 5). Vplyvom dlhotrvajúcich horúcich dní dochádzalo na otvorených plochách k postupnému vysychaniu už ujatých jedincov z minuloročných a tohoročných výsadieb, ako aj starších porastov zalesnených pred 2-3 rokmi. Na Považí hlásili lesníci 30 % stratu výsadby z minuloročného zalesňovania a viditeľné vädnutie výhonkov smreka. Na strednom Slovensku hlásili vyschýnanie sadeníc na teplých južných svahoch, a to najmä jedle z jarného zalesňovania. V rámci severného Slovenska hlásili stratu sadeníc spôsobenú suchom na úrovni 20 % a malé prírastky na stromoch. Na Východoslovenskej nížine dosahovala ujatosť listnatých sadeníc 60-70 %, ihličnatých sadeníc len 20-25 %. Pomiestne odumieranie bolo okrem buka hlásené aj pri dube. Aj napriek vysokej ujatosti sadeníc z jarnej výsadby i z prirodzeného zmladenia na jar došlo vplyvom počasia v prvých dvoch mesiacoch leta k ich značnému poškodeniu až vyschnutiu.

 Pokračujúce prejavy sucha v lesoch ako popraskaný povrch pôdy, znížený stav vodných tokov, slabý až takmer žiadny výskyt jesenných húb boli na jeseň hlásené už len z južných okresov Slovenska. Suchý a tvrdý povrch pôdy robili ťažkosti lesníkom aj pri jesennom zalesňovaní. S poklesom teploty vzduchu a pribúdajúcimi zrážkami už neboli zaznamenané prejavy sucha na lesné porasty.

Obr. 5