| absolútne denné maximum (minimum) meteorologického prvku | najvyššia (najnižšia) hodnota z maxím (miním) meteorologického prvku zaznamenaná na meteorologickej stanici alebo v určitej oblasti v danom kalendárnom dni za dlhé obdobie, spravidla od začiatku pozorovaní.
|
| absolútne maximum (minimum) meteorologického prvku | najvyššia (najnižšia) hodnota meteorologického prvku zaznamenaná na meteorologickej stanici alebo v určitej oblasti za dostatočne dlhé obdobie, spravidla od začiatku pozorovania.
|
| absolútne mesačné maximum (minimum) meteorologického prvku | najvyššia (najnižšia) hodnota z maxím (miním) meteorologického prvku zaznamenaná na meteorologickej stanici alebo v určitej oblasti v danom kalendárnom mesiaci za dlhé obdobie, spravidla od začiatku pozorovaní.
|
| aeroklimatológia | klimatológia voľnej atmosféry.
|
| agroklimatológia | klimatológia aplikovaná pre potreby poľnohospodárstva. Hodnotí klimatické pomery z hľadiska využitia v poľnohospodárstve, vymedzuje klimatické oblasti pre racionálne pestovanie poľnohospodárskych plodín, chov dobytka atď.
|
| aktívny povrch | prechodná plocha medzi litosférou alebo hydrosférou a atmosférou, na ktorej dochádza k odrazu žiarenia a jeho transformácií na iné druhy energie. Patrí k hlavným klimatickým faktorom. Môže ním byť povrch pôdy, vody, vegetácie, umelého povrchu, napr. asfaltových plôch, striech domov.
|
| albedo | je to pomer množstva odrazeného žiarenia k množstvu žiarenia dopadajúceho na určitý povrch. Najčastejšie sa vyjadruje v %. Najvyššie albedo má čerstvý sneh 70-90%, vlhká černozem napr. len 5 %.
|
| amplitúda meteorologického prvku | rozdiel medzi najvyššou a najnižšou hodnotou meteorologického prvku, ktorá bola nameraná za určitý časový úsek. Môže byť absolútna (rozdiel medzi absolútnym maximom a minimom na meteorologickej stanici v celej histórii merania), denná (rozdiel medzi najvyššou a najnižšou hodnotou meteorol. prvku v priebehu dňa), mesačná, ročná atď.
|
| antarktické podnebie | podnebie najjužnejšieho klimatického pásma na Zemi. Celoročne v ňom prevláda antarktický vzduch. V kontinentálnych oblastiach Antarktídy prevláda kontinentálny vzduch, ktorý sa vyznačuje veľmi nízkymi teplotami vzduchu, najnižšími na Zemi a nízkou vlhkosťou vzduchu. V okrajových oblastiach Antarktídy prevláda oceánsky antarktický vzduch, ktorý má miernejšie teploty vzduchu a vyššiu vlhkosť.
|
| anticyklóna | tlaková výš. Je to oblasť s vyšším tlakom vzduchu, ktorá je na synoptickej mape uzatvorená aspoň jednou izobarou. Najvyšší tlak je v strede, smerom k okrajom klesá. Cirkulácia v tlakovej výši je na severnej pologuli od stredu k okrajom v smere pohybu hodinových ručičiek, na južnej pologuli proti smeru hodinových ručičiek. V strednej Európe v lete prináša spravidla teplé, slnečné, suché počasie, v zime spravidla chladné, suché a jasné počasie (s výnimkou nízkej oblačnosti pri teplotných inverziách).
|
| antipasát | je súčasťou tropickej cirkulácie, prúdi vo vyšších vrstvách troposféry nad pasátmi. Na severnej pologuli vanie ako juhozápadný antipasát, na južnej pologuli ako severozápadný antipasát.
|
| antropogénne podnebie | podnebie utvárané vplyvom človeka a jeho činnosti, napr.odlesňovaním, výstavbou vodných diel, mestskou výstavbou, znečisťovaním atmosféry, atď.
|
| aplikovaná klimatológia | analýza a syntéza klimatologických údajov pre ich využitie v praxi, napr. v poľnohospodárstve, lesníctve, doprave, priemysle, zdravotníctve a pod..
|
| arídne podnebie | suché podnebie. Výpar výrazne prevyšuje atmosférické zrážky, napr. v centrálnych oblastiach Sahary, Austrálie a pod.
|
| arktické podnebie | podnebie najsevernejšieho pásma na Zemi. Kontinentálne arktické podnebie s nízkymi teplotami vzduchu a menšou vlhkosťou sa vyskytuje vo vnútrozemí Grónska celoročne, na severe Severnej Ameriky a Ázie v zime. Oceánske arktické podnebie s relatívne miernejšími teplotami vzduchu a vyššou vlhkosťou vzduchu sa rozprestiera celoročne v Severnom ľadovom oceáne.
|
| arktický deň | deň s maximálnou teplotou vzduchu –10 °C a nižšie. V nížinách a kotlinách Slovenska sa vyskytuje len ojedinele v extrémne chladných zimách, na hrebeňoch Tatier sa vyskytuje každoročne.
|
| astronomická teória paleoklímy | teória vychádzajúca z predpokladu, že základnou príčinou striedania glaciálov a interglaciálov počas pleistocénu sú dlhodobé zmeny orbitálnych parametrov Zeme.
|
| atlantik | klimatické obdobie v rokoch približne 6000
|
| atlas podnebia | ucelený súbor máp prevažne s klimatologickou tematikou. Obsahuje hlavne mapy priemerných mesačných a ročných charakteristík hlavných klimatických prvkov, ktoré sú odvodené z dostatočne dlhého obdobia.
|
| atmosféra Zeme | plynný obal Zeme, ktorý siaha od zemského povrchu do výšok niekoľko desiatok tisíc km a ktorý sa zúčastňuje zemskej rotácie. Je tvorená zmesou plynov, vodnej pary, obsahuje pevné a kvapalné častice.
|
| babie leto | obdobie teplého, slnečného, cez deň veľmi teplého počasia, ktoré sa vyskytuje v Európe spravidla v septembri a októbri. Obdobou výskytu v severnej Amerike je tzv. ,,indiánske leto,,.
|
| baguio | miestny názov pre vyvinutú tropickú cyklónu v oblasti Filipín.
|
| barometer | prístroj na meranie tlaku vzduchu, používa sa aj názov tlakomer.
|
| Beaufortova stupnica sily vetra | stupnica založená na účinku tlaku vetra na rôzne predmety, na základe čoho sa odhaduje sila vetra. Stupnica má 13 dielov, obsahuje stupne od 0 - bezvetrie po 12 - orkán.
|
| bezmrazové obdobie | v klimatológii časový interval medzi priemerným dátumom posledného mrazu na jar a priemerným dátumom prvého mrazu na jeseň.
|
| bioklimatológia | odbor klimatológie, zaoberajúci sa bioklímou. Študuje klimatické podmienky vo vzťahu k existencii živých organizmov a klimatické pomery prostredia modifikované výskytom a životnými prejavmi organizmov.
|
| blizard | americké označenie pre silný a veľmi studený vietor, ktorý víri sneh alebo je spevádzaný hustým snežením.
|
| bóra | je to silný studený nárazovitý vietor podmienený orografiou.
|
| boreál | klimatické obdobie v rokoch približne 7800
|
| boreálne podnebie | chladné podnebie miernych zemepisných šírok severnej pologule so zreteľne rozlíšenými ročnými dobami. Vyznačuje sa vlhkou chladnou zimou a teplým krátkym letom.
|
| bríza | miestny vietor vytvárajúci sa v pobrežných oblastiach spravidla pri radiačnom type počasia, ktorý vzniká dôsledkom nerovnomerného ohrievania pevniny a vodnej plochy. Cez deň vanie z vodnej plochy na pevninu, v noci opačne.
|
| buran | silný severný alebo severovýchodný vietor na Sibíri a v strednej Ázii.
|
| burga | prudký severovýchodný vietor na Aljaške v zime.
|
| Celziova teplotná stupnica | teplotná stupnica, ktorá rozdeľuje teplotný interval medzi bodom mrazu a bodom varu čistej vody pri normálnom tlaku vzduchu 1013,25 hPa na 100 dielov (°C). Bodu mrazu prináleží hodnota 0 °C, bodu varu 100 °C.
|
| chamsin | suchý južný až juhovýchodný púštny vietor vanúci v Egypte a nad Červeným morom, prináša veľké množstvo prachu a piesku.
|
| chinook | teplý suchý vietor typu fénu na východnej strane Skalnatých hôr v USA a Kanade. Prináša náhle a veľké oteplenie v priebehu niekoľkých minút.
|
| cordonazo | regionálne označenie tropickej cyklóny na mori pri západnom pobreží strednej Ameriky a Mexika.
|
| cyklón | regionálne označenie tropickej cyklóny v severných oblastiach Indického oceánu, najmä v Bengálskom zálive.
|
| cyklóna | tlaková níž. Je to oblasť s nižším tlakom vzduchu, ktorá je na synoptickej mape uzatvorená aspoň jednou izobarou. Najnižší tlak je v strede, smerom k okrajom stúpa. Prúdenie v tlakovej níži smeruje od okraja do stredu, na severnej pologuli sa stáča proti smeru pohybu hodinových ručičiek, na južnej pologuli v smere hodinových ručičiek. V strednej Európe v lete prináša spravidla oblačné, vlhké a chladnejšie počasie, v zime spravidla oblačné, vlhké a teplejšie počasie.
|
| dekáda | obdobie desiatich po sebe nasledujúcich dní. Používa sa pri podrobnejšom rozbore klimatického režimu meteorologických prvkov, kde mesačné obdobie je z hľadiska hodnotenia dlhé a nevyhovujúce.
|
| deň s atmosférickými zrážkami | je to deň, v ktorom boli zaznamenané merateľné atmosférické zrážky.
|
| deň so snehovou pokrývkou | je to deň, počas ktorého bola pokrytá snehovou pokrývkou 1 cm a viac minimálne polovica povrchu v blízkom okolí meteorologickej stanice.
|
| deň so snežením | je to deň, počas ktorého bolo pozorované sneženie, alebo padali snehové krúpky, snehové zrná, zmrznutý dážď, ľadové ihličky, alebo sneh s dažďom.
|
| denné maximum (minimum) meteorologického prvku | najvyššia (najnižšia) hodnota meteorologického prvku zistená v konkrétnom dni na meteorologickej stanici za 24 hodín v intervale od 00 do 24 h, alebo medzi dvomi inak stanovenými termínmi pozorovania, napr. od 09 h do 09 h nasledujúceho dňa.
|
| denné priemerné maximum (minimum) meteorologického prvku | priemer denných maxím (minním) meteorologického prvku. Používa sa v dvoch významoch. 1. priemerné denné maximum (minimum) vypočítané ako priemer zo všetkých denných maxím (miním) v určitom kalendárnom mesiaci za zvolené viacročné obdobie 2. priemerné denné maximum (minimum) vypočítané ako priemer maxím (miním) nameraných v rovnakom kalendárnom dni počas určitého viacročného obdobia.
|
| doba ľadová | glaciál, studené suché obdobie. V poslednej dobe ľadovej (kvartér), boli priemerné ročné teploty vzduchu o 4 až 5 °C nižšie než v súčasnosti, vo vyšších polohách o 11 až 13 °C. Nastal posun pevninského ľadovca smerom na juh, vo Vysokých a čiastočne Nízkych Tatrách sa vytvárali horské ľadovce.
|
| doba medziľadová | interglaciál, obdobie medzi dvomi dobami ľadovými, v ktorom sa zmiernilo podnebie, nastal ústup zaľadnenia. Podnebie bolo teplejšie než v súčasnosti o 2 až 3 °C a vlhkejšie, spadlo o 75-100 % viac atmosférických zrážok.
|
| dynamická klimatológia | klimatologický smer, ktorý nevychádza pri spracovaní klimatologických údajov z pevných časových úsekov, ako sú napr. deň, pentáda a pod., ale z rôzne dlhých období, počas ktorých v danom mieste alebo oblasti pôsobili určité cirkulačné a radiačné podmienky.
|
| ekoklimatológia | je to odvetvie bioklimatológie, ktoré študuje vzťahy medzi podnebím a živými organizmami z hľadiska ich ekologických potrieb. Študuje i fyziologické prispôsobovanie sa rastlín a zvierat danému podnebiu.
|
| El Niňo | výsledný jav vyvolaný interakciou medzi atmosférou a Tichým oceánom. Spôsobuje prechodný zánik studeného Peruánskeho morského prúdu v severnej časti západného pobrežia Južnej Ameriky a jeho nahradenie teplým morským prúdom z rovníkových oblastí Tichého oceánu. Zvýšená teplota morskej vody spôsobuje dažde a záplavy na pobreží. Spôsobuje zmenu rozmiestnenia tlakových útvarov v južnej časti Tichého oceánu, čím ovplyvňuje i všeobecnú cirkuláciu atmosféry.
|
| epiatlantik | klimatické obdobie, ktoré trvalo približne v rokoch 4000
|
| etézie | prevládajúce severozápadné a severovýchodné vetry vo východnej časti Stredomoria, hlavne v Egejskom mori, vanúce od apríla do októbra, dôsledkom prúdenia vzduchu po zadnej strane sezónnej tlakovej níže, ktorá sa tvorí nad prehriatou časťou pevniny v Prednej Ázii. Prináša jasné suché a chladnejšie počasie z vyšších geografických šírok.
|
| Fahrenheitova teplotná stupnica | teplotná stupnica, kde za dolnú základnú teplotu, označenú ako 0, bola použitá rovnovážna teplota chladiacej zmesi ľadu, vody a salmiaku, za hornú základnú teplotu, označenú ako 96, bola použitá teplota ľudského tela. 1°F sa rovná 1/96 intervalu uvedených základných teplôt. 0 °C=32 °F, 100 °C=212 °F. Uvedená stupnica sa často používa v súčasnosti v USA, Kanade a Veľkej Británii.
|
| fén (föhn) | teplý suchý padavý vietor. Spôsobuje rozpúšťanie oblačnosti a oteplenie na záveternej strane pohorí.
|
| fenológia | veda o časovom priebehu významných, periodicky sa opakujúcich životných prejavov rastlín a živočíchov v závislosti na vonkajšom prostredí, najmä na počasí a podnebí.
|
| fenologická mapa | mapa znázorňujúca dátumy nástupu fenologických fáz alebo ľudských aktivít, ktoré súvisia najmä s pestovaním poľných kultúr. Zostavujú sa pre určitý rok alebo pre dlhšie obdobie.
|
| garua | hustá hmla niekedy s mrholením, ktorá sa vyskytuje najmä na jeseň nad západným pobrežím Južnej Ameriky
|
| geografická klasifikácia vzduchových hmôt | rozdelenie vzduchových hmôt podľa geografickej polohy ohnísk ich vzniku. Rozlišujeme rovníkové vzduchové hmoty, tropické vzduchové hmoty, vzduchové hmoty miernych šírok, arktické a antarktické vzduchové hmoty.
|
| glacioklimatológia | vedný odbor, ktorý študuje vzťahy medzi zaľadnením a podnebím. Študuje podmienky vzniku a rozvoja ľadovcov v závislosti na klimatických podmienkach a klimatických zmenách.
|
| globálne podnebie | označenie pre hlavné charakteristiky makroklímy celej Zeme, často delenej len na hlavné klimatické pásma bez detailných charakteristík.
|
| haboob | silná prachová búrka v Sudáne, najčastejšie sa vyskytuje od mája do októbra v popoludňajších a večerných hodinách.
|
| harmatan | miestny názov severovýchodného pasátu na pobreží západnej Afriky a v oblasti Guinejského zálivu. Vanie v suchom ročnom období zo Sahary, je veľmi suchý a obsahuje veľa prachu.
|
| historická klimatológia | časť klimatológie, ktorá sa zaoberá štúdiom podnebia v historickej dobe, predovšetkým z hľadiska kolísania podnebia.
|
| historické podnebie | podnebie v historickej dobe, kedy sa ešte neprevádzali pravidelné meteorologické merania. Je možné ho určovať na základe nepriamych informácií, ako sú napr. záznamy v kronikách o neúrode, povodniach, informácie z letokruhov stromov, z geologických vrtov, ľadovcových vrtov, atď.
|
| homogenita klimatologických radov | vlastnosť klimatologických radov vychádzajúca z toho, že tieto rady reagujú len na prirodzenú variabilitu počasia a podnebia. Nereagujú na zmeny umiestnenia meteorologickej stanice, zmeny v metodike pozorovania, zmeny v mikroklíme a miestnej klíme dôsledkom zástavby, vývoja vegetácie a pod.
|
| horské a dolinové vetry | vetry miestnej cirkulácie v horských oblastiach s dennou periodicitou. Cez deň vanú z doliny na svahy a nazývajú sa ako dolinový vietor, v noci zo svahov do dolín a nazývajú sa ako horský vietor. V rôznych regiónoch a oblastiach sveta majú svoje miestne názvy.
|
| horské podnebie | podnebie v horských oblastiach, ktoré je určované predovšetkým nadmorskou výškou. Vyznačuje sa inými charakteristikami meteorologických a klimatických prvkov, než podnebné pásmo, resp. oblasť, ktorému prináleží.
|
| húľava | náhle zvýšenie rýchlosti vetra, alebo aj rýchlo sa pohybujúci dažďový oblak s prehánkami a prudkými nárazmi vetra.
|
| humídne podnebie | vlhké podnebie. Vyskytuje sa v oblastiach, kde zrážky prevažujú nad výparom, napr. v miernom pásme na západných pobrežiach kontinentov, v rovníkovom podnebí.
|
| hurikán | regionálne pomenovanie tropickej cyklóny v západnej tropickej časti Atlantického oceánu.
|
| inverzia | opačný než obvykle priebeh zmien meteorologického prvku s výškou v danej vrstve atmosféry. Môže ísť o okamžitý stav alebo o klimatologickú zvláštnosť daného územia. Rozlišujeme inverziu teploty vzduchu, vlhkosti, atmosférických zrážok a pod..
|
| izobary | čiary spájajúce miesta s rovnakým tlakom vzduchu.
|
| izohyety | čiary spájajúce miesta s rovnakým úhrnom zrážok za určité obdobie.
|
| izotachy | čiary spájajúce miesta s rovnakou rýchlosťou vetra.
|
| izotermy | čiary spájajúce miesta s rovnakou teplotou vzduchu.
|
| jasný deň | je to deň, v ktorom bola priemerná oblačnosť menšia ako 2/10 stupňa pokrytia oblohy.
|
| joran | miestny názov horského severozápadného vetra, ktorý vanie z pohoria Švajčiarska Jura k Ženevskému jazeru. Je to studený nárazovitý vietor sprevádzaný snežením.
|
| jugo | miestny názov teplého a vlhkého juhozápadného vetra, ktorý vanie z Jadranského mora smerom do vnútrozemia.
|
| kalm | synonymum pojmu bezvetrie
|
| kategorizácia podnebia | členenie podnebia podľa jeho horizontálneho alebo vertikálneho rozsahu, alebo iných ovplyvňujúcich činiteľov, prípadne podľa metodiky jeho výskumu.
|
| klasifikácia podnebia | určuje klimatické typy a vymedzuje klimatické oblasti na celej Zemi alebo v jej častiach. Na základe rôznorodosti hodnotenia bolo zostavených veľké množstvo klimatických klasifikácií podnebia, napr. Alisovova, Koppenova, Bergova atď.
|
| klímageografia | čiastková vedná disciplína fyzickej geografie. Študuje vplyv geografických faktorov na utváranie podnebia na konkrétnom území.
|
| klimatická anomália | odchýľka klimatického prvku od klimatického normálu.
|
| klimatická bariéra | výrazná, spravidla horská prekážka pri prúdení vzduchu z prevládajúceho smeru. Vytvára veľmi rozdielne klimatické pomery na náveternej a záveternej strane.
|
| klimatická hranica | užšie alebo širšie pásmo na zemskom povrchu, ktoré oddeľuje klimatické oblasti. V hrubých rysoch zodpovedá vertikálnej a horizontálnej pásmovitosti podnebia.
|
| klimatická oblasť | oblasť na zemskom povrchu s relatívne homogénnym podnebím, ktoré je vymedzené v klasifikácii podnebia podľa vybraných kritérií, napr. teploty vzduchu, režimu atmosférických zrážok atď.
|
| klimatická zabezpečenosť | pravdepodobnosť dosiahnutia, prípadne prekročenia zvolených hodnôt klimatických prvkov a javov, napr. teplotné zabezpečenie poľnohospodárskych kultúr sumou teplôt vzduchu potrebných na ich rast.
|
| klimatická zmena | zmena podnebia prebiehajúca relatívne veľmi dlhú dobu jedným smerom, napr. k otepleniu alebo ochladeniu. Zasahuje Zem ako celok, v rôznych oblastiach môže mať rôzne prejavy rozdielnej intenzity.
|
| klimatické modely | analyzujú súbory fyzikálnych a chemických vzťahov, reprezentované formou matematických rovníc, ktoré vyjadrujú väzby medzi zložkami klimatického systému a umožňujú vypracovanie hypotetických prognóz vývoja podnebia.
|
| klimatické pásmo | oblasť na zemskom povrchu s rovnakým charakterom makroklímy. Je to jednotka makroklímy najvyššieho rádu. Klimatické pásma sú usporiadané prevažne zonálne a sú spoluvytvárané pôsobením hlavných klimatických faktorov, najmä slnečného žiarenia a všeobecnej cirkulácie atmosféry. Vymedzujú sa hodnotami hlavných klimatických prvkov. Klimatické pásma sú základom klasifikácie podnebia.
|
| klimatické podmienky | charakteristika podnebia určitého miesta alebo oblasti so zreteľom na jeho vplyv na iné prírodné javy a na spoločenské deje, hlavne jeho využitie v hospodárskej činnosti.
|
| klimatické pomery | celková charakteristika podnebia miesta alebo oblasti za určité viacročné obdobie.
|
| klimatické zaťaženie | mechanický alebo iný fyzikálny účinok poveternostných faktorov na stavby, konštrukcie a materiály. Používajú sa pojmy ako zaťaženie snehom, vetrom a pod..
|
| klimatický faktor | činiteľ podieľajúci sa na vytváraní podnebia v globálnom alebo regionálnom rozmere. Môžu to byť faktory astronomické, geografické, radiačné, antropogénne a iné.
|
| klimatický potenciál krajiny | stupeň vhodnosti miesta alebo oblasti pre rôzne druhy hospodárskej činnosti človeka.
|
| klimatický prvok | štatistická charakteristika odvodená z merania alebo pozorovania meteorologického prvku, prípadne sám meteorologický prvok, využívaný pre klimatologické účely, napr. priemerná denná, mesačná, ročná teplota vzduchu, priemerný úhrn atmosférických zrážok vo vybranom období, vlahové a teplotné bilancie, atď.
|
| klimatický režim | súhrnné označenie vlastností podnebia, charakterizujúcich jeho dynamiku, to znamená denný a ročný chod jednotlivých meteorologických a klimatických prvkov a charakteristický priebeh počasia.
|
| klimatický typ | druh podnebia vyskytujúci sa s pomerne malými obmenami v rôznych častiach Zeme, hlavne však v hraniciach rovnakého šírkového pásma.
|
| klimatický ukazovateľ zavlaženia | klimatická charakteristika bilancie pôdnej vody krajiny v merateľných jednotkách. Vypočíta sa podľa vzorca K = Vp (potenciálny výpar) - R (úhrn at. zrážok)
|
| klimatogenetický proces | súbor dejov utvárajúcich klimatické pomery na Zemi alebo v jednotlivých častiach Zeme.
|
| klimatografia | popis podnebia v tabuľkovej, mapovej alebo grafickej forme vybraných klimatických prvkov.
|
| klimatológia | veda o podnebí Zeme. Je to veda na rozhraní geofyzikálnych a geografických disciplín. Študuje utváranie podnebia na Zemi, popisuje a objasňuje podnebné zvláštnosti na Zemi na rôznych úrovniach priestorových dimenzií, klasifikuje podnebie a vymedzuje klimatické oblasti, študuje kolísanie podnebia a klimatické zmeny. Podľa zamerania sa môže deliť napr. na klimatológiu historickú, poľnohospodársku, ekologickú, kúpeľnú, vojenskú, leteckú, lekársku, atď.
|
| klimatologická mapa | mapa podávajúca klimatologické informácie v geografickom priestore.
|
| klimatologická predpoveď | predpoveď počasia, pri ktorej sa ako vstupné údaje využívajú klimatologické charakteristiky.
|
| klimatologická rajonizácia, regionalizácia | vyčleňovanie klimatických oblastí, podoblastí, okrskov a pod. v rôznych merítkach podnebia, vyznačujúcich sa určitou homogenitou klimatických veličín.
|
| klimatologické pozorovanie | meteorologické pozorovania vykonávané najmä na klimatologických staniciach v klimatologických termínoch.
|
| klimatologické stanice | pozorujú všetky alebo len niektoré, vybrané meteorologické prvky. Rozlišujeme profesionálne a dobrovoľné klimatologické stanice. Spôsob meraní a záznamov sa prevádza na základe dohovorov a odporúčaní Svetovej meteorologickej organizácie. Prevádzajú klimatologické pozorovania a merania v klimatologických termínoch. Správy sú predávané do spracovateľských centier a slúžia na získavanie režimových, časových a priestorových meteorologických a klimatologických informácií.
|
| klimatologický front | charakteristická geografická poloha hlavných atmosférických frontov v určitej oblasti, ktoré sa znázorňujú v klimatologických mapách.
|
| klimatologický normál | klimatologická charakteristika získaná z mnohoročných pozorovaní, spravidla za 30 a viac rokov. Dlhodobý priemer klimatologických prvkov sa stanovuje tak, aby boli eliminované krátkodobé výkyvy podnebia. Pre pozorovanie rôznych miest je potrebné, aby boli klimatologické normály vypočítané za rovnaké obdobie. Svetová meteorologická organizácia doporučuje tridsaťročia, napr. 1931-1960, 1961-1990 atď.
|
| klimatologický rad | chronologicky alebo podľa veľkosti usporiadaná postupnosť hodnôt štatistickej charakteristiky, odvodenej z radu pozorovaní alebo meraní meteorologického prvku alebo javu pre klimatologické účely. Patrí sem napr. rad denných, pentádnych, dekádnych, mesačných, ročných priemerných teplôt vzduchu, atmosférických zrážok a pod.
|
| klimatologický termín | rovnaký čas pozorovania na meteorologickej stanici pracujúcej pre potreby klimatológie. Čas pozorovania je stanovený podľa stredného miestneho času platného pre lokalitu stanice, čím sú zabezpečené homogénne podmienky pre pozorovanie na všetkých staniciach Zeme, čo umožňuje namerané hodnoty navzájom porovnávať. Základné klimatologické termíny sú o 7, 14 a 21h stredného miestneho času.
|
| klimatop | mikroklimatická zložka abiotických vlastností najmenšej priestorovej jednotky, ktorú môžeme považovať za homogénnu. Vyjadruje klimatické vlastnosti daného miesta. Súbor klimatických vlastností miesta, určených reliéfom označujeme ako morfoklimatop.
|
| klimatotvorné faktory | faktory ovplyvňujúce podnebie v planetárnej, chorickej a topickej dimenzii, napr. tvar Zeme, sklon zemskej osi, geografická šírka, geografická dĺžka, morské prúdy, nadmorská výška, sklon a orientácia reliéfu, vegetácia, antropogénne faktory a pod.
|
| kolísanie podnebia | periodické zmeny podnebia, ktoré nemajú jednostranný charakter, ako napr. klimatické zmeny. Kolísanie podnebia s periodicitou niekoľkých desiatok a stoviek rokov sa označuje ako sekulárne.
|
| kontinentálne podnebie | súhrn vlastností podnebia podmienených pôsobením pevniny. Všeobecne sa prejavuje väčšími dennými, mesačnými a ročnými amplitúdami teplôt vzduchu a nižším úhrnom atmosférických zrážok ako aj ich nerovnomerným rozložením v priebehu roka.
|
| košava | mierny až silný nárazovitý juhovýchodný vietor v severnom Srbsku. Vyskytuje sa v chladnom polroku, trvá 2 až 3 dni, výnimočne aj 30 dní, nárazy môžu dosahovať 25 až 35 m.s-1. Pri košave prevláda málo oblačné počasie bez zrážok.
|
| kryptoklíma | mikroklíma uzavretých priestorov, napr. jaskyne, skleníka a pod.
|
| ľadový deň | deň, počas ktorého bola maximálna teplota vzduchu nižšia než 0,0 °C.
|
| letný deň | deň s maximálnou teplotou vzduchu 25 °C a viac.
|
| levante, levanter | mierny až čerstvý východný alebo severovýchodný vietor v Stredomorí v oblasti od južného Francúzska po Gibraltár. Vyskytuje sa vlhké hmlisté daždivé počasie, hlavne od októbra do decembra a od februára do marca. Trvá 1 až 2 dni.
|
| leveche | španielske označenie pre scirocco. Je to horúci a suchý vietor v pobrežných oblastiach medzi Valenciou a Malagou. Vanie v kvadrante juhovývhod až juhozápad, prináša prach a piesok zo Sahary.
|
| lustrum | časové obdobie piatich po sebe nasledujúcich rokov. Používa sa pri podrobnejšom rozbore režimu meteorologických prvkov.
|
| makroklíma | podnebie utvárané pod vplyvom všeobecnej cirkulácie atmosféry a energetickej bilancie. Závisí od geografickej šírky a rozložení pevnín a oceánov. Makroklíma reprezentuje podnebie veľkopriestorových merítok, napr. makroklíma kontinentu, oceánu, podnebného pásma alebo makroklíma Zeme ako celku. Štúdiom makroklímy sa zaoberá makroklimatológia.
|
| malá doba ľadová | obdobie poklesu teploty vzduchu a zvýšeného množstva zrážok v období od konca 16.stor. do polovice 19. stor. V tomto období nastal rast ľadovcov v Alpách, v severnej Európe, na Islande a Aljaške.
|
| mapa podnebia | klimatologická mapa v užšom zmysle, ktorá znázorňuje rozloženie klimatických typov podľa niektorej klasifikácie podnebia.
|
| meliorácia klímy | cieľavedomé ľudské zásahy do prírodného alebo životného prostredia, ktoré smerujú k zlepšeniu klimatických pomerov určitej oblasti, napr. zavlažovanie, vysušovanie, zalesňovanie, výsadba vetrolamov a pod..
|
| mesačné maximum (minimum) meteorologického prvku | najvyššia (najnižšia) hodnota meteorologického prvku nameraná počas kalendárneho mesiaca v určitom roku.
|
| meteorológia | veda o zemskej atmosfére, o jej zložení, vlastnostiach, dejoch a javoch, ktoré v nej prebiehajú. V súčastnosti sa ztotožňuje s fyzikou atmosféry, v širšom zmysle tiež zahŕňa klimatológiu, biometeorológiu a chémiu atmosféry.
|
| meteorologická stanica | miesto alebo dopravný prostriedok, v ktorom sa konajú stanovené meteorologické pozorovania a merania podľa dohodnutých medzinárodných alebo vnútroštátnych postupov.
|
| meteorologický prvok | fyzikálna charakteristika stavu atmosféry, napr. teplota vzduchu, vlhkosť vzduchu, tlak vzduchu a pod. a atmosférických javov, napr. výskyt oblačnosti, hmly, búrok. Súbor meteorologických prvkov charakterizuje počasie.
|
| mezoklíma | podnebie utvárané pod vplyvom relatívne homogénnych geomorfologických, hydrologických, biocenologických a antropogénnych jednotiek menších rozmerov ako pri makroklíme. Okrem všeobecnej cirkulácie atmosféry sa na formovaní mezoklímy uplatňuje aj drsnosť a charakter zemského povrchu. Môžeme hovoriť o mezoklíme nížiny, kotliny, pohoria, jazera, tajgy, mestských aglomerácií, konurbácií až megalopolisov. Štúdiom mezoklímy sa zaoberá mezoklimatológia.
|
| miestna klíma | podnebie utvárané pod vplyvom reliéfu, jeho geologického zloženia, vegetácie. Je ovplyvňovaná mikroklímou a mezoklímou, vyskytuje sa prevažne pri radiačnom type počasia. Môžeme hovoriť o miestnej klíme, doliny, svahu, hrebeňa, lúky, južného svahu, listnatého lesa, atď.
|
| mikroklíma | podnebie utvárané pod vplyvom homogénneho aktívneho povrchu malých rozmerov, najmä pri radiačnom type počasia, napr. podnebie parku, lúky, parkoviska, močiaru... Štúdiom mikroklímy sa zaoberá mikroklimatológia.
|
| mistrál | silný, chladný, suchý, nárazovitý severný až severovýchodný vietor charakteru bóry, ktorý vanie dolinou Rhôny až k pobrežiu Stredozemného mora. Vyskytuje sa celoročne, vanie rýchlosťou 80-130 km.h-1
|
| modely klímy | súbory fyzikálnych a chemických vzťahov vyjadrujúce väzby medzi zložkami klimatického systému, reprezentované formou matematických rovníc.
|
| monzún | zložka monzúnovej cirkulácie s viac-menej stálym prevládajúcim smerom prúdenia v jednom polroku. Rozlišujeme monzún zimný a letný, tropický a mimotropický.
|
| monzúnové podnebie | podnebie s typickým monzúnovým charakterom cirkulácie. Vzniká dôsledkom nerovnomerného zohrievania pevniny a mora v priebehu roka. V lete prevláda teplé vlhké počasie, v zime chladnejšie a suché počasie. Vyskytuje sa napr. v južnej a juhovýchodnej Ázii, v severnej Austrálii, v západnej a východnej Afrike, v južnej Amerike.
|
| mrazová kotlina | konkávny tvar reliéfu, spravidla kotlina alebo úzka dolina, v ktorej sa vyskytujú mrazy častejšie než v okolí, z dôvodu menšieho prevetrávania priestoru a výskytu teplotných inverzií.
|
| mrazové obdobie | v klimatológii časový interval medzi priemerným dátumom prvého mrazu na jeseň a priemerným dátumom posledného mrazu na jar.
|
| mrazový deň | je to deň, počas ktorého bola minimálna teplota vzduchu nižšia než 0,0 °C.
|
| norther | všeobecne je to silný severný vietor, ktorý sa vyskytuje v rôznych častiach sveta. Texaský norther na juhu USA, v Mexickom zálive a v strednej Amerike je silný studený severovýchodný až severozápadný vietor, ktorý sa vyskytuje od novembra do apríla pri vpáde studeného vzduchu.
|
| obdobie dažďov | časť roku, ktorá trvá niekoľko týždňov až mesiacov, počas ktorej spadne prevažné množstvo ročného úhrnu zrážok.
|
| obdobie sucha | časť roka, počas ktorej spadne len veľmi malé množstvo zrážok, prípadne sa padajúce atmosférické zrážky takmer nevyskytujú.
|
| oblačný deň | je to deň, v ktorom priemerná oblačnosť bola v intervale 2 až 8/10.
|
| oceanita, maritimita | súhrn vlastností podnebia podmienených pôsobením oceánu na procesy utvárania podnebia. Prejavuje sa malou ročnou a dennou amplitúdou teploty vzduchu, vyššou vlhkosťou vzduchu, rovnomernejším rozložením zrážok.
|
| oceánske podnebie (maritímne) | podnebie oceánov, morí a priľahlých častí pevnín. Vyznačuje sa malými dennými a ročnými amplitúdami teploty vzduchu, veľkou oblačnosťou, vysokou vlhkosťou vzduchu, dostatkom zrážok, ktoré sú spravidla rovnomerne rozložené v priebehu roka.
|
| paleoklíma | podnebie minulých geologických etáp. Klimatické pomery sú rekonštruované na základe litologických, paleontologických a archeologických výskumov. Štúdiom paleoklímy sa zaoberá paleoklimatológia.
|
| pampero | studený nárazovitý juhozápadný až južný vietor na pampách v Argentíne a Uruguaji. Vyskytuje sa pri vpáde studeného vzduchu z južných polárnych oblastí.
|
| papajo | silný sverovýchodný padavý vietor z Ánd na tichomorské pobrežie Nikaragui a Guatemaly. Vzniká pri prechode chladných vzduchových hmôt cez horské pásma Strednej Ameriky, prináša pekné počasie. Najčastejšie sa vyskytuje v januári a februári, trvá 3 až 4 dni, má charakter bóry.
|
| pasát | prúdenie vo všeobecnej cirkulácii atmosféry. Vanie z tropických tlakových výší pri zemskom povrchu smerom k rovníku, kde nahrádza vystupujúci vzduch v pásme rovníkových tíšin. Dôsledkom Coriolisovej sily sa prúdenie na severnej pologuli stáča doprava a pasát vanie ako severovýchodný vietor, na južnej pologuli sa prúdenie stáča doľava a pasát vanie ako juhovýchodný vietor. Priemerná rýchlosť prúdenia pri pasátoch je 5 až 8 m.s-1.
|
| pásmovitosť podnebia | zonalita, pásmovité usporiadanie podnebia na Zemi podmienené radiačnými pomermi. Rozoznávame horizontálnu tzv. šírkovú pásmovitosť podnebia a vertikálnu, tzv. výškovú pásmovitosť podnebia.
|
| pentáda | päťdenné obdobie, ktoré sa používa pri podrobnejšom rozbore chodu meteorologických prvkov.
|
| pevninské podnebie (kontinentálne) | podnebie charakteristické pre vnútrozemie rozľahlých pevnín a kontinentov, ktoré sú pod prevládajúcim vplyvom pevninského vzduchu. Vyznačujú sa veľkou dennou a ročnou amplitúdou teploty vzduchu, nižšou vlhkosťou vzduchu, menšou oblačnosťou v lete a počas dňa, menšími úhrnmi zrážok a menšou rýchlosťou vetra.
|
| pluviál | obdobie s výdatnými atmosférickými zrážkami v nižších geografických šírkach, časovo približne zodpovedajúce glaciálom vyšších geografických šírok. Vo vyšších geografických šírkach viedlo zaľadnenie k suchosti podnebia a vzniku napr. spraší, v subtropických a tropických oblastiach, napr, na Sahare, v Sudáne, bolo podnebie vlhké.
|
| počasie | stav atmosféry, charakterizovaný súhrnom hodnôt všetkých meteorologických prvkov a atmosférických javov v určitom mieste a čase.
|
| podnebie miernych šírok | podnebie v pásme prevládajúcich západných vetrov v stredných geografických šírkach. Oceánske podnebie sa vyznačuje malými amplitúdami teplôt vzduchu a rovnomernejším rozdelením atmosférických zrážok, s výnimkou monzúnového podnebia mierneho pásma, kde sú chladnejšie a vlhké letá a studené suchšie zimy. Oceánske podnebie sa vyskytuje nad oceánmi a na okrajoch kontinentov. Kontinentálne podnebie sa vyznačuje veľkými teplotnými amplitúdami, horúcim letom a studenou zimou, zrážok je menej, sú rozložené nerovnomerne, viac spadne v lete.
|
| podnebie rovníkových monzúnov (subekvatoriálne) | prechodný typ podnebia. V zime prevláda tropický, väčšinou suchý vzduch, v lete prevláda rovníkový vlhký vzduch.
|
| podnebie svahov | podnebie, ktoré sa vytvára pod vplyvom svahovej polohy lokality. Najviac sa uplatňuje expozícia svahov voči svetovým stranám a sklon svahu, ktoré určujú príjem priameho slnečného žiarenia.
|
| podnebie tajgy | pevninské podnebie s drsnými zimami a pomerne teplým letom.
|
| podnebie tropického dažďového pralesa | podnebie s trvalo vysokou teplotou a vlhkosťou vzduchu, s vysokým ročným úhrnom atmosférických zrážok.
|
| podnebie tundry | podnebie studeného pásma. Klimatické podmienky v lete neumožňujú rast stromov, vytvára sa tundrová vegetácia, ktorá sa skladá z tráv, machov a lišajníkov.
|
| podnebie-klíma | dlhodobý charakteristický režim počasia v priestorových jednotkách rôznej dimenzie, podmienených energetickou bilanciou, cirkuláciou atmosféry, aktívnym povrchom a antropogénnou činnosťou.
|
| pól tepla | menej časté označenie miesta alebo oblasti na zemskom povrchu, v ktorých boli namerané najvyššie denné maximálne teploty vzduchu. Nachádza sa na severnej pologuli v tropickom kontinentálnom pásme.
|
| pól vetrov | miesto alebo oblasť na zemskom povrchu, kde je zaznamenaná najvyššia priemerná ročná rýchlosť vetra.
|
| pól zimy | miesto alebo oblasť na zemskom povrchu, kde boli namerané najnižšie denné minimálne teploty vzduchu. V rámci celej Zeme leží pól chladu v severovýchodnej časti Antarktídy, na severnej pologuli vo vnútrozemí Grónska a vo východnom Sibíri medzi riekami Lena a Indigirka.
|
| poliak | miestny názov pre studený suchý padavý vietor charakteru bóry, ktorý sa najčastejšie vyskytuje v Českej republike v Orlických horách a Jeseníkoch a v Slovenskej republike v podtatranskej oblasti a na Orave.
|
| postglaciál | klimatické obdobie od posledného zaľadnenia po súčasnosť, ktoré trvá asi 10 000 rokov.
|
| preboreál | najstaršie obdobie (klimatická fáza) postglaciálu s chladným podnebím. Priemerná teplota vzduchu v strednej Európe bola na začiatku o 5 °C nižšia než v súčasnosti, postupne však dochádzalo k otepľovaniu a zvlhčovaniu podnebia. Preboreál sa vyskytoval v rokoch približne 8300 až 7800 p. n. l..
|
| priemerná denná teplota vzduchu | priemerná hodnota teploty vzduchu vypočítaná z hodnôt nameraných v klimatologických alebo hodinových termínoch počas kalendárneho dňa. Vypočíta sa zo súčtu teplôt o 7, 14 a 2 x 21h / 4, alebo pri hodinových údajoch ako ich súčet / 24. Takto vypočítaný priemer nazývame ako pravý denný priemer teploty.
|
| priemerné mesačné maximum (minimum) meteorologického prvku | priemer vypočítaný z mesačných maxím (miním) meteorologického prvku nameraných v danom kalendárnom mesiaci za dlhšie obdobie.
|
| púšťové podnebie | veľmi suché podnebie, ktoré je vytvárané predovšetkým radiačnými faktormí podnebia. Vyznačuje sa malou oblačnosťou, dlhým trvaním slnečného svitu, veľkými dennými amplitúdami teploty vzduchu, malými zrážkami, veľkým zákalom. Časté sú prachové víry a búrky.
|
| regionálna klimatológia | časť klimatológie zaoberajúca sa klimatickými pomermi vymedzených území rôznej veľkosti, napr. štátov, geomorfologických jednotiek, kontinentov a pod.
|
| ročné maximum (minimum) meteorologického prvku | najvyššia (najnižšia) hodnota meteorologického prvku nameraná v určitom roku.
|
| rovníkové podnebie | ekvatoriálne podnebie, teplé vlhké podnebie v rovníkových oblastiach. Vyznačuje sa vyrovnaným ročným chodom teploty vzduchu s malými amplitúdami a väčšinou vyrovnanými vyššími úhrnmi atmosférických zrážok, v náveterných polohách až extrémne vysokými.
|
| rovníkové tíšiny | pásmo bezvetria alebo slabých premenlivých vetrov v niektorých oblastiach na styku pasátov oboch pologulí.
|
| sámum (hakím) | miestny názov pre silný a horúci púšťový vietor. Vyskytuje sa v severnej Afrike, v Palestíne, Jordánsku, Sýrii a na Arabskom poloostrove.
|
| sarma | miestny názov vetra, ktorý má charakter bóry. Názov pochádza od rieky Sarmy, ktorá sa vlieva do Bajkalského jazera, kde bol vietor pozorovaný. Vietor má prevažne severozápadný smer a vyskytuje sa najčastejšie od októbra do decembra.
|
| savanové podnebie | tropické podnebie s dlhou suchou zimou, pomerne krátkym daždivým letom a vysokými teplotami vzduchu počas celého roka. Charakteristickou rastlinnou formáciou sú savany.
|
| scirocco | vietor prúdiaci zo Sahary alebo arabských púští do oblasti Stredozemného mora. Pri postupe cez Stredozemné more na sever sa navlhčí, prináša hmlu a dážď, za horskými prekážkami má ráz fénu s rozpúšťaním oblačnosti a výrazným vzostupom teplôt vzduchu.
|
| seistan | miestny názov vetra v oblasti Seistan vo východnom Iráne a Afganistane, ktorý vanie od severozápadu až severu. Vanie takmer bez prestávky od konca mája do konca septembra, je známy aj ako vietor 120 dní.
|
| semiaridné podnebie | polosuchý typ podnebia v oblastiach s prirodzeným rastlinstvom stepného alebo lesostepného charakteru, v ktorých sú v niektorých rokoch pre normálny rozvoj poľnohospodárskych kultúr zrážky nedostatočné.
|
| singularita | pomerne pravidelná odchýľka od celkového trendu počasia, podmienená zvýšeným výskytom poveternostných situácií v danej časti roka v niektorých geografických oblastiach. K najznámejším u nás patria Medardova kvapka, babie leto, traja zmrzlí, vianočný odmäk.
|
| skleníkový efekt | oteplenie nižších vrstiev atmosféry dôsledkom jej schopnosti prepúšťať krátkovlnné slnečné žiarenie k zemskému povrchu a pohlcovať dlhovlnné žiarenie od zemského povrchu.
|
| Slovenská bioklimatická spoločnosť | vedecká spoločnosť pri SAV, ktorá združuje záujemcov o bioklimatológiu. Jej náplňou je vedecká činnosť, výmena informácií a popularizácia bioklimatológie.
|
| Slovenská meteorologická spoločnosť | vedecká spoločnosť pri SAV, ktorá združuje záujemcov o meteorológiu a klimatológiu. Jej náplňou je vedecká činnosť, výmena informácií a popularizácia meteorológie a klimatológie.
|
| snehové podnebie | podnebie v oblastiach trvalého snehu a ľadu.
|
| stepné podnebie | suché podnebie stepného pásma, s ročnými úhrnmi zrážok nižšími než 450 mm a s horúcim letom. Sú to oblasti bez lesov, typický je trávnatý porast. V rôznych častiach Zeme majú svoj typický názov, napr. v Severnej Amerike prérie, v Južnej Amerike pampy, v Maďarsku pusta a pod..
|
| stredomorské podnebie | podnebie charakterizované teplým suchým letom a miernou daždivou zimou bez trvalej snehovej pokrývky. Okrem južnej Európy sa vyskytuje v južnej Afrike, na pobreží Kalifornie, v juhovýchodnej Austrálii, v strednej časti Chile a pod.
|
| studený front | pásmo styku teplého a studeného vzduchu, pohybuje sa na stranu teplého vzduchu.
|
| štvrtohorné podnebie (kvartérne) | podnebie najmladšej geologickej epochy, štvrtohôr. Základným rysom je veľké kolísanie podnebia, ktoré sa prejavilo na celej zemeguli striedaním chladných a teplých období. Základnými podnebnými výkyvmi sú glaciály a interglaciály.
|
| subarktické podnebie | prechodný typ podnebia medzi podnebím miernych šírok a arktickým podnebím. V zime prevláda arktický vzduch, v lete vzduch miernych šírok. Vyznačuje sa dlhými tuhými zimami, krátkym, relatívne teplým letom a malým úhrnom atmosférických zrážok.
|
| subatlantik | obdobie (klimatická fáza), počas ktorého nastalo v strednej Európe ochladenie na teplotu takmer rovnakú, ako v súčasnosti, v porovnaní so subboreálom malo podnebie viac oceánskejší charakter. Subatlantik trval približne od r. 750 pred n.l. do roku 1200 n.l.
|
| subboreál | obdobie (klimatická fáza), ktorá sa vyznačovalo v strednej Európe suchým a teplejším podnebím, než aké je v súčasnosti. Obdobie trvalo od r. 1200 až 750 pred n.l..
|
| subrecent | obdobie (klimatická fáza) postglaciálu. Typické bolo vysušovanie podnebie najmä dôsledkom rozsiahleho odlesňovania. Zväčšili sa vlhkostné rozdiely medzi zalesnenými a odlesnenými oblasťami. Obdobie trvá od roku približne 1200 n.l. dodnes.
|
| subtropické podnebie | prechodný typ podnebia medzi tropickým podnebím a podnebím miernych šírok. Leto je prevažne horúce a suché, zima mierna a vlhká.
|
| suchá oblasť (aridná) | oblasť so suchým podnebím
|
| suché podnebie (arídne) | podnebie, kde je priemerný ročný úhrn atmosférických zrážok nižší alebo rovný ako potenciálny výpar.
|
| suchovej | suchý, teplý, vysušujúci vietor v stepiach a polopúštiach európskej časti Ruska a v Kazachstane. Teplota vzduchu dosahuje 35 až 40 °C, vlhkosť vzduchu klesá pod 10 %. Najčastejšie sa vyskytuje v máji, kedy je najviac nebezpečný pre vegetáciu.
|
| suma teplôt | charakteristika teplotného režimu miesta alebo oblasti. Stanovuje sa ako súčet teplôt vzduchu, spravidla priemerných denných teplôt zaznamenaných za vybrané obdobie, napr. súčet všetkých priemerných denných teplôt vzduchu za vegetačné obdobie. Stanovuje sa aj ako súčet odchýliek teploty vzduchu od referenčnej teploty za zvolené obdobie, napr. v teplom ročnom období sa počítajú súčty odchýliek teplôt prevyšujúcich referenčnú teplotu, napr. 5 °C, 10 °C, 15 °C, v zimnom období sumy záporných teplôt.
|
| suma záporných teplôt | charakteristika teplotného režimu miesta alebo oblasti v chladnom ročnom období, ktorá sa vypočíta ako súčet všetkých záporných priemerných denných teplôt zaznamenaných počas mrazového obdobia.
|
| Svetová meteorologická organizácia (WMO) | špecializovaná organizácia členských štátov OSN, ktorá má za úlohu podporovať výstavbu medzinárodnej meteorologickej staničnej siete, pomáhať pri zriaďovaní medzinárodných meteorologických centier, podporovať rýchlu výmenu meteorologických informácií, zabezpečovať štandartizáciu meteorologických pozorovaní a ich jednotnú interpretáciu a publicitu, podporovať výskum a pod.
|
| Svetová služba počasia (WWW) | celosvetový koordinovaný meteorologický systém prevádzkovaný jednotlivými členskými štátmi WMO. Jeho cieľom je zabezpečiť všetkým štátom dostupné meteorologické informácie, ktoré sú požadované pre operatívne alebo výskumné účely. Skladá sa z týchto prvkov: svetový pozorovací systém, svetový systém spracovania údajov, svetový telekomunikačný systém, výskumný program, výcvik a vzdelávanie.
|
| svetový klimatický program | medzinárodný program spolupráce a činnosti v klimatológii, koordinovaný Svetovou meteorologickou organizáciou. Zabezpečuje vstupné údaje pre potreby svetového klimatického programu, aplikuje a poskytuje údaje pre potreby najdôležitejších ľudských činností, študuje vplyv podnebia a jeho zmeny na prírodné a socioekonomické prostredie, skúma podnebie sveta, jeho trendy, modelovanie a predpovedanie klimatických zmien.
|
| synoptická mapa | meteorologická mapa, na ktorej sa zaznamenávajú pomocou číselných hodnôt, šifier alebo symbolov výsledky pozorovania synoptických alebo aerologických staníc z rovnakého termínu.
|
| tajfún | regionálny názov pre štvrté štádium tropických cyklón, ktoré vznikajú v oblasti Juhočínskeho mora, Filipín a nad Tichým oceánom.
|
| teplý front | pásmo styku studeného a teplého vzduchu, pohybuje sa na stranu studeného vzduchu.
|
| tivano | horský vietor, ktorý vanie v noci do doliny v oblasti jazera Lago di Como v severnom Taliansku. Vietor, ktorý vanie cez deň opačným smerom sa nazýva ,,breva,,.
|
| topoklíma | podnebie utvárané reliéfom, najmä jeho tvarom, napr konvexný, konkávny alebo priamy tvar a orientáciou voči svetovým stranám. Spôsobuje výrazné špecifiká v podnebí na topickej a regionálnej dimenzii. Časť klimatológie, zaoberajúca sa topoklímou sa nazýva topoklimatológia.
|
| tornádo | názov pre veľké tromby, ktoré sa vyskytujú najmä v povodí rieky Mississippi v štátoch Kansas a Oklahoma v USA.
|
| touriello | južný vietor typu fénu, ktorý vanie z Pyrenejí do doliny Ariege vo Francúzsku. Najsilnejší je vo februári a marci. Spôsobuje rýchle topenie sa snehu na severnej strane Pyrenejí, lavíny a povodne.
|
| tramontana | studený severný alebo severovýchodný vietor v západnej časti Stredomoria, najmä na pobreží Ligúrskeho mora, severnej Korzike, Baleárskych ostrovov a v doline rieky Ebro v severnom Španielsku. Prináša jasné počasie s ojedinelými prehánkami. V Taliansku a Španielsku sa tento pojem používa na označenie ľubovoľného vetra vanúceho z hôr.
|
| tromba | vietor v atmosfére s inou než horizontálnou osou a priemerom rádovo jednotiek, desiatok prípadne stoviek metrov. Malé tromby vznikajú od zeme smerom hore v prehriatom vzduchu nad pevninou, dosahujú výšku desiatok až stoviek metrov. Veľké tromby sa tvoria vo vyšších vrstvách ovzdušia v horúcom nestabilnom vzduchu z búrkového oblaku. Majú tvar chobota, siahajú až po zemský povrch. Vyskytujú sa v nich obrovské rýchlosti vetra presahujúce aj 100 m.s.-1.
|
| tropická cyklóna | cyklóna, ktorá vzniká nad tropickými oblasťami oceánov. Má menšie rozmery ako mimotropická cyklóna, väčšie tlakové gradienty, sprevádzaná je silným vetrom a prívalovými zrážkami. Typické je tzv. ,,oko,, cyklóny v jej strede, kde prevláda jasné, málo veterné a teplé počasie.
|
| tropická noc | je to noc, počas ktorej neklesla teplota vzduchu pod 20 °C.
|
| tropické podnebie | podnebie v tropických oblastiach, kde počas roka prevláda tropický vzduch. Rozlišujeme kontinentálny tropický vzduch, ktorý je v lete príslušnej pologule veľmi horúci a suchý, s veľkými dennými i ročnými amplitúdami teplôt vzduchu, vyskytujú sa tu absolútne teplotné maximá na Zemi. Oceánsky tropický vzduch má menšie teplotné amplitúdy a je vlhkejší. Na západných okrajoch kontinentov je chladnejší a suchší, na východných okrajoch kontinentov teplejší a vlhší, napr. západné a východné pobrežie Afriky v tropických šírkach, západné a východné pobrežie Južnej Ameriky, podobne Austrálie.
|
| tropický deň | je to deň, v ktorom bola maximálna denná teplota vzduchu 30 °C a vyššia.
|
| úplný klimatický systém | zahŕňa atmosféru, hydrosféru, litosféru, kryosféru a biosféru. Neustále v ňom prebiehajú vzájomne prepojené klimatickogenetické procesy najrôznejších priestorových, časových a energetických merítok.
|
| vardar | studený padavý severovýchodný vietor v Macedónsku. Vanie hlbokou dolinou rieky Vardar do Solunského zálivu v zimnom období.
|
| vlhká oblasť (humídna) | oblasť s vlhkým podnebím
|
| vlhké podnebie (humídne) | je to podnebie oblastí, v ktorých sa vytvára trvalá riečna sieť.
|
| všeobecná cirkulácia atmosféry | systém atmosférického prúdenia v planetárnom alebo kontinentálnom rozsahu, ktoré sa prejavuje meridionálnou, zonálnou a vertikálnou výmenou vzduchu, spojenou s prenosom energie, hybnosti a vlahy v zemskej atmosfére.
|
| vstok | miestny názov vetra typu bóry na západnom pobreží Novej Zeme.
|
| vzduchová hmota | množstvo vzduchu v troposfére o rozlohe veľkých častí pevnín a morí, ktorý má približne rovnaké vlastnosti. Vzniká v tzv. ohnisku, kde nadobúda charakteristické vlastnosti. Presunom nad iné oblasti sa mení, transformuje a získava vlastnosti oblasti, kde sa premiestnila. Základné vzduchové hmoty sú: rovníková, tropická, miernych šírok, arktická a antarktická., všetky okrem rovníkovej sa ešte rozdeľujú na kontinentálne a oceánske.
|
| willy-willy | miestny názov tropických cyklón v oblasti severozápadnej a severovýchodnej Austrálie. Najčastejšie sa vyskytujú v mesiacoch január, február a marec.
|
| zonda | regionálny názov horského vetra v Argentíne. Je to suchý vietor typu fénu, ktorý prúdi v závetrí Ánd v strednej Argentíne v zime.
|
| zrážkový tieň | oblasť zmenšeného množstva výskytu a častosti atmosférických zrážok, ktorá sa vytvára za prekážkou v rôznych merítkach podnebia.
|
