Otázky a odpovede o slnečnom ultrafialovom (UV) žiarení
Otázky a názory | Odpovede a vysvetlenia |
---|---|
Ako sa prejavuje nadmerné opaľovanie na koži? | Prejavy slnečného žiarenia na koži závisia od vlnovej dĺžky. Kým UVB žiarenie preniká iba do vrchnej vrstvy kože, UVA žiarenie preniká hlbšie. Akútnym prejavom nadmerného vystavovania kože, najmä UVB žiareniu, je jej sčervenanie (erytém), alebo spálenie. UVA žiarenie hrá úlohu pri vytváraní pigmentu melanínu v koži, ktorý sa prejavuje jej stmavnutím. Spôsobuje tiež zvýšenie koncentrácie voľných radikálov v koži. Dlhodobé nadmerné opaľovanie vedie k predčasnému starnutiu kože, postupnej strate jej pružnosti, tvorbe vrások, zhrubnutiu a zdrsneniu kože, vytváraniu pigmentových škvŕn a zviditeľneniu ciev na povrchu kože. Je jednoznačne preukázaný súvis medzi dlhodobou nadmernou expozíciou UV žiareniu a výskytom nemelanómových druhov rakoviny kože. Vyskytujú sa na exponovaných miestach kože akými sú tvár, krk a uši, častejšie pri fototypoch kože I. – II. Aj pri výskyte malígneho melanómu (najnebezpečnejšieho rýchlo sa šíriaceho nádoru kože) hrá, okrem dedičných predpokladov, dôležitú úlohu expozícia slnečnému UV žiareniu. Výskyt tohto nádoru súvisí so spálením kože v niektorom období života a taktiež s dlhodobou a nadmernou expozíciou kože UV žiareniu. Slnečné UV žiarenie je zaradené medzi karcinogénne faktory. |
Je sčervenanie kože pre mňa signálom, že mám ukončiť opaľovanie? | Spálenie kože sa prejaví často až o niekoľko hodín po pobyte na slnku. Keď vznikne erytém, koža je už spálená. Ďalšie vystavovanie spálenej kože slnečnému žiareniu vedie k zhoršeniu zdravotných problémov a vytvoreniu spálenín vyšších stupňov sprevádzaných tvorbou pľuzgierov a väčšou bolesťou. |
Je opaľovanie pri normálnych hodnotách celkového ozónu bezpečné? | Nie je. Ozón síce intenzívne absorbuje UVB žiarenie a pri nízkych hodnotách celkového ozónu na zemský povrch dopadá viac UVB žiarenia avšak aj pri normálnych hodnotách ozónu dosahuje slnečné UV žiarenie také vysoké hodnoty, kedy je potrebné sa pred ním chrániť. |
Ako mám rozumieť UV indexu, ktorý sa uvádza medzi informáciami o počasí? | Jednotlivým hodnotám slnečného UV indexu sú priradené odporúčané ochranné prostriedky pred nepriaznivými účinkami slnečného UV žiarenia. Ak UV index dosahuje aspoň hodnotu 3, ochranné prostriedky by sme mali začať používať, pri vysokých hodnotách UV indexu je ochrana pred slnečným UV žiarením nutnosťou. |
Môže mi slnečné žiarenie spáliť kožu aj za oblačného dňa? | Áno, napr. vysoké riasové oblaky, cez ktoré presvitá slnečný disk, prepúšťajú viac ako 80% UV žiarenia. Hrubé, tmavé oblaky, ktoré trvalo prekrývajú slnečný disk na oblohe a dokonca z nich vypadávajú zrážky, však UV žiarenie výrazne zoslabujú tak, že k spáleniu kože nedochádza. |
Prečo sa v UV spravodajstve neuvádza čas, za ktorý môžem zostať na slnku bezpečne bez spálenia? | Doba, po ktorej dochádza k spáleniu kože, závisí okrem toku dopadajúceho UV žiarenia, aj od odozvy jednotlivca na expozíciu UV žiareniu, ktorá je výrazne individuálna (okrem fototypu kože závisí napr. od predchádzajúcej expozície, zdravotného stavu a pod.). |
Je nadmerné vystavovanie sa slnečným lúčom nebezpečné v každom veku? | Áno, koža a imunitný systém sú citlivé na UV žiarenie počas celého života. Obzvlášť nebezpečné je však pre malé deti a dorast. |
Ochráni ma pred spálením opakované natretie pokožky dostatočnou vrstvou opaľovacieho krému po celý deň? | Áno, ak použijem podľa odporúčania výrobcu (aplikujem dostatočné množstvo použitého prostriedku aspoň každé 2 hodiny) prostriedok s dostatočným ochranným faktorom (pre UVA aj UVB žiarenie) pre môj fototyp kože (odporúčajú sa prostriedky so slnečným ochranným faktorom SPF aspoň 30). Prednostne sa však odporúča ochrana pred UV žiarením zotrvaním v tieni, odevom, pokrývkou hlavy a okuliarmi, prípadne kombinovanie týchto prostriedkov s ochranným olejom, či krémom. Ľudí s vysokou citlivosťou na UV žiarenie spojenou s niektorými dedičnými poruchami a chorobami (albinizmus, xeroderma pigmentosum a i.) však pred UV žiarením neochráni ani prostriedok s vysokým ochranným faktorom. |
Treba obmedziť pobyt na slnku medzi 10 a 15 hodinou? | Áno, najmä v letnom období, keď UV index dosahuje vysoké hodnoty. |
Ak som na slnku a je mi zima, nemôžem sa spáliť. | Nesprávne. Pri nadmernej expozícii UV žiareniu sa nechránená koža môže spáliť aj keď nepociťujem horúčavu (napr. pri silnom vetre, v studenom vzduchu). Teplota vzduchu s nadmorskou výškou za normálnych podmienok klesá, avšak UV index pri bezoblačnej oblohe s výškou rastie. Najmä v horskom prostredí pri nízkej teplote vzduchu a vetre má človek tendenciu podceňovať nepriaznivé účinky UV žiarenia. |
Vyvoláva slnečné UV žiarenie len zmeny na koži? | Nie. Môže spôsobiť napr. aj očné problémy. Bezprostredne po nadmernej expozícii UV žiareniu vzniká zápal očných spojiviek, s opakovanou nadmernou expozíciou súvisí šedý zákal, beľmo a iné očné problémy. Nadmerná expozícia UV žiareniu ovplyvňuje imunitný systém, jeho oslabenie sa môže prejaviť napr. výskytom oparu - herpesu. |
Sú všetci ľudia rovnako citliví na slnečné UV žiarenie? | Nie, ľudia so svetlou pokožkou a ryšavými či blond vlasmi (fototyp kože I. – II.) sú na UV žiarenie oveľa citlivejší ako ľudia s tmavou pokožkou a vlasmi (fototyp kože III. – VI.). Citlivosť človeka na UV žiarenie závisí aj od veku, zdravotného stavu a súvisí s používaním niektorých liekov a chemických látok (napr. bylinných extraktov, parfémov a dezodorantov). |
Opálená pokožka ma dokonale chráni pred ďalším spálením. | Nesprávne, stmavnutie kože (opálenie) je prirodzenou obrannou reakciou na UV žiarenie, ale pred ďalším spálením chráni len čiastočne (zhnednutie kože zodpovedá použitiu prostriedku s ochranným faktorom približne 4). Pri niektorých fototypoch (I. – II.) však koža na UV žiarenie vôbec nereaguje stmavnutím, alebo stmavne len veľmi málo. |
Je koža na UV žiarenie rovnako citlivá počas celého roka? | Nie. Koža je na slnečné UV žiarenie prirodzene najcitlivejšia koncom zimy a na jar (ak som počas tohto obdobia nenavštevoval soláriá a neopaľoval som sa v geografických oblastiach s vyššími hodnotami UV žiarenia) po dlhšom období bez pôsobenia intenzívneho UV žiarenia, a stáva sa menej citlivou v lete, keď sa v koži postupne vytvára melanín spôsobujúci jej zhnednutie. |
Sčítavajú sa negatívne následky spálenia kože? | Áno, pričom regeneračná schopnosť ľudskej kože s vekom klesá. Nadmerná expozícia UV žiareniu v mladosti sa môže prejaviť výskytom zdravotných problémov v staršom veku. |
Chráni ma pred UV žiarením bežné sklo? | Nie celkom. Bežné okenné sklo, alebo sklo v automobiloch absorbuje UVB a UVC žiarenie, čiastočne však prepúšťa UVA žiarenie. Jeho účinky na kožu sa však prejavia až po veľmi dlhej a častej expozícii intenzívnemu slnečnému UV žiareniu pôsobiacemu cez sklo. |
Slnečné žiarenie v zime a na jar vôbec nie je nebezpečné. | Nesprávne, maximálne hodnoty UV indexu závisia od zemepisnej šírky a nadmorskej výšky. Odraz od snehovej pokrývky môže tok UV žiarenia zvýšiť aj o viac ako 80 %. V našich zemepisných šírkach je potrebné použiť ochranné prostriedky pred UV žiarením už koncom zimy a na jar, najmä za slnečného počasia pri pobyte vo vysokej nadmorskej výške a na povrchu so snehom. Pozornosť ochrane pred UV žiarením treba zvýšiť hlavne vtedy, keď sa koža vystavuje slnečnému UV žiareniu po dlhšom období bez expozície prvýkrát. |
Treba venovať zvláštnu pozornosť ochrane detí pred slnečným žiarením? | Áno, detská koža je citlivejšia. Imunitný systém u detí do troch rokov nie je kompletne vyvinutý. Deti do jedného roka by sa nemali vystavovať priamemu slnečnému žiareniu. Vzhľadom na to, že do 18 roku života človek dostane asi 60% z celoživotnej dávky UV žiarenia, treba zabrániť nadmernej expozícii práve v detstve a mladosti. |
Je nevyhnutné sa opaľovať kvôli tvorbe vitamínu D? | Nie. Nadmerné vystavovanie veľkej plochy kože UV žiareniu, ktorého výsledkom je spálenie kože nie je pre tvorbu vitamínu D potrebné, naopak, pri takomto správaní prevládajú negatívne účinky UV žiarenia na ľudské telo. V letnom období pre dostatočnú tvorbu vitamínu D stačí prirodzený pobyt vonku mimo poludňajších hodín s odhalenou tvárou a predlaktiami bez prejavov spálenia kože. Vitamín D možno získať aj z potravy a výživových doplnkov. Pre tvorbu vitamínu D je potrebné UVB žiarenie. UVA žiarenie, ktoré sa často používa v soláriách, nehrá pri tvorbe vitamínu D žiadnu úlohu. |
Platí, že čím kratší tieň pri chôdzi vrháme, tým nebezpečnejšie je opaľovanie? | Správne, kratší tieň vrháme keď je slnko vysoko na oblohe a dráha slnečných lúčov prechádzajúcich cez atmosféru aj ozónovú vrstvu je krátka (najkratšia je okolo poludnia v lete) a preto k zemskému povrchu prenikne viac slnečného UV žiarenia. |
Chráni voda pri plávaní dostatočne pred opálením? | Nie, značná časť UV žiarenia preniká do vody (podiel UV žiarenia, ktoré prenikne do určitej hĺbky závisí od zloženia vody). Odrazy od vodnej hladiny môžu dokonca zvýšiť tok UV žiarenia dopadajúci na niektoré časti tela plavca. |
Je na horách UV žiarenie silnejšie? | Áno, v horách je UV žiarenie prechodom cez atmosféru zoslabené menej (hrúbka vzduchovej vrstvy a hustota vzduchu, cez ktorý slnečné lúče prechádzajú je menšia) ako v blízkosti morskej hladiny. Pri bezoblačnej oblohe UV index s nadmorskou výškou rastie. |
Svoj vzťah k opaľovaniu nepotrebujem meniť. | Nesprávne, ak som bol zvyknutý intenzívne sa opaľovať. Dnes je známych viacero negatívnych účinkov slnečného UV žiarenia na zdravie človeka, ktoré sa prejavujú po opakovanom nadmernom opaľovaní. |
Aký je najúčinnejší a najbezpečnejší prostriedok ochrany pred škodlivými účinkami slnečného UV žiarenia? | Najlacnejšia, najbezpečnejšia a najúčinnejšia ochrana pred slnečným UV žiarením je vyhľadať tieň, chrániť sa odevom, pokrývkou hlavy a okuliarmi. Pri vysokých hodnotách UV indexu však nemusí byť ani pobyt v tieni (napr. pod slnečníkom či pod korunou stromu) dostatočnou ochranou pred slnečným UV žiarením (vysoké hodnoty rozptýleného UV žiarenia) a vtedy treba zostať chránený v interiéri budovy. |
Je potrebné prehodnotiť svoje správanie sa na slnku počas dovolenky? | Áno, hlavne ak plánujem dovolenkovať v nízkych zemepisných šírkach (napr. pobyt pri mori), či vo vyššej nadmorskej výške (turistika, lyžovačka a pod.), kde je intenzívnejšie UV žiarenie. Aj počas dovolenky treba sledovať miestne UV spravodajstvo a na cestu pribaliť slnečné okuliare, pokrývku hlavy a ochranný krém. |