Aktuality SHMÚ

Koľko saharského prachu dopadlo na Slovensko v roku 2024?

Prvýkrát sa pre územie Slovenska podarilo vyčísliť celkovú ročnú depozíciu saharského prachu, ktorá je tvorená dvoma hlavnými zložkami - mokrou a suchou depozíciou. Takýto výpočet bol možný vďaka verejne prístupným údajom Barcelonského centra predpovede prachu (BDFC, 2024). Použité boli výstupy z modelu MONARCH, ktorý prevádzkuje Barcelonské superpočítačové centrum. Rok 2024 priniesol rekordný počet dní s možným výskytom saharského prachu nad územím Slovenska, minimálne od roku 2015. Bolo ich celkovo až 96. Predošlé maximum z roku 2021 - 84 dní - bolo výrazne prekonané.

Hodnota celkovej depozície saharského prachu v roku 2024 dosiahla približne 6,7 g/m², resp. 6,7 t/km² v priemere pre celé územie. Pri prepočte na celú plochu územia Slovenska získame hodnotu cca 331-tisíc ton. Pre zaujímavosť a lepšiu predstavu:  ak by sme dané množstvo prachu chceli odviesť bežnými nákladnými autami (6-kolesový sklápač) s nosnosťou 12 t, potrebovali by sme 27 583 takýchto áut. Ak by sme všetky nákladné autá zoradili do radu (cca 10 m na jedno auto vrátane krátkeho odstupu), tak kolóna by mala dĺžku približne 276 km. To je vzdialenosť, ktorá zhruba delí Bratislavu od Brezna. Práca Varga (2020) uvádza priemernú ročnú hodnotu celkovej depozície saharského prachu v oblasti Panónskej panvy, ktorá dosahuje 2,2 g/m². Výsledok získaný pre Slovensko a rok 2024 je približne trojnásobkom uvedenej hodnoty.    

Vo vedeckej práci Pan et al. (2021) sa uvádza, že severná Afrika ročne emituje do atmosféry približne 500 - 1000 miliónov ton prachu, čo predstavuje viac ako 50 % z globálnych aerosólov prachu. Na Slovensko teda minulý rok odhadom prišlo asi 0,03 – 0,07 % z tohto množstva. V štúdii Yu et al. (2015) boli prezentované odhady depozície afrického prachu  v oblastiach Amazonského dažďového pralesa. Pre sedemročné obdobie 2007 – 2013 bola priemerná depozícia okolo 28 miliónov ton ročne. Produktivita Amazonského pralesa je obmedzená dostupnosťou živín, najmä fosforu. Táto štúdia zistila, že priemerné ročné hydrologické straty fosforu sú porovnateľné s jeho prísunom do danej oblasti prostredníctvom afrického prachu.

Na nižšie uvedených troch obrázkoch sa nachádzajú prehľadné mapy znázorňujúce suchú, mokrú a celkovú depozíciu saharského prachu v roku 2024. V prípade suchej depozície  dosiahla ročná suma pre územie Slovenska približne 15-tisíc ton. Na obr. 1 môžeme vidieť, že maximum sa vyskytuje v oblasti Tatier a dosahuje hodnotu cca 0,5 g/m². Mokrá depozícia (vplyvom zrážok) v roku 2024 je znázornená na obr. 2. Táto zložka depozície je dominantná a tvorila 95 % z celkovej ročnej depozície. Jej suma v prípade celého územia Slovenska dosiahla približne 316-tisíc ton. Najviac prachu sa k nám logicky dostáva pri južnom prúdení, preto sa maximálne hodnoty zaznamenali na južných náveterných stranách pohorí stredného Slovenska. Absolútne maximum dosiahlo úroveň 21,7 g/m².

Celková depozícia saharského prachu v roku 2024, ktorá je súčtom suchej a mokrej depozície, je znázornená na obr. 3. Pre celú Slovenskú republiku dosiahla hodnotu približne 331-tisíc ton. Keďže je tvorená prevažne mokrou depozíciou, tak jej maximum korešponduje s maximom pre túto zložku a vyskytuje sa na južných návetriach pohorí stredného Slovenska. Hodnota absolútneho maxima je 22 g/m², čo je možné vyčísliť aj ako 22 t/km².          

Obr. 1 Suchá depozícia saharského prachu v roku 2024. 

Obr. 2 Mokrá depozícia saharského prachu v roku 2024. 

Obr. 3 Celková depozícia saharského prachu v roku 2024. 

Zdroje

Barcelona Dust Forecast Centre (BDFC) (2024). Dust forecast data. World Meteorological Organization Sand and Dust Storm Warning Advisory and Assessment System (WMO SDS-WAS), Barcelona Supercomputing Center. Získané z https://dust.aemet.es

Pan, L., Han, Y., Lu, Z., Li, J., Gao, F., Liu, Z., Liu, W., & Liu, Y. (2021). Integrative investigation of dust emissions by dust storms and dust devils in North Africa. Science of The Total Environment, 756, 144128. https://doi.org/10.1016/j.scitotenv.2020.144128

Varga, G. (2020). Changing nature of Saharan dust deposition in the Carpathian Basin (Central Europe): 40 years of identified North African dust events (1979–2018). Environment International, 139, 105712. https://doi.org/10.1016/j.envint.2020.105712

Yu, H., Chin, M., Bian, H., Yuan, T., Prospero, J. M., Omar, A., Remer, L. A., Winker, D. M., Yang, Y., Zhang, Z., & Zhang, Y. (2015). The fertilizing role of African dust in the Amazon rainforest: A first multiyear assessment based on data from Cloud-Aerosol Lidar and Infrared Pathfinder Satellite Observations. Geophysical Research Letters, 42, 1984–1991. https://doi.org/10.1002/2015GL063040