Aktuality SHMÚ

Kedy, kde a ako dlho bolo u nás najdlhšie mrazivo?

V kalendári prichádza čas na trojicu zimných mesiacov. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, asi tak ako najdlhšie mohli v jednotlivých častiach Slovenska trvať situácie, ktoré niesli skutočne zimný charakter? Klimatologická odpoveď na túto otázku môže byť vyjadrená napr. v podobe hodnotenia najdlhšieho neprerušeného trvania charakteristických dní so zápornou hodnotou teploty vzduchu. V súčasných klimatických podmienkach posledného zhruba tridsaťročia však na rekordne dlhé série dní s mrazivým počasím zväčša len spomíname.

Pred rokom sme v krátkej analýze priniesli prehľad toho, ako najdlhšie u nás nemrzlo v rámci chladného polroka. Tentokrát sme pri príležitosti začiatku meteorologickej zimy (mesiace december, január a február) sústredili našu pozornosť na opačný koniec spektra extrémneho počasia a vyhodnotili výskyt najdlhších súvislých období charakteristických dní s mrazivým počasím na Slovensku: mrazových s minimálnou dennou teplotou vzduchu vo výške 2 m (T_min) < 0 °C, ľadových (s celodenným mrazom) s maximálnou dennou teplotou vzduchu (T_max) < 0 °C, so silným mrazom s minimálnou teplotou  ≤ -10 °C a arktických s maximálnou teplotou ≤ -10 °C. V mapovom vyjadrení prinášame aj pre príslušné rekordy pre vybrané, spravidla najdlhšie prevádzkované klimatologické stanice.

Analyzované boli údaje zo všetkých meteorologických staníc s klimatologickým programom meraní a pozorovaní v rámci klimatickej databázy SHMÚ z obdobia prevažne od roku 1961 (v prípade niekoľkých staníc aj staršie: Hurbanovo od 1901, asi dvadsať staníc od 1951, atď.) do súčasnosti (do 25. novembra 2022). Upozorňujeme, že mimo uvedené analyzované obdobie zatiaľ dostupné historické údaje neboli vyčerpávajúco spracované, a v budúcnosti preto možno predpokladať dodatočné dopĺňanie v tomto príspevku prezentovaných skutočností. V dávnejšej minulosti sa u nás totiž odohrali viaceré pamätné poveternostné udalosti s výskytom mrazov. Nakoľko vo sfére mrazov hrajú prirodzene prím najmä vrcholové horské stanice, a u nás obzvlášť naše vysokohorské stanice na Lomnickom štíte a nízkotatranskom Chopku, v texte spomíname osobitne tieto lokality, ako aj nižšie lokalizované „mimohorské“, a taktiež stanice v nížinových polohách do 300 m n. m. V kontexte celoslovenského výskytu predmetných období je potrebné brať do úvahy prirodzenú nehomogenitu, danú v čase sa meniacim počtom merajúcich staníc.
 

▌Najdlhšie súvislé obdobia mrazových dní (T_min < 0 °C)

Na Lomnickom štíte bol zaznamenaný mráz v 241 dňoch za sebou 18. septembra 1952 – 16. mája 1953, na Chopku to bolo pre zmenu 211 dní, 1. októbra 1974 – 29. apríla 1975. Mimo vrcholových polôh hôr bola v spracovaných údajoch najdlhšou 166-dňová séria s mrazom v Podbanskom, 20. októbra 1985 – 3. apríla 1986. V nížinových polohách evidujeme 128 mrazových dní v rade v Ratkovej, 22. novembra 1981 – 29. marca 1982, a len o jeden menej (127) v Uliči, 20. novembra 1975 – 25. marca 1976. Pre Hurbanovo s kompletným príslušným časovým radom od roku 1901 každý deň mrzlo 98 dní za sebou v slávnej zime 1928/1929, a to 13. decembra 1928 – 20. marca 1929.

▲ Obr. 1: Trvanie najdlhšieho zaregistrovaného súvislého obdobia mrazových dní pre vybrané aktívne klimatologické stanice na Slovensku (údaje prevažne od roku 1951 alebo 1961, Hurbanovo od 1901, atď.; stav do 25. novembra 2022).

▌Najdlhšie súvislé obdobia ľadových dní (s celodenným mrazom; T_max < 0 °C)

186 dní zotrvávala teplota vzduchu v mínusových hodnotách na Lomnickom štíte 11. novembra 1964 – 15. mája 1965 a 112 dní za sebou na Chopku 16. novembra 1976 – 7. marca 1977. Ak oponenieme tieto a ďalšie vrcholové horské stanice, v hodnotenom súbore údajov evidujeme najviac 52 za sebou idúcich ľadových dní na Štrbskom Plese, 22. decembra 1953 – 11. februára 1954. V nížinových polohách zrejme trochu prekvapivo evidujeme najviac dní za sebou s celodenným mrazom v Štúrove, a to 44 z 10. decembra 1963 – 22. januára 1964, ktoré je nasledované Hurbanovom s 39-dňovým neprerušeným sledom týchto charakteristických dní z 28. decembra 1939 – 4. februára 1940, a tiež 8. januára – 15. februára 1942.

▲ Obr. 2: Trvanie najdlhšieho zaregistrovaného súvislého obdobia ľadových dní pre vybrané aktívne klimatologické stanice na Slovensku (údaje prevažne od roku 1951 alebo 1961, Hurbanovo od 1901, atď.; stav do 25. novembra 2022).

▌Najdlhšie súvislé obdobia dní so silným mrazom (T_min ≤ -10 °C)

Na Lomnickom štíte sme v našom spracovaní zistili najviac 69 dní so silným mrazom v rade 4. januára – 12. marca 2012, zatiaľ čo na Chopku to bolo 33 dní, 1. februára – 5. marca 1965. Odhliadnuc od týchto vysokohorských lokalít nasleduje v poradí najdlhších staničných sérií 32 dní so silným mrazom v Tatranskej Javorine, 10. januára – 10. februára 1963. Na meteorologickej stanici v Medzilaborciach (len tesne nad 300 m n. m.) zaznamenali silný mraz každý deň v období 4. januára – 1. februára 1964, čo je 29 za sebou idúcich dní. V Hurbanove od začiatku 20. storočia klesla teplota vzduchu každý deň na aspoň -10 °C najdlhšie 29. januára – 18. februára 1956 (21 dní), ale mimo definované spracované obdobie sa tam ešte v 19. storočí vyskytol neprerušený sled dokonca až 32 dní so silným mrazom 28. novembra – 29. decembra 1879.

▲ Obr. 3: Trvanie najdlhšieho zaregistrovaného súvislého obdobia dní so silným mrazom pre vybrané aktívne klimatologické stanice na Slovensku (údaje prevažne od roku 1951 alebo 1961, Hurbanovo od 1901, atď.; stav do 25. novembra 2022).

▌Najdlhšie súvislé obdobia arktických dní (T_max ≤ -10 °C)

Na Lomnickom štíte zaregistrovali 2. – 28. februára 1965 súvislý sled 27 arktických dní a na Chopku ich bolo najviac 24 v rade 25. januára – 17. februára 1956. Vynímajúc tieto stanice evidujeme v našej klimatologickej databáze najdlhšie neprerušené obdobie 12 arktických dní z Plavča, 11. – 22. januára 1963. V nížinových polohách sme v hodnotených údajoch zistili najvyšší počet 7 arktických dní za sebou, a to zhodne v Bardejove a Prešove-planetáriu, 8. – 14. januára 1987. V Hurbanove teplota vzduchu nevystúpila nad -10 °C najdlhšie v 6 dňoch, 19. – 24. januára 1942.

▲ Obr. 4: Trvanie najdlhšieho zaregistrovaného súvislého obdobia arktických dní pre vybrané aktívne klimatologické stanice na Slovensku (údaje prevažne od roku 1951 alebo 1961, Hurbanovo od 1901, atď.; stav do 25. novembra 2022).

▌Klimatologický kontext

Najvyššie pozície v evidencii najdlhších sérií charakteristických dní s mrazivým počasím sú v súčasnosti dosahované zriedkavejšie, čo možno vytušiť už na základe predchádzajúcich odsekov. Ako ale naznačuje nižšie priložená tabuľka, aj v období rýchlo sa otepľujúcej klímy od začiatku 90. rokov 20. storočia sme na Slovensku občas zaznamenali mimoriadne až extrémne dlhé staničné série predmetných dní; lokálne sa vyskytli najmä v chladnom polroku 1990/1991, v zime 2001/2002 (v oboch prípadoch série mrazových dní), a ďalej v prvých mesiacoch rokov 2006 (ľadové dni) a 2012 (dni so silným mrazom a arktické dni).
 

▼ Tab. 1: Umiestnenie najdlhšej zaregistrovanej série charakteristických dní so zápornou teplotou vzduchu v období od sezóny 1990/1991 v rámci dlhodobého príslušného poradia, pre vybrané aktívne klimatologické stanice na Slovensku (stav do 25. novembra 2022).

Literatúra a zdroje:

▪ Klimatologická databáza SHMÚ - KMIS.