Aktuality SHMÚ

Počasie, klíma a vzduch, ktorý dýchame

Pod týmto heslom meteorológovia na celom svete oslavujú tohtoročný Svetový meteorologický deň. Členské krajiny Svetovej meteorologickej organizácie spolupracujú na zbieraní a analyzovaní údajov, ktoré sú zdrojom pre predpoveď znečistenia ovzdušia a pre ochranu spoločenstva pred nepriaznivými dopadmi znečisteného ovzdušia. 

Z dlhodobých meraní vyplýva, že najznečistenejšie ovzdušie na svete je vo veľkých mestských aglomeráciách ako je napr. Lima, Santiago de Chile, Bogota, Karáčí, Peking, Bombaj, Káhira. Vedci predpokladajú, že do roku 2030 sa dramaticky zvýši počet miest s veľmi znečisteným ovzduším. Svetová meteorologická organizácia varuje, že takéto dramatické zhoršenie stavu ovzdušia bude mať nepriaznivé dôsledky nielen na zdravie obyvateľstva, ale bude mať aj nepríjemné ekonomické a sociálne dopady. Apeluje preto na politické a ekonomické autority sveta, aby tieto dlhodobé nepriaznivé trendy v znečisťovaní ovzdušia nebrali na ľahkú váhu a snažili sa spolu nájsť východisko z tejto už teraz alarmujúcej situácie. A ako je to u nás? Ako na prednáškovom dopoludní pri príležitosti Svetového meteorologického dňa a Dňa vody zaznelo na pôde SHMÚ 24. marca z úst špecialistu pre kvalitu ovzdušia RNDr. Ľubora Kozakoviča, Dipl. E.E., znečistené ovzdušie, ako rizikový faktor, ktorý môže ovplyvniť zdravie veľkých skupín populácie začalo byť širším okruhom odbornej verejnosti vnímané a skúmané až v 20. storočí. V rokoch 1971 až 1989 dosahovalo znečistenie ovzdušia na Slovensku najvyššiu úroveň za celé sledované obdobie, t.j. až po súčasnosť. Zastarané technológie, vysoká energetická náročnosť, orientácia na ťažký priemysel, zlé zloženie palivovej základne, žiadna alebo málo účinná odlučovacia technika to všetko spôsobilo, že znečistenia ovzdušia v tomto období dosiahlo enormnú úroveň a hodnoty koncentrácií niekoľko násobne prevyšovali súčasnú úroveň. Najvyššie priemerné ročné koncentrácie oxidu siričitého prevyšovali dnešnú úroveň oxidu siričitého 9 násobne, tuhých častíc PM10 približne 5 násobne, NO2 a CO 3 násobne. Ešte vyššie bolo znečistenie ťažkými kovmi a špecifickými priemyselnými exhalátmi. Vysoké koncentrácie flóru unikajúce pri elektrolytickej výrobe hliníka v oblasti Žiaru nad Hronom spôsobovali poškodzovanie zdravia ľudí, zvierat do takej miery, že dedina Horné Opatovce musela byť celá vysťahovaná.. Pre Bratislavu bol typický zápach CS2, ktorý unikal pri výrobe viskózneho hodvábu v bývalých závodoch J. Dimitrova. Ovzdušie Hornej Nitry bolo zamorená As, ktorý viac, ako 40 násobne presahoval dnešnú úroveň. V roku 2002 bol prijatý Zákon o ochrane ovzdušia č. 478/2002 Z.z v znení neskorších predpisov. Boli prevzaté nové oveľa prísnejšie limitné hodnoty pre ochranu zdravia a vegetácie. Napriek dramatickému zníženiu emisií úroveň znečistenia ovzdušia tuhými časticami PM10 dlhodobo prekračuje stanovené limitné hodnoty pre ochranu ľudského zdravia na väčšine územia Slovenska. Situácia v okolitých štátoch Európy je obdobná. Tieto častice s priemerom menším ako 10 µm sú do atmosféry vnášané z rôznych typov zdrojov. Primárne sú emitované najmä priemyselnými, energetickými zdrojmi, lokálnymi kúreniskami a dopravou. Významné plošné zdroje predstavujú mestské staveniská, neupravené a nezatrávnené plochy, ktoré zvyšujú sekundárnu prašnosť, pri ktorej sa častice zo zemského povrchu dostávajú opätovne do ovzdušia. Celkovo je veľmi ťažko stanoviť kvantitatívny podiel jednotlivých zdrojov akým prispievajú k celkovej úrovni znečistenie. Odhaduje sa, že primárne emisie z priemyselných, vykurovacích zdrojov a dopravy sa podieľajú na celkovej úrovni PM10 v mestách do 10%. Značná časť cca 50% je zapríčinená regionálným prenosom. Z ostatných škodlivín sa na znečistení ovzdušia významnejšie podieľajú najmä oxidy dusíka, ktorých úroveň je prekračovaná hlavne v lokalitách s vysokou hustotou dopravy. V roku 2008 bola prekročená ročná LH na ochranu zdravia len na dopravnej stanici v Banskej Bystrici. Napriek tomu, že oproti minulosti celková úroveň znečistenia oxidom siričitým výrazne poklesla, výstražné hraničné prahy pre varovné signály bývajú v niektorých rokoch prekračované v Trenčianskom kraji. Spôsobujú to najmä veľké emisie oxidu siričitého z lokálnych energetických zdrojov. Z ostatných znečisťujúcich látok je reálny predpoklad, že v niektorých oblastiach bude prekračovaná cieľová hodnota pre benzo(a)pyrén, ale výsledky chemických analýz za rok 2008 neboli ešte ukončené. Vzduch, ktorý dýchame, nemá majiteľa. Je preto na každom z nás, aby sme sa zamysleli, čo môžeme urobiť pre jeho skvalitnenie a zlepšenia, aby sa raz aj naši vnuci mohli zhlboka nadýchnuť čerstvého vzduchu po letnej búrke.