Aktuality SHMÚ

Otázky a odpovede Svetovej meteorologickej organizácie týkajúce sa pohybu sopečného popola

Odpovede expertov WMO (Svetovej meteorologickej organizácie) pre leteckú meteorológiu na otázky týkajúce sa rozptylu sopečného popola z erupcie sopky Eyjafjallajökull na Islande.

Kto alebo čo je najoprávnenejším zdrojom informácií týkajúcich sa vulkanického popola v letectve ?
Existuje 9 poradných centier pre vulkanický popol (Volcanic Ash Advisory Centers - VAAC), zriadených Medzinárodnou oraginzáciou pre civilnú dopravu (International Civil Aviation Organization – ICAO) v úzkej spolupráci s WMO a Medzinárodnou úniou geodézie a geofyziky (International Union of Geodesy and Geophysics – IUGG). Sú prevádzkované členmi WMO a poskytujú meteorologické informácie na podporu systému Medzinárodný vulkanický dozor leteckých liniek (International Airways Volcano Watch)

Aká je postupnosť riadenia (delenie zodpovednosti) počas takéhoto prípadu ?
1. VAAC zodpovedné za oblasť, kde sa erupcia vyskytla (volá sa riadiace VAAC) vydáva znalecké posudky ohľadne vulkanického popola založené na pozorovaniach, meteorologických údajoch a predpovediach jeho presunu a rozptylu.
2. Poverené meteorologické dozorné úrady vydávajú na základe týchto posudkov významné meteorologické varovania (nazývajú sa SIGMET-y), ktoré pokrývajú časť alebo celú oblasť, za ktorú sú zodpovedné, pre lietadlá pred letom a počas letu.
3. Zodpovedné orgány civilného letectva v štátoch, ktorých sa to môže týkať, na základe týchto informácií a berúc do úvahy bezpečnosť lietadiel i cestujúcich, rozhodujú či sa otvorí alebo uzavrie letecký vzdušný priestor.

Ako dlho ostane vulkanický oblak v atmosfére ?
Veľmi jemný popol, ktorý sa dostane do vyšších vrstiev atmosféry (napr. do výšok nad 6 km) tam ostane dlhší čas, pretože tieto veľmi malé častice môžu byť účinne odstránené len lokálne vďaka tzv. hlbokej konvekcii, to znamená búrkami, ktoré sa v najbližších dňoch vďaka aktuálnemu typu počasia neočakávajú (nad väčšinou zasiahnutej Európy). Častice popola pomaly klesajú do nižších hladín a z meraní vyplýva, že väčšina popola sa teraz nachádza medzi povrchom a výškou 3000 m, aj keď podľa hlásení z výskumných letov nad Veľkou Britániou existujú dôkazy aj o lokálne vyšších hladinách.

Čo sa deje v okolí sopky ?
Dnes sme získali informáciu, že erupcie sa zmenili, obsahujú viac roztopenej lávy a kúdol dymu dosahuje výšku do 3000 m. Bledosť dymu naznačuje, že obsahuje hlavne paru a menej popola. Islandské úrady pokračujú v pozornom monitorovaní udalostí a pravidelne poskytujú údaje pre VAAC. Sopka je však hocikedy náchylná zmeniť erupcie na viac výbušné.

Ako je oblak z vulkanického popola ovplyvňovaný aktuálnym počasím?
Momentálne sa nad postihnutou časťou Európy nachádza oblasť vysokého tlaku (anticyklonálna) so slabým vetrom a pomaly klesajúcim vzduchom v strede výše, čo nepomáha veľmi k rozptylu oblaku vulkanického popola. Situácia by sa mala zmeniť koncom týždňa, keď sa má vytvoriť nad Islandom výraznejšia oblasť nízkeho tlaku vzduchu. Tlaková níž nielenže zmení vietor a bude presúvať (tlačiť) popol smerom nad Arktídu (na sever), ale dážď spojený so systémom nízkeho tlaku vzduchu spôsobí do istej miery „vymytie“ popola do nižších hladín.

Načo sú predpovedné modely?
Modely, ktoré používajú v poradnom centre pre vulkanický popol (Volcanic Ash Advisory Center – VAAC) v Londýne, ktoré je vedúcim centrom pre túto udalosť, ako aj susedné VACC v Toulouse a Montreali využívajú zložité atmosférické modely, ktoré vypočítajú dráhu existujúcich aerosólov (ako vulkanický popol) v prevládajúcom prúdení. Tiež predpovedajú rozptyl oblaku popola v atmosfére vplyvom turbulentných pohybov, až pokým koncentrácie neklesnú pod úroveň, ktorá už je považovaná za bezpečnú pre lietanie.
Tieto modely integrujú údaje o atmosfére a počiatočné informácie zo zdrojov v blízkosti erupcie, ako sopečné observatóriá, družicové informácie a dáta z meteorologických radarov. Pre inicializáciu modelov je potrebné analyzovať informácie zo všetkých dostupných zdrojov.

Aká je veľkosť a zloženie čiastočiek?
Malé drsné kúsky skál, minerálov a kremičitého piesku veľkosti piesku a naplavenín (s priemerom menším ako 2 mm), vychrlené zo sopky sú označované ako sopečný popol. Sopečný popol je tvrdý, nerozpustný vo vode, extrémne abrazívny a jemne korózny. Menšie častice, ktoré môžu zotrvať v atmosfére dlhšiu dobu, majú priemer obvykle 1 – 40 mikrometrov.

Prečo nemôžu prelietať lietadlá cez postihnutú oblasť?
Čiastočky veľmi jemného sopečného popola nasaté do leteckého motora sa topia pri teplote cca 1100 °C a lepia sa na listy a ďalšie časti turbín (zohriate na teplotu cca 1400 °C), pričom ich môžu poškodiť natoľko, že dôjde k zastaveniu motora. Môžu tiež „oslepiť“ pilotov opieskovaním predných okien a poškodiť trup lietadla.

Ako pomáha Svetová meteorologická organizácia (WMO) a jej členovia v tejto situácii?
Národné meteorologické služby koordinované VAAC a WMO ihneď vyvinuli úsilie na zabezpečenie najlepších možných informácií pre podporu rozhodovacieho procesu:
- Za účelom koordinácie pozorovaní a predpovedí sa denne uskutočňovala telefonická konferencia všetkých zainteresovaných meteorologických služieb v Európe.
- Výrobcovia lietadiel boli požiadaní o odhady koncentrácií sopečného popola, ktorú by dokázali moderné lietadlá ešte tolerovať. Aj keď sú ešte potrebné ďalšie informácie, prvá spätná väzba potvrdzuje limity použité v doposiaľ vydaných odporúčaniach.
- EUMETNET, ktorý reprezentuje meteorologické služby západnej a strednej Európy zbiera údaje z výskumnej siete LIDAR meraní (LIDAR = Laser-based instrument for detection of aerosols in atmosphere) detekujúcej popol v atmosfére, obvykle dostupnej len v rámci výskumných projektov.
- Členovia WMO a VAAC mobilizujú všetky dostupné výskumné lietadlá v postihnutých oblastiach za účelom priamych meraní, potrebných pre kalibráciu LIDARov a inicializáciu modelových údajov. Je to dôležité pre ďalší pokrok v určovaní hodnôt absolútnych koncentrácií popola.
- NOAA sa zaviazala poskytnúť všetky nové a doplnkové údaje a výstupy z modelov, ktoré by mohli byť dostupné z výskumných, operatívnych, civilných či vojenských zdrojov.
- Počas krízy je udržiavaná úzka spolupráca medzi WMO, ICAO a orgánmi civilného letectva, pre detekciu a využitie akéhokoľvek dostupného „okna príležitosti“ pre obnovu letovej prevádzky pri zachovaní bezpečnosti.