Aktuality SHMÚ
Výrazný vpád studeného arktického vzduchu
Prvý raz v tejto zime sa do našej oblasti dostane kontinentálna arktická vzduchová hmota (ďalej v texte ako cA). Má pôvod nad zamrznutým Severným ľadovým oceánom a severnou Sibírou. Z tejto oblasti sa najprv na prelome rokov dostala od východu cez oblasť Novej Zeme do severnej Európy. Kľúčové je, že sa presúvala ponad pevninu a cez oblasť, kde je len minimum slnečného žiarenia, vplyvom čoho takmer nestratila svoje pôvodné vlastnosti. Práve naopak, mohla sa takzvane radiačne vychladzovať, čím v nej v spodných hladinách mohla trochu klesnúť teplota, a zároveň stúpol tlak (studený vzduch je hustejší, ťažší...). Tento proces sme v uplynulých dňoch zaznamenali v severnej a severovýchodnej Európe, kde v studenom vzduchu zmohutnela tlaková výš (obr. 1, vľavo). Po jej okraji sa najchladnejší vzduch dostal až na návetrie Škandinávskych vrchov a v týchto dňoch tam teplota klesá mimoriadne nízko, keď aj cez deň je tam ojedinele aj menej ako -40 °C (obr. 2).
▲ Obr. 1: Tlak vzduchu v prepočte na hladinu mora (čierne čiary) + teplota v hladine 850 hPa (vľavo, výška cca 1300-1500 m n.m) a teplota v hladine 950 hPa (vpravo, výška cca 500 m n.m.), predpovedný model ECMWF. Studená kontinentálna arktická vzduchová hmota v severnej a v severovýchodnej Európe je v nižšej hladine studenšia.
Najchladnejšiu hladinu cA je teda lepšie hľadať v nižších hladinách – pri posudzovaní vzduchových hmôt obvykle používame základnú hladinu 850 hPa, ktorá je vo výške 1300-1500 m n.m., no pri cA je vhodnejšie sledovať napr. 950 hPa, ktorá je vo výške okolo 500 m n.m (v iných prípadoch to môžu byť hladiny do výšky cca 1000 m n.m.). Porovnaním spomínaných hladín je zjavné, že nižšia hladina je chladnejšia a zreteľne sa ukazuje už aj studená oblasť severnej Škandinávie (obr. 1, vpravo).
▲ Obr. 2: Teplotné minimá v severnej Európe 3.1.2024, zdroj: ogimet.com
▲ Obr. 3: Vertikálny rez poľom teploty a vetra, načrtnutý hrebeň Karpát (tak ako ho vidí model ECMWF), beh modelu 3.1.2024, 00:00 UTC, predpoveď na 8.1.2024, 06:00 UTC. Studená vzduchová hmota sa udržiava najmä na návetrí pohoria, v závetrí silnie prúdenie, možný padavý vietor.
cA je teda plytká a silno stabilne zvrstvená už na úrovni niekoľko sto spodných metrov až 1 km (obr. 3). To bude mať významný efekt aj pri jej prúdení do našej oblasti v závere týždňa. Takéto vlastnosti vzduchovej hmoty totiž výrazne nahrávajú orografickým efektom. Pohoria budú blokovať prílev studeného vzduchu do nižších zemepisných šírok, a vzduch sa tak bude udržiavať na ich návetrí a zároveň tam bude stúpať tlak. Studený vzduch by tak nemal dôvod prúdiť ďalej na juh, no cez južnú Európu sa bude zároveň presúvať rozsiahla tlaková níž ďalej na východ (obr. 4), ktorá ešte zvýrazní rozdiely v tlaku vzduchu a zosilnie prúdenie smerom do níže. A toto zosilnenie bude najvýraznejšie práve v lokálnych zníženinách medzi pohoriami, keďže zároveň pôjde o tok blokovaný pohoriami. Týmto efektom tak vzniká aj typická orientácia izobár paralelne s pohoriami (obr. 4, 5) so silným tlakovým gradientom. V lokalitách citlivých na severný a severovýchodný vietor tak bude na pocit veľmi chladno, pretože okrem natekania cA bude pocitovú teplotu výrazne zvyšovať aj silný vietor (obr. 5, vpravo). Tento efekt bude najvýraznejší vo Východoslovenskej nížine, Košická a Popradská kotline, na hornom Horehroní, ale aj oblasti na krajnom západe v údolí Váhu, prípadne na Záhorí budú mať výrazne zníženú pocitovú teplotu. Presne opačným spôsobom sa blokovanie prúdenia studeného vzduchu prejaví v záveterných oblastiach, čo bude zreteľné najmä v úvodných hodinách ochladzovania. Pri tomto type poveternostnej situácie to typicky býva na rozhraní Nitrianskeho a Banskobystrického kraja (no v ktorom to bude výraznejšie sa zatiaľ presnejšie predpovedať nedá). Pre podrobnejšiu predpoveď jednotlivých parametrov sledujte naše predpovede TU.
▲ Obr. 4: Tlak vzduchu v prepočte na hladinu mora (čierne čiary) + teplota v hladine 950 hPa (výška cca 500 m n.m), model ECMWF. Okrem prúdenia studeného vzduchu do strednej Európy v našej oblasti výrazne zosilňuje tlakový gradient ("nahustenie izobár") aj cyklogenéza v Stredomorí.
▲ Obr. 5: Vpravo - tlak vzduchu v prepočte na hladinu mora (čierne čiary) + teplota v hladine 950 hPa (výška cca 500 m n.m), model ECMWF. Preniknutie studeného vzduchu nad Balkán, najchladnejší ostáva na návetrí Karpát. Vľavo - vietor v km/h a jeho zosilnenie v lokálnych zníženinách - najmä východné Slovensko a tzv. Moravská brána.
▲ Obr. 6: Predpoveď maximálnej dennej teploty na 8.1.2024, stred ansámblu ECMWF a rozptyl (šrafovanie).