Aktuality SHMÚ

Na svete je nová vedecká monografia o veterných pomeroch Slovenska

19.8.2010 | KLIMATOLÓGIA | OZNAM | JOZEF PECHO

„Význam vetra a prúdenia vzduchu v krajine je obrovský. Zabezpečuje presun vzduchových hmôt a tým aj presun vody a tepla v atmosfére, zvyšuje intenzitu výparu z povrchu pevnín a svetového oceánu, ovplyvňuje teplotu vzduchu a výskyt teplotných inverzií a tiež výskyt hmiel, výšku a rozloženie snehovej pokrývky, výskyt snehových závejov, je významným bioklimatologickým faktorom, vytvára a modeluje zemský povrch, prenáša pevné čiastočky na veľké vzdialenosti (napr. piesok z púští), spôsobuje eróziu pôd a hornín, presúva na veľké vzdialenosti peľ a baktérie, umožňuje rozptyl znečisťujúcich látok v ovzduší, ovplyvňuje lokalizáciu obytných zón, priemyselných podnikov, spaľovní a smetísk, pomáha alebo zťažuje presuny migrujúcim vtákom, ovplyvňuje leteckú, vodnú aj cestnú dopravu, a podobne.“ To je len krátky úryvok z najnovšieho knižného a odborného počinu dvojice slovenských klimatológov, Norberta Polčáka a Pavla Šťastného, ktorí dokázali svoje dlhoročné skúsenosti s problematikou vetra a jeho klimatologickým hodnotením zhutniť do prehľadnej a ucelenej monografie. Obsahovo predstavuje štúdia (,,Vplyv reliéfu na veterné pomery Slovenskej republiky“) vyvážený mix klimatologického a geografického prístupu k spracovaniu a hodnoteniu veterných pomerov Slovenska. Publikácia by mala vyjsť už v najbližších dňoch.

Zatiaľ posledná monografia venovaná veterným pomerom Slovenskej republiky bola publikovaná ešte v roku 1964 (J. Otruba: Veterné pomery na Slovensku). Z tohto dôvodu je mimoriadne pozitívnym faktom skutočnosť, že autori nadviazali na túto monografiu a zhodnotili veterné pomery na území Slovenska z aktuálnych meraní zo staničnej siete SHMÚ. Vietor patrí medzi veľmi premenlivé meteorologické a klimatologické prvky v čase a v priestore. Modifikácia jeho rýchlosti a smeru vplyvom zemského povrchu je každodennou realitou, ktorá napomáha kauzálne vysvetliť jednotlivé zvláštnosti veterných pomerov na území Slovenska. Hlavným cieľom monografie nebola len analýza údajov z meteorologickej staničnej siete, ale aj skúmanie interakcií vplyvu reliéfu na veterné pomery v geograficky a geomorfologicky členitom území. Autori svoj zámer rozdelili do niekoľkých ďalších čiastkových úloh, medzi ktoré patria:

analýza doteraz riešenej problematiky v Slovenskej republike a v zahraničí,
teoreticko–metodologický rozbor problematiky,
analýza vplyvu všeobecnej cirkulácie atmosféry na veterné pomery v strednej Európe a na Slovensku,
charakteristika základných vlastností pohybu vzduchu v interakcii so zemským povrchom,
analýza výskytu a charakteristiky miestnych vetrov,
analýza výskytu silných vetrov,
analýza vplyvu základných územných povrchových celkov, rozdelených do troch základných skupín (nížiny, kotliny, pohoria) na veterné pomery na území Slovenskej republiky,
charakteristika veterných pomerov jednotlivých nížin a analýza vplyvu reliéfu na ich veterné pomery,
charakteristika veterných pomerov jednotlivých kotlín a analýza vplyv reliéfu na ich veterné pomery,
charakteristika veterných pomerov pohorí s prihliadnutím na ich osobitosti a špecifiká, analýza vplyvu reliéfu a miestnych vetrov na veterné pomery.

Práca je rozdelená na dve nosné časti, teoreticko–metodologickú a aplikačnú. Teoretická časť vychádza z fyzikálnych zákonitostí prúdenia vzduchu nad rôznymi typmi povrchov. Naopak, aplikačná časť charakterizuje veterné pomery v jednotlivých skupinách územných povrchových celkov (nížiny, kotliny, pohoria).

Obr. 1 Príklady spracovania smeru (vľavo) a priemernej rýchlosti vetra (vpravo) vo výške 10 m nad aktívnym povrchom zeme v modelovom území Lučenec - Boľkovce (letisko; Zdroj: Polčák & Šťasný, 2010)

Význam monografie spočíva v pochopení priestorových zvláštností veterných pomerov, ktoré je možné využiť pri lokalizácii a plánovaní výstavby veterných parkov, priemyselných podnikov, výstavby obytných zón, v doprave, poľnohospodárstve, v lesníctve a pod. Monografia môže slúžiť aj ako študijný materiál pre vysokoškolských študentov klimatológie, meteorológie, geografie, ekológie, biológie, atď. Poznatky o veterných pomeroch sú využívané okrem geografie a klimatológie aj v geológii, biológii, hydrológii, ekológii, v stavebnom inžinierstve, v poľnohospodárstve, ekonomike, energetike, cestnej, železničnej, vodnej a špeciálne v leteckej doprave a pod. V poslednom období stúpa význam využívania sily vetra ako alternatívneho zdroja energie, čo je v súčasnosti jeden z hlavných dôvodov štúdia jeho priestorových zákonitostí, v ktorých reliéf zohráva hlavnú úlohu.

Obr. 2 Slovenským autorom poslúžili pri spracovaní najmä údaje z profesionálnych klimatologických staníc (vľavo: Bratislava-letisko, vpravo: Trebišov-Milhostov; Zdroj: Polčák & Šťastný, 2010)

Publikácia bola recenzovaná renomovanými a špičkovými odborníkmi z klimatológie a geografie. Recenzenti: prof. RNDr. Milan Lapin, CSc., prof. Ing. Jaroslav Škvarenina, CSc., prof. RNDr. Michal Zaťko, CSc., RNDr. Pavol Nejedlík, CSc., Mgr. Pavel Matejovič, PhD.

Správu pripravil: Mgr. Jozef Pecho