Podzemné vody Slovenska v roku 2001

ANALÝZA ZRÁŽKOVÝCH ÚHRNOV V ROKU 2001

V hydrologickom roku 2001 spadlo na území Slovenska 882 mm zrážok, čo predstavuje 116% dlhodobého normálu. Z toho pohľadu možno množstvo zrážkových úhrnov charakterizovať ako nadnormálne, čiže ako vlhký rok.

Z pohľadu hodnotenia režimu podzemných vôd a výdatností prameňov bol vývoj zrážkových úhrnov v rámci regiónov rozdielny. Prírodné podmienky zapríčinili významné rozdiely v ročných úhrnoch zrážok medzi južnými a severnými oblasťami Slovenska čo mohlo mať priamy vplyv i na režim podzemných vôd a ich rozdielnosti v celoslovenskom hodnotení. Južná polovica Slovenska mala zrážky prevažne normálne a približne polovica západného Slovenska dokonca podnormálne zrážky. V severnej polovici Slovenska boli zrážky nadnormálne do takej miery, že na niektorých miestach Oravy, horného Spiša, Tatier ako aj v oblasti Vranova nad Topľou boli zaznamenané najvyššie ročné úhrny zrážok aspoň od roku 1951. (P. Faško, Bulletin, 2001)

Na doloženie tohto konštatovania a pre podrobnejšiu informáciu uvádzame aj vývoj atmosferických zrážok v jednotlivých regiónoch za rok 2001 (kalendárny rok ) v tabuľke č. 1 ( P. Faško, Bulletin, 2001).

HODNOTENIE REŽIMU PODZEMNÝCH VôD A VÝDATNOSTÍ PRAMEŇOV V ROKU 2001

A. Ročné časové výskyty maximálnych a minimálnych stavov hladín podzemných vôd a výdatností prameňov

V ročnom priebehu dosahovali maximálne úrovne hladiny podzemnej vody najvyššie hodnoty v jarných mesiacoch marec až apríl s ojedinelými posunmi do februára resp. mája. V letnom období plynulo poklesávali na minimálnu úroveň, ktorá sa najčastejšie vyskytovala v auguste až októbri.

Na prameňoch sa maximálne výdatnosti vyskytovali najčastejšie v apríli a máji, s menším počtom výskytov v marci. V letných mesiacoch výdatnosti poklesávali a minimálne ročné hodnoty najčastejšie dosahovali v októbri až januári, ojedinele v septembri alebo vo februári.


B. 1. Hodnotenie režimu podzemných vôd

Maximálne úrovne hladiny podzemnej vody v takmer všetkých povodiach oproti minulému roku poklesli a to i napriek nadpriemerne zrážkovému roku (mimo západneho Slovenska). Vzostupné tendencie do 40 cm, resp. ojedinelejšie poklesy do - 60 cm boli zaznamenané jedine v povodí Slanej, na ostatnom území boli maximálne úrovne hladiny podzemnej vody oproti minulému roku nižšie. V regióne západného Slovenska boli poklesy väčšie, prevažne do - 120 cm v regióne stredného a východného Slovenska prevládali poklesy do - 60 cm, prípadné, viac ako - 100 cm poklesy, boli skôr ojedinelé.

Oproti dlhodobým maximálnym úrovniam hladiny podzemnej vody dosahovali jednoznačne na celom území Slovenska nižšie hodnoty , do - 200 cm, v menšej miere do - 300 cm.

Minimálne úrovne hladiny podzemnej vody na západe územia boli oproti minulému roku takmer jednoznačne nižšie, o - 30 až - 40 cm, v ostatných regiónoch kolísali okolo minuloročných hodnôt v rozpätí od - 35 do - 40 cm, s prevahou tých, ktoré sa pomerne výrazne približovali k minuloročným úrovniam.

Oproti dlhodobým minimálnym úrovniam hladiny podzemnej vody (až na ojedinele sa vyskytujúce podkročenia dlhodobých minimálnych úrovní hladiny podzemnej vody), boli vyššie, prevažne do + 100 cm a miestami do + 200 cm. Podkročenie dlhodobých minimálnych úrovní hladiny podzemnej vody bolo zaznamenané v povodí Moravy (-10 cm) a Ipľa (-20 cm).

Priemerné ročné úrovne hladiny podzemnej vody v prevažnej väčšine oproti minulému roku poklesli a obdobne sa situácia vyvíjala aj voči dlhodobým priemerným úrovniam. Prevládali skôr menšie poklesy do - 30 cm, väčšie do - 60 cm (i viac) neboli tak časté. Vyššie hodnoty voči dlhodobým priemerným úrovniam boli dosiahnuté v povodiach Bodrogu a Laborca ( prevažne do 50 cm).

B. 2. Hodnotenie režimu podzemných vôd v oblasti vplyvu vodného diela Gabčíkovo

Na pravej strane Dunaja nastal výrazný vzostup hladín podzemných vôd koncom marca (maximálne ročné stavy) s následným pomalým poklesom hladiny až do konca roka. V území vzdialenejšom od Dunaja hladina stúpala od marca až do letných resp. jesenných mesiacov, na konci roka mala hladina vyššie stavy ako začiatkom roka, na rozdiel od pririečnej oblasti, kde koncom roka dosahovala odbobné stavy ako začiatkom roka. Ročný rozkyv hladiny dosahoval od 0,5 do 1,3 m v pririečnej oblasti. Na ľavej strane Dunaja (Bratislava) bol priebeh hladiny obdobný ako na pravej strane, pričom dominantný vplyv Dunaja bol len v úzkej pririečnej zóne, v ostatnom území sa tento vplyv postupne vytrácal. Na tejto lokalite dosiahla hladina najnižšie stavy za posledných 5-6 rokov. Ročný rozkyv hladiny podzemnej vody bol od 0,3 po 0,5 m. V okolí zdrže bol výrazným znakom pokles hladiny od začiatku roka do marca (až o 0,5m), v marci síce stúpli hladiny, ale vzostup nebol výrazný a pokračoval do septembra, kedy boli dosiahnuté maximálne ročné stavy, pričom boli o cca 0,2 m nižšie ako vlaňajšie, minimálne ročné stavy boli však prakticky najnižšie za celé obdobie prevádzky VDG. Ročný rozkyv bol do 0,5 m, len v Čilistove vyše 1 m. Horný ŽO mal obdobný cyklický priebeh ako v minulých rokoch, pokles do marca a opätovný vzostup do letných a jesenných maximálnych ročných stavov, ročný rozkyv hladiny podzemnej vody dosiahol hodnoty od 0,3 do 0,5 m. Na ľavej strane prívodného kanála hladiny podzemnej vody poklesávali do marca, v marci následne stúpli o 0,5 - 0,7 m, ale najvyššie ročné stavy boli dosiahnuté až v septembri po výraznejšom stúpnutí hladiny v Dunaji. V ramennej sústave sa prejavoval obdobný priebeh režimu hladín podzemnej vody ako v Dunaji, výrazný vzostup v marci (do 1,5 m), do konca roka ostala hladina podzemnej vody už na vyšších stavoch ako začiatkom roka, pričom v lete a v jeseni opäť dvakrát výrazne stúpla. V tomto území boli výrazné ročné rozkyvy od 1,0 do 2,5 m. Na území popri odpadovom kanáli sa prejavuje vplyv hladiny v Dunaji, nízke stavy začiatkom roka, výrazné vzostupy v marci, júni a septembri. Na pravej strane kanála hladina, ako každoročne, vystúpila pri vysokých stavoch až na terén. Ročný rozkyv dosahoval 3,0 - 3,5 m. Dolný Žitný ostrov mal celkový priebeh hladín ako v Dunaji, ročný rozkyv dosiahol 0,5 - 1,0 m. Na ľavej strane Malého Dunaja prakticky počas celého roka trval mierny pokles hladiny podzemnej vody, s ojedinelými nevýraznými vzostupmi vplyvov Dunaja, koncom roka boli hladiny podzemnej vody mierne nižšie ako začiatkom roka o 0,1 - 0,3 m. Ročný rozkyv nedosiahol ani 0,5 m. Prejavila na výdatnostiach prameňov. Na západnom Slovensku maximálne výdatností oproti minulému prevažne poklesli, od 50 - 90 %, ale takmer v každom povodí západneho Slovenska sa vyskytli aj mierne vzostupy ( okolo 110 až 120% v porovnaní s minulým rokom). Obdobný vývoj bol aj v povodí stredného Váhu, Hrona, Slanej, Hornádu, Bodvy a Bodrogu. Pomerne výrazne vzostupy maximálnych výdatností oproti minulému roku boli zaznamenané v povodí horného Váhu, Popradu a Oravy, prevažne do 140%. Naopak, v povodí Turca maximálne ročné výdatností oproti minulému roku zaznamenali pokles v rozpätí 50 - 95%.

Voči dlhodobým maximálnym výdatnostiam prevládali poklesy, prevažne od 50 - 95%, s menším počtom výskytov okolo 20 - 30%. Ojedinelé prekročenia maximálnych výdatností boli zaznamenané v povodí Oravy (o 7%) a na Bodve (o 14%).

Vo väčšine povodí boli zaznamenané ako poklesy tak aj vzostupy minimálnych výdatností. Jednoznačné vzostupy minimálnych výdatností oproti minulému roku boli zaznamenané jedine v povodí Oravy ( do 270%) a Hrona (do 130%). V povodí Bodvy a Bodrogu zas minimálne výdatností oproti minulému roku poklesli a dosahovali 75 - 95% minuloročných minimálnych výdatností. V ostatných povodiach Slovenska minimálne výdatností kolísali okolo minuloročných minimálnych hodnôt prevažne v rozpätí 70 - 150% a len v menšej miere klesali pod úroveň 70%, resp. boli vyššie ako 150%. Oproti dlhodobým minimálnym výdatnostiam boli na celom území vyššie, prevažne do 200% ,v menšej miere do 300 %.

Priemerné ročné výdatnosti sa najčastejšie pohybovali okolo ich minuloročných hodnôt v rozpätí 65 - 150%, s prevahou nižších minimálnych výdatností v povodí dolného Váhu, na Turci, v povodí Nitry, v povodí Bodvy a Bodrogu. Vyššie priemerné ročné výdatnosti prevládali v povodí Oravy, horného Váhu, Slanej, Popradu a Hornádu. Voči dlhodobým priemerným výdatnostiam boli prevládajúce vyššie priemerné ročné výdatností zaznamenané na hornom Váhu (do 125%), v povodí Oravy (do 160%), v povodí Turca (do 150%), v povodí Hrona (do 130%), v povodí Slanej (do 170%), v povodí Hornádu (do 150%) a v povodí Bodvy (do 130%), pričom sa v týchto povodiach vyskytujú aj menej časté nižšie priemerné výdatností. Nižšie priemerné ročné výdatnosti ako dlhodobé priemery prevládali v povodí Nitry (50 - 95%, len ojedinele viac) a v povodí Bodrogu (80 - 99%). V povodí Moravy pomerne rovnomerne kolísali okolo dlhodobých priemerných hodnôt v rozpätí 80 -130%.