Znečisťujúce látky a ovzdušie

Informácie pre laickú verejnosť 

Účelom tohoto textu nie je podať vyčerpávajúcu informáciu o pôvode, osude a účinkoch znečisťujúcich látok v ovzduší, 

pripomenieme iba niektoré zaujímavé a dôležité otázky - pretože otázok je vždy viac než odpovedí - a na okraj pridáme  odkazy na stránky s ďalšími informáciami. 

SHMÚ a kvalita ovzdušia 

Na Úseku kvalita ovzdušia sa venujeme monitorovaniu znečisťujúcich látok v atmosfére, emisiám znečisťujúcich látok do ovzdušia a matematickému modelovaniu kvality  ovzdušia (príklad výstupu - Štúdia kvality ovzdušia v aglomerácii Bratislava). Zoznam súvisiacich právnych predpisov je stránkach Ministerstva životného prostredia. 

Dôležitou súčasťou našich aktivít je aj prevádzka Smogového varovného systému. 

Informácie o aktuálnych nameraných koncentráciách znečisťujúcich látok nájdete v tabuľkovej forme na  našej stránke. Na  mapovom podklade je zobrazený aj priebeh výsledkov meraní za posledný týždeň.

Hodnotenie kvality ovzdušia za predchádzajúce roky a informácie o prístrojovom vybavení Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia nájdete na našej stránke.

Nasledujúci obrázok znázorňuje komplexnosť problematiky znečisťovania ovzdušia 

Červené trojuholníčky na Obr.1  znázorňujú rôzne druhy zdrojov znečisťovania ovzdušia a životného prostredia. Keď znečisťujúca látka unikne do ovzdušia, jej ďalší osud podlieha mnohorakým procesom (fialová značka) - okrem toho, že sa rozptyľuje a priemiestňuje v horirzontálnom aj vertikálnom smere, môže sa podieľať na chemických reakciách, ovplyvňovat tvorbu oblakov a zloženie atmoférických zrážok.  

Modrý trojuholníček znázorňuje procesy, ktorými sa ovzdušie čistí od znečisťujúcich  látok - mokrá depozícia je vymývanie znečistenia atmosférickými zrážkami, suchá depozícia je postupné usádzanie znečisťujúcich látok na zem (a povrchy rastlín, stavieb, vodné plochy, atď.)  Pozorný čitateľ si všimne, že znečisťujúce látky takto prechádzajú z ovzdušia do iných zložiek životného prostredia, mokrou depozíciou sa ovplyvnia vodné toky aj pôda.   Na svojej ceste rôznymi zložkami životného prostredia znečisťujúce látky ovplyvňujú rôzne biotopy, či oblasti ľudskej činnosti  - to znázorňujú čierne krúžky.

• Air Pollution 101 | National Geographic
• EEA Air Quality animation
• Driving down emissions: air quality & the motor industry
• Electric Cars & Global Warming Emissions
• Tropospheric ozone - Summers of smog
• Ground Level Ozone: What Is It?
• Particulate matter air pollution
• What is Particulate Matter?

Faktory podmieňujúce vznik smogových situácií

Vo všeobecnosti sa zvýšené koncentrácie PM₁₀ v ovzduší pozorujú hlavne v zime v súvislosti s emisiami z vykurovania, a zvýšenými emisiami z dopravy (studený štart motorov, zvírený zimný posyp ciest). Vykurovanie bytových domov sa realizuje diaľkovými dodávkami tepla z kotolní, rodinné domy sú vykurované lokálne. S rastom ceny plynu sa mnohé domácnosti vrátili naspäť k vykurovaniu tuhými palivami, na Slovensku hlavne drevom. Emisie z vykurovania drevom sú veľmi vysoké a o to závažnejšie, že sú emitované pomerne blízko zemského povrchu a „v blízkosti“ ľudí (na rozdiel od napr. teplární, ktoré sú vybavené väčšinou vysokými komínmi). Vykurovanie drevom sa deje hlavne tam, kde je drevo najprístupnejšie, v blízkosti lesov, ako vidno z Obr. 2. Čim je nižšia vonkajšia teplota, tým rastie aj množstvo emisií z vykurovania tuhým palivom. V extrémnych prípadoch, ako bola napríklad tuhá zima v januári 2017, sa môžu tieto emisie vplyvom nízkych teplôt až zdvojnásobiť.

Ďalším faktorom negatívne ovplyvňujúcim rozptyl znečisťujúcich látok v atmosfére je vertikálne zvrstvenie atmosféry a vietor. Najhorším prípadom vertikálneho zvrstvenia je teplotná inverzia, kedy teplota vzduchu s výškou rastie. V takejto inverznej vrstve je vietor obyčajne slabý až zanedbateľný. Môžeme si to predstaviť tak, že všetko, čo je vypustené do vzduchu v inverznej vrstve nemá šancu dostať sa vyššie, nad inverziu, kde by mohlo dôjsť k efektívnemu rozptylu vplyvom vetra. Výšky premiešavania v prízemnej inverznej vrstve sú veľmi nízke. Naopak, znečisťujúce látky vypustené do atmosféry nad vrstvou inverzie (napr. z vysokých komínov), sa nedostanú k zemi, sú efektívne rozptýlené do širokého okolia.

V zime sa v našich zemepisných oblastiach každoročne vyskytujú obdobia, kedy teplotná inverzia v údoliach a nížinách pretrváva po celý deň, ba aj niekoľko dní za sebou. Takéto podmienky sa vyskytujú každoročne, a dochádza počas nich k prekročeniam dennej koncentrácie PM₁₀ 50 μg.m^-3.

Oblasti klimaticky náročné na vykurovanie, teda horské doliny a kotliny, sú zároveň oblasťami, kde sa vyskytujú inverzie najsilnejšie a najdlhšie, a zároveň je tam vysoký podiel vykurovania pevnými palivami. Tieto oblasti preto tradične patria medzi tie s najvyššími počtom výskytov dennej koncentrácie PM₁₀ nad 50 μg.m^-3 a majú vysoký potenciál výskytu smogovej situácie.

 

 

Koncentrácie PM₁₀ v oblastiach nepokrytých monitorovacími stanicami NMSKO

Monitorovacia sieť staníc NMSKO nepokrýva rovnomerne celé územie Slovenska. Monitorovacie stanice  však majú určitú priestorovú reprezentatívnosť a spolu s meteorologickými informáciami ich údaje možno s prihliadnutím na miestne špecifiká s určitými rezervami extrapolovať aj na podobné lokality v ich okolí. V prípade upozornení a výstrah na smogové situácie to znamená, že by bolo vhodné, aby sa podľa odporúčaní zariadili aj obyvatelia ostatných rizikových oblastí, teda najmä dolín a kotlín s prevahou vykurovania drevom resp. inými tuhými palivami, prípadne v blízkosti frekventovaných ciest s výskytom dopravných zápch v mestách alebo v blízkosti priemyselných zdrojov, ktoré nie sú vybavené dostatočne vysokými komínmi.

Je tiež potrebné si uvedomiť, že samotní obyvatelia v smogom postihnutých oblastiach sa svojim chovaním môžu podieľať na znížení emisií do ovzdušia. Množstvo vypúšťaných emisií z rodinného domu vykurovaného tuhým palivom možno znížiť používaním dostatočne vysušeného dreva a dodržiavaním správnych postupov pri vykurovaní (udržovať dostatočný prívod vyduchu a previdelne čistiť komín aj vykurovacie zariadenie) Finančne náročnejšími opatreniami sú výmena starých kotlov za moderné, efektívnejšie kotly s nízkymi emisiami, zateplenie domov a výmena okien, ktoré v konečnom dôsledku prinesú aj úsporu paliva. Rozhodne je potrebné sa vyvarovať spaľovaniu odpadového dreva a drevných výrobkov, obzvlášť povrchovo upravených (napr. starý nábytok, drevotrieska), akéhokoľvek horľavého odpadu (plastové́ a papierové́ obaly, PET fľaše, textil, staré́ pneumatiky, ...) a po domácky vyrábaného paliva.
Viac nájdete tu: http://vykurovanie.enviroportal.sk/
 

Negatívne účinky monitorovaných znečisťujúcich látok

Informácie o dotknutej skupine populácie, možných zdravotných účinkoch a odporúčanom správaní

Autor: Veronika Mináriková. Zdroj: EEA, WHO, Eurobarometer

OXID SIRIČITÝ - SO₂

Oxid siričitý je plyn, ktorý reaguje s vodnými parami za vzniku kyseliny. Jeho účinky na ľudský organizmus sa odvíjajú práve z tejto vlastnosti - pôsobiť dráždivo na dýchacie cesty a očné spojivky. Navyše jeho vdychovanie spôsobuje zužovanie priedušiek. Pri dlhodobom pôsobení vyšších koncentrácií na človeka bol zistený vyšší výskyt a dlhšie trvanie ochorení dýchacích ciest, najmä u detí.Najcitlivejší sú na jeho pôsobenie alergici a osoby s ochoreniami dýchacej sústavy. Na zvýšené koncentrácie tohto plynu v ovzduší tiež reagujú veľmi malé deti, starí ľudia a tehotné ženy. Jeho zvýšené koncentrácie spravidla bývajú sprevádzané výskytom ďalších znečisťujúcich látok, ako sú prach a oxidy síry.

V dobe zvýšených koncentrácií oxidu siričitého vo voľnom ovzduší (najmä v dobe inverzných situácií so zhoršenými rozptylovými podmienkami) sa odporúčajú nasledovné opatrenia, najmä pre citlivé skupiny populácie:

• obmedzenie pobytu a namáhavých fyzických aktivít vonku,
• skrátenie doby vetrania obytných miestností.

OXIDY DUSÍKA - NO_x

Vznikajú pri spaľovacích procesoch, ich najvýznamnejšou zložkou sú oxid dusičitý a oxid dusnatý, ktorý je však nestály a mení sa na oxid dusičitý. Oxidy usíka vznikajú pri spaľovacích procesoch (napríklad v cestnej doprave, priemyslených zdrojoch a v energetike). V kontexte hodnotenia kvality ovzdušia pod NO_x rozumieme oxid dusnatý (NO) a oxid dusičitý (NO₂). Oxid dusičitý je dráždivý plyn, ktorý pôsobí na dýchacie cesty a spôsobuje ich zužovanie. Na vyššie koncentrácie oxidu dusičitého v ovzduší reagujú najmä astmatici a osoby s primárnym ochorením dýchacej sústavy. Citlivejší sú aj malé deti a starí ľudia.

V prípade vzostupu koncentrácií oxidov dusíka v ovzduší (najmä v situáciách zhoršenia rozptylových podmienok, kedy v ovzduší spravidla stúpajú aj koncentrácie oxidov síry a prachu) je vhodné, aby sa citlivé osoby vyvarovali:

• dlhodobého pobytu vonku,
• zvýšenej námahy vonku (najmä športovej činnosti),
• dlhodobého vetrania obytných miestností, kde sa zdržiavajú.

PRÍZEMNÝ OZÓN - O₃

Ozón (trojatómové molekuly kyslíka) je plyn veľmi dobre rozpustný vo vode, so silnými oxidačnými vlastnosťami, ktorý má akútne i chronické účinky na zdravie. Akútne účinky sa môžu pozorovať u citlivých osôb už od koncentrácií, ktoré prekračujú 180 µg/m³ (táto hodnota bola stanovená legislatívou ako informačný prah pre vydanie oznámenia o smogovej situácii pre O₃) vo forme dráždenia očí, nosu a hrdla, pocitov tlaku na prsiach, kašľu a bolesti hlavy. U astmatikov môže vyvolávať záchvaty a príznaky z dráždenia dýchacích ciest. Chronické účinky je možné očakávať pri opakovanom a dlhodobom vystavovaní organizmu účinkom ozónu a môžu sa prejavovať zápalovými ochoreniami dýchacích ciest a pľúc, zmenami v zložení krvi, zvýšením pohotovosti na alergickú reakciu, poruchami odolnosti organizmu. K-najcitlivejším skupinám populácie na ozón patria starí ľudia, osoby s ochoreniami dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy, alergici a astmatici, veľmi malé deti a tehotné ženy.

Pre obmedzenie zbytočnej expozície ozónu v dňoch so zvýšenými koncentráciami prízemného ozónu v ovzduší považujeme za vhodné zabezpečiť tieto opatrenia:

• obmedziť dobu pobytu vonku,
• skrátiť vetranie obytných miestností,
• obmedziť fyzickú námahu vonku (fyzická práca, športové aktivity),
• nevykonávať aktivity, pri ktorých dochádza k úniku prchavých znečisťujúcich látok do ovzdušia (natieranie, lepenie, fajčenie, voľné spaľovanie).

Obmedzenia je potrebné dodržiavať a aktivity časovo obmedzovať tým viac, čím vyššie sú koncentrácie ozónu v ovzduší a čím rizikovejší z hľadiska zdravia sú exponovaní jedinci.

POLIETAVÝ PRACH TSP, PM₁₀, PM_2,5

Polietavý prach je súčasťou atmosférického aerosólu, ktorý predstavuje sumu častíc  a kvapôčiek rôznej veľkosti, voľne rozptýlených v ovzduší. Prachové častice a kvapôčky označujeme pre jednoduduchosť spoločným označením PM (z anglického particulate matter).  Podľa aerodynamického priemeru ich môžele rozdeliť na častice menšie než 10 µm (PM₁₀),  častice menšie než 2,5 µm (PM_2,5) a celkovú prašnosť (total solid particulates - TSP). Ich pôvod je v rôznych spaľovacích procesoch - napríklad vykurovanie domácností predstavuje až 80 % emisií PM_2,5. Hrubšia veľkostná frakcia vzniká väčšinou pri mechanických operáciách pri priemyselných procesoch, či napríklad pri obrusovaní vozovky a pneumatík ako dôsledok  cestnej dopravy. Do ovzdušia sa však dostávajú aj vírením častíc usadených na zemskom povrchu (napr. resuspenzia z povrchu ciest). V závislosti od rozmiestnenia zdrojov môže  aj viac než 30 %  PM vznikať v atmosfére chemickými reakciami znečisťujúcich látok, ktoré boli uvoľnené do ovzdušia v plynnom stave (sekundárne znečistenie). Zdravotný vplyv PM závisí od veľkosti častíc. Zatiaľčo väčšie častice (nad 10 µm) môžu pôsobiť iba podráždenie horných dýchacích ciest s kašľom a kýchaním a dráždenie očných spojiviek, menšie častice sa dostávajú až do dolných dýchacích ciest a častice s rozmerom pod 2,5 µm môžu prestupovať do pľúcnych komôrok. Nanočastice môžu prenikať do krvného obehu. Zvýšená prašnosť v ovzduší všeobecne pôsobí dráždivo na dýchacie cesty a spravidla sa vyskytuje spolu s ďalšími znečisťujúcimi látkami, v prípade PM zo spaľovacích procesov sú to obvykle organické znečisťujúce látky, napríklad polycyklické aromatické uhľovodíky. Z odborných zdravotníckych štúdií vyplynulo, že v lokalitách s vysokým a dlhodobým výskytom zvýšených koncentrácií malých prachových častíc v ovzduší sa zisťuje aj zvýšená úmrtnosť obyvateľov na ochorenia dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy. Za citlivé skupiny populácie sa považujú astmatici, osoby s ochoreniami dýchacej sústavy a srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a starí ľudia.

V dobe zvýšenej prašnosti v ovzduší sa pre citlivé skupiny populácie odporúčajú opatrenia na obmedzenie expozície, t.j.

• obmedzenie pobytu a fyzickej aktivity vonku,
• skrátenie vetrania obytných miestností.

OXID UHOĽNATÝ CO

Oxid uhoľnatý je toxický plyn, ktorý vzniká pri nedokonalom spaľovaní a je súčasťou výfukových plynov motorových vozidiel. Jeho najvýznamnejším zdrojom pre človeka je však fajčenie. Je toxický a preniká do krvi dýchacím traktom, viaže sa na červené krvné farbivo za vzniku tzv. karboxylhemoglobínu, ktorý stráca schopnosť prenosu kyslíka. Následkom je znížený prívod kyslíka do tkanív. Organizmus však dokáže tolerovať pomerne vysoké koncentrácie bez príznakov zdravotného poškodenia. Vysoké hodnoty karboxylhemoglobínu boli napr. zistené v krvi fajčiarov. Na oxid uhoľnatý sú najcitlivejšie tehotné ženy a ich plody, ďalej malé deti, osoby s ochoreniami srdcovo-cievneho aparátu a staré osoby. Tieto osoby by sa mali vyvarovať aktívneho fajčenia, dlhodobého pobytu v zafajčených priestoroch a miestach s vysokou koncentráciou splodín z cestnej dopravy.

BENZÉN C₆H₆

Benzén je cyklický uhľovodík a kvapalina, ktorá sa odparuje do ovzdušia. Ide o toxickú látku, pri vdychovaní sa dobre vstrebáva a dostáva cez pľúca do krvi. Pri dlhodobo pôsobení vyšších koncentrácií benzén poškodzuje tvorbu červených krviniek, pečeň a zhoršuje imunitu (obranyschopnosť organizmu). Navyše ide o dokázaný karcinogén, ktorý môže u exponovaných osôb viesť po dlhšej dobe k vzniku zhubnej leukémie. Podľa výsledkov doterajších výskumov sú najcitlivejšie na benzén deti do 12 rokov života, tehotné ženy a mladé ženy. Vzhľadom na to, že zdrojom benzénu je okrem rafinárie najmä automobilová doprava (je súčasťou benzínov a je obsiahnutý vo výfukových plynoch motorových vozidiel), je ochranným opatrením minimalizácia pobytu detí a citlivých osôb v miestach jeho zvýšeného výskytu, t.j. na frekventovaných križovatkách, na benzínových čerpacích staniciach, ale aj v motorových vozidlách.

NIKEL Ni

Nikel je kov, ktorý sa uvoľňuje do ovzdušia pri výrobe kovu a jeho zliatin. Je súčasťou potravín a patrí k zdravotne dôležitým prvkom. Zažívacím traktom sa však ťažko vstrebáva. Jeho nadmerný príjem môže viesť k vzniku alergií, poškodeniu pľúc a najmä k vzniku nádorových ochorení - nikel je dokázaný karcinogén. Všeobecne najcitlivejšie sú malé deti a tehotné ženy, ďalej osoby s alergickými ochoreniami (astma, ekzémy) a ochoreniami pľúc. V rámci ochrany pred nadmerným príjmom niklu je treba sa vyvarovať fajčeniu a pobytu v zafajčených priestoroch. Rovnako sa zisťujú zvýšené hodnoty niklu v ovzduší mestských aglomerácií pri zhoršených rozptylových podmienkach. Ochrana pred príjmom niklu zo znečisteného ovzdušia je vo vyvarovaní sa pobytu v znečistenom prostredí a v obmedzení pobytu vonku pri zhoršených rozptylových podmienkach.

ARZÉN As

Arzén je toxický kov, ktorý sa uvoľňuje pri výrobe iných kovov (olova, striebra, medi, železa a i.) a pri spaľovaní uhlia. Využíva sa pri výrobe prostriedkov na ochranu rastlín, pri výrobe liekov a v sklárstve. Jeho významným individuálnym zdrojom je fajčenie. Dlhodobé vstrebávanie malých dávok vedie k chronickej otrave za vzniku poškodenia kože, nervových príznakov a poškodenia krvitvorby. Arzén je dokázaný karcinogén, ktorý vyvoláva pri dlhodobej expozícii vyšším koncentráciám (spravidla v pracovnom prostredí) rakovinu kože a pľúc. Zvýšenú citlivosť môžeme očakávať u malých detí, tehotných žien a chorých osôb. Ochrana proti expozícii arzenom spočíva v kontrole poľnohospodárskych postupov, spaľovaní ušľachtilejších palív, odlučovaní spalín z komínových výduchov a kontrole potravín. Individuálna ochrana (okrem nefajčenia) nie je reálna.

OLOVO Pb

Olovo patrí k ťažkým kovom, ktoré sa dostávajú do organizmu v najväčšej miere tráviacou sústavou prostredníctvom potravín. Vstrebávanie dýchacím traktom je zložitejšie, ale pri vyšších koncentráciách olova v ovzduší i táto cesta vstupu môže byť významná. Olovo sa z organizmu neľahko vylučuje a ukladá sa najmä do kostí. Pri dlhodobej expozíciiolovom sa zisťujú poruchy krvitvorby, tráviacich funkcií a svalovej činnosti. Pri expozícii malých detí bolo zistené oneskorovanie vývinu a pokles ich inteligencie. U olova neboli preukázané karcinogénne vlastnosti. Vzhľadom na prechod na bezolovnaté benzíny sa odstránil jeden z najvýznamnejších zdrojov olova v životnom prostredí. Najcitlivejšou populačnou skupinou sú malé deti, ktoré by mali byť chránené pred expozíciou olovom.

KADMIUM Cd

Kadmium je kov nerozpustný vo vode, ktorý sa vyskytuje v rudách a v pôde. Okrem samotného prvku je nebezpečný i jeho oxid, ktorý vzniká najmä pri tavení. Najvýznamnejšou cestou vstupu do organizmu sú potraviny, k jeho vdychovaní dochádza najmä pri fajčení a z emisií z dopravy a priemyslu. Kadmium je toxická látka, ktorá sa dlhodobo ukladá v organizmoch a jej zvýšené hodnoty môžu pôsobiť poruchy funkcie pľúc a poškodenie obličiek. Kadmium je dokázaný karcinogén, ktorý pri dlhodobej expozícii vysokým dávkam môže vyvolať vznik rakovinových nádorov. Citlivejšie na pôsobenie kadmia sú osoby, ktoré majú poškodené cieľové orgány, t.j. ochorenia pľúc, obličiek a pečene. Všeobecne sú citlivejšie malé deti. Ochrana pred expozíciou kadmiom je najmä v zábrane fajčenia a pobytu v zafajčenom prostredí a kontrole potravín. Z hľadiska ovzdušia je vhodné obmedzovať pobyt v prostredí zamorenom emisiami motorových vozidiel, event. v okolí priemyslu so spracovaním kovov a výroby plastov a farbív.

ORTUŤ Hg

Ortuť je kov, ktorý sa za normálnej teploty odparuje. Je toxická, jej organické zlúčeniny sú ešte toxickejšie. Jej zdrojom v ovzduší sú spaľovacie procesy. Je obsiahnutá v morských sedimentoch a má schopnosť sa koncentrovať v morských živočíchoch. Ortuť má schopnosť kumulovať sa v tele človeka a viesť k toxickým prejavom s poškodením mozgu i periférnych nervov. Organické zlúčeniny ortuti môžu vyvolať postihnutie obličiek a tráviaceho traktu. Schopnosť vyvolať vznik zhubných nádorov u ortuti nebola zistená. Okrem všeobecne citlivejších skupín populácie (malé deti, tehotné ženy, choré osoby) nie je možné bližšie špecifikovať ďalšie citlivé populačné skupiny. Osobitná ochrana pred expozíciou, okrem kontroly potravín a pitnej vody, nie je reálna.

POLYCYKLICKÉ AROMATICKÉ UHĽOVODÍKY PAH

PAH je skupina organických znečisťujúcich látok, ktoré vznikajú najmä pri spaľovacích procesoch, výrobe koksu a metalurgii, tiež je obsiahnutá vo výfukových plynoch spaľovacích motorov. Uvoľňujú sa i pri fajčení. Látky majú schopnosť bioakumulácie v tkanivách, keďže sú rozpustné v tukoch.. Niektoré z tejto skupiny látok sú dokázané karcinogény - napr.  benzo(a)pyrén. Najväčšie množstvo týchto látok sa dostáva do tela z potravín a vylučuje sa črevom, čo vedie k riziku vzniku rakoviny čriev. .Okrem všeobecne citlivejších skupín populácie (malé deti, tehotné ženy, choré osoby) nie je možné bližšie špecifikovať ďalšie citlivé populačné skupiny. Osobitná ochrana pred expozíciou, okrem nefajčenia a kontroly potravín a zdrojov emisí, nie je reálna. Pri zhoršení rozptylových podmienok je vhodné dodržať ochranné opatrenia, t.j. obmedzenie pobytu a aktivít vonku a skrátenie vetrania miestností.

----------------------------
Pre uvedené znečisťujúce látky sú limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí  nastavené takto:

Čo môže robiť laická verejnosť pre lepšiu kvalitu ovzdušia

• Doprava:
  - viac využívať verejnú dopravu
  - chodiť pešo alebo na bicykli
  - vyhýbať sa používaniu osobných automobilov v čase dopravnej špičky,
  - používať nízko-emisné dopravné prostriedky (elektrické, hybridy
  - zdieľať používanie automobilov
• Vykurovanie: 
  - nespaľovať odpad, vrátane odpadového dreva (nábytok, okná a pod.),
  - dbať na palivo, ktorým kúrime – špeciálne v oblastiach, kde sa vyhlasujú smogové situácie,
  - v prípade kúrenia palivovým drevom, používať drevo dobre vysušené (sušené 1 až 2 roky),
  - dbať na energetickú účinnosť v domácnostiach,
  - dbať na správny režim vykurovania (pravidelne čistiť kotol a komín, pri používaní pevného paliva prikladať častejšie a v menších dávkach, kontrolovať nastavenie regulačných klapiek a pod.). 
• Ochrana zdravia: 
  - v čase, keď je vyhlásená smogová situácia dodržiavať pokyny štátnych orgánov,
  - obmedzovať pohyb a fyzickú aktivitu vonku,
  - skrátiť vetranie obytných miestností.