Aktuality SHMÚ
Extrémne horúčavy na vzostupe, aj na Slovensku
2.8.2010 | KLIMATOLÓGIA | ANALÝZA | JOZEF PECHO
Rok 2010 skončí veľmi pravdepodobne ako jeden z najteplejších rokov, aké sme za posledných približne 130 rokov zaznamenali. Okrem končiacej „teplej“ fázy El Niña a rekordne teplých oceánov sa pod tento fakt celkom určite podpíšu aj vlny extrémnych horúčav, ktoré v priebehu posledných dvoch mesiacov zasiahli skutočne až bezprecedentným spôsobom všetky kontinenty severnej pologule, vrátane Európy. Po vlnách mimoriadne vysokých teplôt, ktoré postihli už koncom mája Pakistan a neskôr, v júni, aj rozsiahle oblasti subsaharskej Afriky, Ázie a európskej časti Ruska, sa napokon neznesiteľné horúčavy doplazili aj na starý kontinent. Aj keď sa teploty v Európe ani zďaleka nepriblížili k extrémom, aké zažili v máji obyvatelia Pakistanu (53,5 °C), udalosti z posledných týždňov ukázali, že už aj vlny 40 stupňových teplôt predstavujú pre Európanov z mnohých hľadísk problém. Ak sa však chceme dostatočne efektívne adaptovať na meniace sa klimatické podmienky, bude nevyhnutné sa naučiť čeliť týmto extrémnych prejavom počasia. Podľa najnovších štúdií budú totiž aj Slovensko postihovať horúčavy, podobné tým z roku 2003 alebo 2007, čoraz častejšie a s väčšou intenzitou ako v minulosti. A to všetko v nie tak vzdialenej budúcnosti.
Teplo, ktoré zabíja
Obmedzená schopnosť človeka vyrovnať sa s extrémne vysokými teplotami vzduchu sa prejavuje najmä zhoršením celkového zdravotného stavu, a to najmä u starších ľudí. Zvýšený tepelný stres, ktorému je ľudský organizmus počas dlhotrvajúcich letných horúčav vystavený môže v najhorších prípadoch viesť až k hospitalizácii, či dokonca smrti. K akútnemu prehriatiu organizmu dochádza najčastejšie vtedy, keď sa vysoká teplota skombinuje s vysokou vlhkosťou vzduchu, ktorá vyvoláva pocit dusna. V takýchto prípadoch nám už nepomôže ani zvyčajne účinné osviežovanie vodou, ktorej odparovaním by sa telo dokázalo zbaviť prebytočného tepla. Pokiaľ nenájdeme iný spôsob ako sa schladiť, kolaps je neodvratný. A aby toho nebolo málo, k tomu všetkému sa počas horúcich letných dní pridružujú, najmä v mestách, aj ďalšie nepríjemnosti či riziká. Patria medzi ne najmä intenzívne slnečné žiarenie, znečistenie ovzdušia prachom a pri bezveternom počasí aj tvorba prízemného ozónu a smogu. Ak človek nemá možnosť uniknúť pred týmito nástrahami niekde na vidiek, kde zvyčajne panujú znesiteľnejšie podmienky, hľadá útočisko v klimatizovaných budovách. Udržať však tieto zariadenia takmer nepretržite pod prúdom počas niekoľko dní a nocí si vyžaduje niekedy oveľa viac elektrickej energie než je rozvodná sieť schopná poskytnúť. Preto, ak horúčavy postihnú na dlhšiu dobu veľké územie, vrátane niekoľkých väčších miest, problémy s výpadkami dodávok energie na seba obyčajne nenechajú dlho čakať. V budúcnosti by však mohol byť tento problém riešiteľný, a to najmä v mestách. Svetlejšie odtiene budov a najmä striech by mohli znížiť nielen spotrebu elektrickej energie spojenú s prevádzkou klimatizácie, ale navyše by sa tým čiastočne zmiernil aj problém existencie mestských ostrovov tepla, ktorých efekt je práve v takýchto obdobiach veľmi výrazný.
Nepríjemné dôsledky klimatickej zmeny
Globálne otepľovanie, či už si to pripustíme alebo nie, je fenomén, ktorý začína ovplyvňovať život nás, jednotlivcov, ale aj celej spoločnosti čoraz zreteľnejšie. Ak sa Vám zdajú byť prejavy klimatickej zmeny málo výrazné alebo dokonca príliš vzdialené, stačí si spomenúť práve na horúce a dusné letné dni. Pri hľadaní širších súvislostí nie je ani potrebné siahať po učebnici fyziky. Vystačíte si so zdravým sedliackym rozumom. Triviálnosť vzťahu medzi častejším výskytom extrémnejších a dlhších vĺn horúčav a vyššou globálnou teplotou vzduchu už hádam ani nemôže byť väčšia. Aj keď, samozrejme, konkrétne vlny horúčav nemožno jednoznačne pripisovať vplyvu klimatickej zmeny, je nanajvýš pozoruhodné, že v poslednom desaťročí sa v rôznych regiónoch sveta vyskytlo hneď niekoľko krajne extrémnych období s mimoriadne vysokými teplotami vzduchu. Jedna z najzávažnejších vĺn horúčav postihla západnú Európu v roku 2003 a vyžiadala si možno až 40 tisíc ľudských životov. Extrémne boli aj horúčavy na americkom stredozápade v roku 1995. Najviac postihnuté bolo mesto Chicago, kde zomrelo na akútne vyčerpanie vyše 800 ľudí. Európa sa ešte nestihla spamätať ani zo situácie v roku 2003 a už musela vzdorovať ďalším vlnám extrémneho tepla v rokoch 2006 a 2007. Práve posledná spomínaná predstavovala v určitom smere pre slovenskú meteorológiu míľnik. Počas vrcholenia horúčav v druhej polovici júla 2007 bola v Hurbanove zaznamenaná historicky najvyššia teplota vzduchu, akú sme kedy na Slovensku namerali, 40,3 °C.
Obr. 1 Frekvencia výskytu dní s horúčavami vyjadrená ako podiel medzi predpokladaným scenárom a referenčným období (SCN/CLT; a-b); zmeny v amplitúde horúčav v °C (c-d) v Európe; spracované obdobia v scenároch: 2021-2050 (a, c) a 2071-2100 (b, d); Zdroj: FISCHER, E. M., SCHÄR, C. (2010)
V Európe a v USA začína byť prihorúco
Vlny tropických teplôt, ktoré zasiahli Európu v roku 2003 a USA v roku 1995 nemajú obdobu so žiadnymi podobnými udalosťami v priebehu celého 20. storočia. O ich závažnosti vypovedajú nielen mimoriadne vysoké straty na ľudských životoch, ale aj celkové ekonomické škody, ktoré sa počítajú v miliardách eur a dolárov. Podľa najnovších vedeckých štúdií to však s výskytom takýchto udalostí vôbec nevyzerá ružovo. Jedna americká štúdia predpokladá, že už pri oteplení o 1 °C, ku ktorému by malo dôjsť do roku 2030, sa pravdepodobnosť výskytu podobne extrémnych horúčav zvýši na juhozápade a v centrálnych oblastiach USA takmer päťnásobne (vo východných regiónoch severoamerického kontinentu to bude dvoj až trojnásobné zvýšenia). O nič príjemnejšie nebude ani v Európe. Predpoklady klimatických modelov naznačujú, že medzi najviac postihnuté regióny budú patriť Španielsko, Turecko a juhovýchodná Európa, vrátane Grécka a Rumunska. Zatiaľ čo v období do roku 1990 sa v týchto oblastiach vyskytla extrémna vlna horúčav v priemere raz za 2 až 3 roky, v rokoch 2071 až 2100 to môže byť až 1-, prípadne 2-krát za rok (Obr. 1-2).
Obr. 2 Projekcie ensemblových modelov pre priemerný počet dní s kombinovaným výskytom tropických dní (Tmax ≥ 30 °C) a tropických nocí (Tmin ≥ 20 °C) v Európe pre obdobia 2021-2050 a 2071-2100 (porovnanie s výskytom uvedenej charakteristiky v referenčnom období 1961-1990); Zdroj: FISCHER, E. M., SCHÄR, C. (2010)
Pozoruhodné zmeny na Slovensku
To, že horúčav aj na Slovensku pribúda nie je ani zďaleka subjektívny pocit a už vôbec to nie výsledok náhody. Výrazný nárast tak celkového počtu ako aj extrémnosti je možné bez problémov doložiť skutočnými meraniami. Zvlášť výrazný je tento nárast v najjužnejších oblastiach Slovenska, kde sa výskyt vĺn horúčav v posledných dvoch desaťročiach takmer zdvojnásobil. Zatiaľ čo v období pred rokom 1991 sme v priemere zaznamenali len okolo 20 horúcich vĺn za desaťročie, v posledných dvoch dekádach, a najmä po roku 2001, sa toto číslo neúprosne zvýšilo na 40 a viac. Čo je ešte závažnejšie, zvýšila sa aj extrémnosť týchto období (Obr. 3). To znamená, že trvajú dlhšie a zároveň sú počas nich dosahované vyššie maximálne teploty vzduchu. Len pre predstavu, v porovnaní so začiatkom 20. storočia sú v súčasnosti horúčavy až šesťnásobne extrémnejšie (!). Príkladom tohto nekompromisného trendu sú roky 1992, 1994, 1998, 2003 a naposledy 2007. Najdlhšiu vlnu horúčav sme zaregistrovali práve v roku 1992. Trvala bez prerušenia 47 dní. O tom, že obdobie posledných dvoch desaťročí je na horúčavy mimoriadne štedré, svedčí aj fakt, že 10 z 15 najzávažnejších vĺn sa vyskytlo po roku 1991. A na záver ešte jedna zaujímavá štatistika. Pravdepodobnosť toho, že sa v ktorýkoľvek letný deň vyskytne extrémne teplé počasie vzrástla na juhu Slovenska až o jednu štvrtinu (Obr. 4).
Obr. 3 Ročný počet vĺn horúčav (NHW) a index vĺn horúčav (HWIa) na meteorologickej stanici Hurbanovo v období 1901-2009; Zdroj: Výberči, D. (2010)
Neradostné vyhliadky
A čo nás čaká v najbližšej budúcnosti? Podľa najnovších predpokladov sa budú musieť aj Slováci pripraviť na čoraz častejšie, dlhšie a tým aj extrémnejšie horúčavy. Už do roku 2050 sa ich výskyt pravdepodobne zvýši v porovnaní s nedávnou minulosťou až štvornásobne (!) a trvanie jednotlivých vĺn sa predĺži o minimálne 3 dni. Ešte s horším scenárom musíme počítať do konca 21. storočia, kedy sa mimoriadne horúčavy budú pravdepodobne vyskytovať už každoročne. Rovnako je veľmi pravdepodobné, že teplotné maximá budú čoraz častejšie atakovať 40 stupňovú hranicu, či ju dokonca pravidelne prekračovať. Na takýto mimoriadny nápor tropických teplôt sa budeme musieť jednoducho pripraviť a počítať s jeho nepriaznivými dôsledkami, a to predovšetkým v mestách, kde sú podmienky už dnes počas extrémne teplých dní takmer neznesiteľné.
Obr. 4 Pravdepodobnosť výskytu horúčav [%] v období od 1. mája do 30. septembra na meteorologickej stanici Hurbanovo v obdobiach 1901-1980 (tmavá) a 1981-2009 (svetlá); Zdroj: Výberči, D. (2010)
Referencie
BENISTON, M. et al. 2005. Future extreme events in European climate: an exploration of regional climate model projections. In Global and Planetary Change. 2007, Vol. 81, p. 71-95.DELLA-MARTA, P. M. 2006. Summer heat waves over western Europe 1880–2003, their relationship to large-scale forcings and predictability. In Climate Dynamics. ISSN 0930-7575, 2007, Vol. 29, no. 2-3, p. 251-275.
DOMONKOS, P. et al. 2003. Variability of extreme temperature events in South-Central Europe during the 20th century and its relationship with large-scale circulation. In International journal of climatology. 2003, Vol. 23, p. 987-1010.
FISCHER, E. M., SCHÄR, C. 2010. Consistent geographical patterns of changes in high-impact European heatwaves. In: Nature geoscience, Vol. 3, June 2010
KYSELÝ, J. et al. 2000. Heat Waves in the South Moravian Region During the Period 1961 – 1995. In Studia Geophysica et Geodaetica. ISSN 0039-3169, 2000, Vol. 44, no. 1, p. 57-72.
VÝBERĆI, D. 2010: Vlny horúčav na južnom Slovensku v období rokov 1901-2009. Bakalárska práca, PRIF UK, Bratislava, 2010, p. 54.
Správu pripravil: Mgr. Jozef Pecho
