Ovzdušie
INFORMAČNÝ SYSTÉM MONITORINGU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
MONITOROVANIE KVALITY OVZDUŠIA
Kvalita ovzdušia významne ovplyvňuje stav životného prostredia, ľudské zdravie aj funkčnosť ekosystémov. Výraznú zmenu v tejto oblasti priniesla novela legislatívy účinná od 1. júla 2023 – zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia, ktorý nahradil predchádzajúci zákon č. 137/2010 Z. z. a súvisiace predpisy vrátane vyhlášky č. 250/2023 Z. z. Nový zákon zároveň rozširuje kompetencie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, okresným úradom, samosprávnym krajom a obciam, ktoré pripravujú regionálne a miestne programy ochrany a zlepšenia kvality ovzdušia a majú právomoc kontrolovať malé a stredné zdroje znečisťovania.
Do slovenskej legislatívy je plne implementovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší pre Európu. V roku 2024 bola prijatá smernica (EÚ) 2024/2881, ktorá zavádza sprísnené limitné hodnoty pre viaceré znečisťujúce látky; tieto nové limity nadobudnú účinnosť od roku 2030.
Poverenou organizáciou na monitorovanie kvality ovzdušia na území Slovenskej republiky je Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý túto činnosť zabezpečuje prostredníctvom Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia.
Vyhláška č. 250/2023 Z. z. ustanovuje:
- limitné hodnoty a cieľové hodnoty pre znečisťujúce látky,
- referenčné metódy merania,
- smogový varovný systém,
- členenie územia na zóny a aglomerácie,
- minimálne počty meracích miest,
- požiadavky na programy zlepšenia kvality ovzdušia.
Medzinárodná participácia:
SHMÚ sa naďalej aktívne zapája do medzinárodného programu EMEP (Co-operative Programme for Monitoring and Evaluation of the Long-Range Transmission of Air Pollutants in Europe), ktorý funguje pod záštitou EHK OSN v rámci Dohovoru o diaľkovom prenose znečistenia ovzdušia cez hranice štátov (CLRTAP) a je zameraný na monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia znečisťujúcich látok v Európe.
Hodnotenia kvality ovzdušia
Na účely hodnotenia kvality ovzdušia je územie Slovenskej republiky rozdelené na zóny a aglomerácie v súlade s vyhláškou č. 250/2023 Z. z.
Pre oxid siričitý (SO₂), oxid dusičitý (NO₂), oxidy dusíka (NOₓ), tuhé častice PM₁₀ a PM₂,₅,
oxid uhoľnatý (CO) a benzén:
- Aglomerácia Bratislava – územie hlavného mesta SR Bratislavy,
- Aglomerácia Košice – územie mesta Košice,
- 8 zón – totožných s územiami vyšších územných celkov (krajov).
Pre olovo (Pb), arzén (As), kadmium (Cd), nikel (Ni), polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU, najmä benzo[a]pyrén), ortuť (Hg) a ozón (O₃):
- Aglomerácia Bratislava,
- Zóna Slovensko – celé územie SR okrem aglomerácie Bratislava.
Hodnotenie kvality ovzdušia sa vykonáva pre látky, pre ktoré sú stanovené limitné hodnoty (SO₂, NO₂, NOₓ, PM₁₀, PM₂,₅, Pb, CO, benzén) a cieľové hodnoty (O3, As, Cd, Ni, PAU).
Zákon č. 146/2023 Z. z. ustanovuje, aké metódy a postupy sa používajú pri hodnotení kvality ovzdušia. V aglomeráciách a zónach, kde koncentrácie prekračujú hornú medzu na hodnotenie znečistenia, sa hodnotenie vykonáva na základe stálych meraní, indikatívnych meraní a matematického modelovania kvality ovzdušia.
Povinnosť hodnotiť kvalitu ovzdušia podľa nových limitných hodnôt, stanovených smernicou (EÚ) 2024/2881, začne platiť po jej transpozícii do slovenskej legislatívy, ktorá musí byť vykonaná do 10. decembra 2026. Následne, od 1. januára 2030, bude hodnotenie vykonávané výlučne podľa týchto nových limitov, pričom obdobie prechodu (2027–2029) môže zahŕňať súbežné uplatňovanie starých aj nových limitných hodnôt.
Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia (NMSKO)
Merané veličiny a metódy monitorovania