Aktuality SHMÚ

Zníženie emisií skleníkových plynov nebude rýchle riešenie pre "naše počasie", tvrdia britskí vedci

18.6.2010 | KLIMATOLÓGIA | SPRÁVA | PETER KAJABA, JOZEF PECHO
Zníženie emisií skleníkových plynov nebude rýchle riešenie pre

Štúdia britských vedcov predpovedá častejší výskyt povodní a období sucha. Tento stav by mal pretrvať aj niekoľko desaťročí potom, ako sa nám podarí stabilizovať globálnu teplotu vzduchu. Najnovšia analýza prináša dôkazy o tom, že globálne otepľovanie bude aj naďalej prinášať „zmätok“ do charakteru globálneho počasia, a to aj niekoľko desaťročí potom, ako sa nám podarí znížiť emisie skleníkových plynov.

Britskí vedci z Met Office Hadleyho Centra v Exeteri tvrdia, že zmena klímy by mohla priniesť oveľa väčšie narušenie kolobehu vody na planéte, ako sa pôvodne predpokladalo. Výsledky tohto výskumu predpokladajú, že častejší výskyt povodní a sucha by mohol pokračovať ešte dlho po stabilizácii globálnej teploty vzduchu. Vicky Pope, vedúci oddelenia pre zmenu klímy v Hadleyho Centre, povedal: "Nemali by sme si namýšľať, že potom ako sa nám podarí znížiť naše emisie oxidu uhličitého, sa už vôbec nemusíme obávať ďalších nepríjemností. Aj po tomto období treba počítať s pokračujúcimi zmenami."


Tím vedený Peili Wu-om použil počítačový model na analýzu toho, ako by mohol reagovať kolobeh vody na Zemi na zmeny množstva oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére v budúcnosti. Zistili, že ak sa aj podarí znížiť vysokú úroveň koncentrácie oxidu uhličitého, nepodarí sa zredukovať dlhotrvajúce dopady na režim zrážok, či už snehových alebo dažďových. Dôvodom je najmä značné množstvo tepla akumulovaného vo svetových oceánoch, ktoré len veľmi pomaly uniká z ich povrchový vrstiev do zemskej atmosféry a riadi tak ďalekosiahle zmeny vo vodnom cykle planéty. V článku publikovanom v časopise Geophysical Research Letters, vedci tvrdia: "Naše výsledky naznačujú, že vzájomná väzba medzi zrážkami a otepľovaním v konečnom dôsledku značne podhodnocuje zmeny atmosférických zrážok v období, kedy dôjde k stabilizácii, prípadne zníženiu emisií skleníkových plynov“.

"Vedomosť o uvedenej zotrvačnosti v dôsledku nahromadenému tepla v oceánoch predstavuje pre nás určitý záväzok k zmenám aj po období stabilizácie."  Ďalej dodávajú, že: "Tento výsledok je treba brať do úvahy aj pri posudzovaní vplyvov rôznych zmierňujúcich opatrení na výskyt záplav, zásobovanie vodou, produkciu potravín ako aj ľudského zdravia." Štúdia ďalej simulovala účinky stáleho rastu koncentrácie oxidu uhličitého na úroveň ekvivalentnej atmosférickej koncentrácie 1000 ppm (častíc CO2 na milión častíc vzduchu). Súčasná koncentrácia CO2 je len niečo vyše 390 ppm, a väčšina stratégií zameraných na boj proti zmene klímy navrhuje, že svetovo by nemala presiahnuť 450 ppm až 550ppm, aj keď to bude vyžadovať značnú redukciu emisií CO2.
 
V simulácii vedci následne rýchlo znížili koncentráciu CO2 späť na úroveň spred priemyselnej revolúcie, kedy sa pohybovala okolo 280 ppm. V praxi by to samozrejme nebolo možné – napríklad bez geo-inžinierstva, ktoré by dokázalo aktívne odstraňovať prebytočný CO2 zo zemskej atmosféry - ale vedci chceli vidieť, čo by sa teoreticky mohlo stať. Model ukázal, že zatiaľ čo teplota skutočne prudko klesla potom ako došlo k výraznej redukcii koncentrácie CO2, narušenie vodného cyklu pretrvalo ešte niekoľko desaťročí. Ako významne však bude zrážkový režim reagovať na takúto zmenu v konkrétnom regióne, je zložitejšia otázka, no podľa slov britských vedcov model počíta s výraznejším úbytkom zrážok v Južnej Amerike, na juhu Afriky, ako aj v Austrálii.
 
 
 

Správu pripravili: Mgr. Peter Kajaba, Mgr. Jozef Pecho