Aktuality SHMÚ
Zomrel Stephen H. Schneider, veľká osobnosť svetovej klimatológie
21.7.2010 | KLIMATOLÓGIA | SPRÁVA | JOZEF PECHO
V pondelok, 19. júla 2010, zomrel jeden z najvplyvnejších a najznámejších klimatológov, ktorý významnou mierou prispel k pochopeniu fungovania globálneho klimatického systému a ďalekosiahlych zmien, ktorými naša planéta a predovšetkým jej klíma prechádza v posledných desaťročiach. Stephen H. Schneider zomrel nečakane počas letu zo Švédska do Londýna, pravdepodobne na následky srdcového infarktu alebo embólie, vo veku 65 rokov. „Stephen Schneider sa viac než ktokoľvek iný na tejto planéte zaslúžil o pochopenie toho, že ľudské aktivity vedú k významnej globálnej zmene klímy“, povedal o zosnulom klimatológovi ďalší významný vedec na poli klimatológie, Benjamin D. Santer. Ako vedúci II. pracovnej skupiny Tretej (TAR) a spoluautor Štvrtej hodnotiacej správy IPCC (AR4) je držiteľom Nobelovej ceny za mier.
Stephen H. Schneider sa narodil v roku 1945 v New Yorku a neskôr vyrastal na Long Islande, kde si už ako 13-ročný postavil vlastný teleskop na to, aby mohol pozorovať úchvatné prstence Saturnu. V roku 1966 získal na Kolumbijskej Univerzite bakalársky titul v odbore strojárstva a neskôr, v roku 1971 obhájil v tej istej špecializácii, ktorú ešte rozšíril o fyziku plazmy, aj PhD. doktorát. Svoje postgraduálne štúdium začal v Goddardovom Inštitúte pre vesmírne štúdie NASA, odkiaľ prešiel do Národného centra pre výskum atmosféry (Boulder, Colorado). Okrem iných projektov spolupracoval napríklad aj na štúdii, ktorá sa zaoberala možným vplyvom jadrovej vojny na vývoj klímy. Počas pôsobenia v NCAR sa výraznou mierou zaslúžil o založenie dnes už prestížneho impaktového časopisu Climatic Change, v ktorom pôsobil dlhé roky ako hlavný editor. V roku 1992 začal pôsobiť na Stanfordskej Univerzite (definitívne tu zakotvil až v roku 1996), kde vystriedal viacero vysokých postov, z ktorých niektoré zastával až do svojej predčasnej smrti (napr. profesor a vedúci Katedry environmentálnej biológie a globálnych zmien). Okrem prestížnej Nobelovej ceny získal v roku 1992 MacArthurovu cenu, predovšetkým za významný prínos v oblasti šírenia a popularizácie vedeckých informácií v médiách. Počas svojej kariéry bol autorom alebo spoluautorom viac ako 450 vedeckých článkov.
Stephen Schneider bol výnimočný aj preto, že dokázal spojiť svoj obdivuhodný talent a zmysel pre základný vedecký výskum a mimoriadnu schopnosť efektívnej a zrozumiteľnej komunikácie, pomocou ktorej vedel vysvetliť jednoduchým spôsobom aj tie najzložitejšie problémy týkajúce sa fyziky atmosféry a dynamiky klímy. „Pre klimatológiu urobil presne to, čo Carl Sagan pre astronómiu“, podotkol Ben Santer. Stephen, okrem toho, že bol vynikajúcim popularizátorom, odviedol obrovský kus práce v oblasti základného klimatologického výskumu. Jeho prínos je v tejto oblasti v mnohých smeroch neprehliadnuteľný. Popri významnom pokroku v oblasti pochopenia povahy a príčin klimatických zmien sa stal aj priekopníkom vo výskume ochladzujúceho efektu aerosólových častíc na globálnu klímu, napríklad v dôsledku rozsiahlych požiarov. Spolu so svojimi spolupracovníkmi významnou mierou prispel k vývoju klimatických modelov, ktoré nám dnes pomáhajú simulovať dopady klimatickej zmeny. Pri vývoji zložitých klimatických modelov sa zameral predovšetkým na fyzikálny vzťah medzi oblačnosťou, sopečnými erupciami a klimatickou zmenou. Ako jeden z prvých klimatológov vôbec rozpracoval problém týkajúci sa spôsobu, akým môžeme v klimatickom šume rozpoznať signál človekom podmienenej klimatickej zmeny. V neposlednom rade sa najmä v poslednom období angažoval v oblasti odhadovania ekonomických nákladov, ktor&´ bude potrebné vynaložiť na stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov a tým aj stabilizáciu globálnej teploty na úrovni, ktorá by nepredstavovala pre ľudstvo nezvládnuteľné riziko. Stephen Schneider pracoval neúnavne na tom, aby všetci, nielen vedci, ale aj politici a radoví občania, porozumeli jednoduchému vedeckému odkazu, a to, že spaľovanie fosílnych palív nielen významne mení chemické zloženie zemskej atmosféry, ale vedie aj k jasne rozpoznateľným zmenám klímy na celej Zemi. Jeho jazyk bol v tomto smere veľmi jasný, zrozumiteľný a konzistentný, a to aj napriek silnej opozícii, predovšetkým z radov politických predstaviteľov, uprednostňujúcich viac populárne a populistické rozhodnutia zakladajúce sa skôr na dezinformáciách ako na vedecky presných poznatkoch.
Stephen Schneider bol symbolom vedeckej aj ľudskej odvahy. Cesta, ktorú si zvolil, nebola ľahká. Byť lídrom, hovorcom a tlmočníkom vo vedeckej oblasti tak náročnej, akou je „interdisciplinárna“ klimatológia, si vyžaduje takmer nadľudské schopnosti. Stephen Schneider sa však tejto úlohy zhostil s takou brilantnosťou a súčasne prirodzenosťou, akej bol len schopný. Stephen bol mimoriadnou osobnosťou a vedeckou kapacitou takmer neprekonateľných výšin a je veľká škoda, že svet o tohto veľkého človeka v zlomku sekundy prišiel.
Správu pripravil: Mgr. Jozef Pecho
