Aktuality SHMÚ

December 2010 sa celkom určite zapíše do historických análov kvôli pomerne vysokému počtu  extrémnych prípadov počasia, ktorý bol zaznamenaný na celom svete za uplynulý mesiac. Nižšie uvádzame pre jednotlivé kontinenty prehľad najvýznamnejších a najpozoruhodnejších poveternostných extrémov, spomedzi ktorých v médiách zrejme najviac rezonovali stále pretrvávajúce povodne v Austrálii spôsobené extrémnymi zrážkami, prípadne vlna chladného počasia v západnej Európe sprevádzaná výdatnými snehovými zrážkami. Ako sme uviedli a zhodnotili v predošlom príspevku, december 2010 mal zaujímavý priebeh aj na Slovensku.

December 2010 skončil teplotne pod dlhodobým priemerom na celom území Slovenska (bol najchladnejším decembrom od roku 2001), jeho priemerná mesačná teplota dosiahla v Hurbanove hodnotu -1,4 °C (normál 1961-1990 má hodnotu 0,4 °C). Takmer všade bol aj pod hranicou normálu. Ďaleko však zaostal za mimoriadne studeným decembrom 2001, ktorého priemerná mesačná teplota dosiahla -4,7 °C. Najchladnejší december v histórii meteorologických pozorovaní sa v Hurbanove vyskytol v roku 1879 - jeho priemerná mesačná teplota dosiahla -11,3 °C. Aj na ostatnom území Slovenska skončil december ako studený - v nížinách sa jeho priemerná mesačná teplota pohybovala v intervale -1,5 °C až -3 °C, v horských dolinách severného Slovenska v intervale -4 až -6 °C. Decembrovú teplotu značne zmiernilo vianočné oteplenie, keď 23.12. v Hurbanove vystúpila maximálna teplota až na 14,6 °C.

Dnes by sfúkol 439 sviečok na svojej narodeninovej torte oslávanec, ktorého pozná väčšina z nás ako významného astronóma. Johannes Kepler bol však aj zanietený meteorológ, ktorý dlhé roky pravidelne pozoroval aj počasie a jeho pozorovania nám slúžia dnes ako významný prameň poznania klímy na prelome 16. a 17. storočia. Len škoda, že jeho zápisky o počasí sú roztrúsené po všetkých jeho spisoch.

Už v piatok sa začínajú sviatočné dni. Na chvíľu sa skončí každodenný pracovný zhon a svet aspoň na pár chvíľ spomalí. Mnohí by chceli, aby sviatočnú atmosféru podporilo aj počasie. Ako bude tento rok na Vianoce ? Bude bielo, alebo klasicky teplo?

Na budúci týždeň o takomto čase už bude padať na mestá a dediny sviatočná, tichá nálada. Budú začínať snáď najkrajšie sviatky roka.

Na začiatku septembra tohto roku sa v médiách objavila informácia o tom, že nastávajúca zima 2010/2011 by mala byť podľa všetkého najchladnejšia za posledných 1000 rokov. Nakoniec sa ukázalo, že správa, ktorá skutočne citovala poľského klimatológa Michała Kowalevskeho, je len produktom neuváženého interpretovania odborných informácií, ktoré navyše boli vytrhnuté z  kontextu celého rozhovoru. Ten sa týkal najmä hypotetických dôsledkov kolapsu Golfského prúdu na teplotný režim Európy, ktorá by sa ochladila v niektorých regiónoch aj o niekoľko stupňov Celzia. Avšak možnosť, že by k podobnému kolapsu malo dôjsť už v najbližšom období poľský klimatológ nakoniec úplne vylúčil. Nanešťastie boli média v priebehu niekoľkých dní infiltrované skreslenými informáciami o tom, že nás čaká v Európe najchladnejšia zima tisícročia, a to hlavne v dôsledku zníženiu sily Golfského prúdu o celú jednu polovicu. V priebehu nasledujúcich týždňov sa k tejto správe vyjadrili mnohí uznávaní klimatológovia (napr. Stefan Rahmstorf, Olivia Serdeczny, atď.), ktorí jednoznačne odmietli takéto tvrdenie a naznačili, že ak by aj nasledujúca zima bola chladnejšia, určite to nebude podmienené slabnutím Golfského prúdu. Ten záver koniec koncov nedávno potvrdili aj predstavitelia Met Office Hadleyho centra vo Veľkej Británii, ktorí navyše zdôraznili, že za nedávnu vlnu chladného počasia (najmä v západnej Európe a na Britských ostrovoch) nemôže vplyv morského prúdu, ktorý navyše, ako sa zdá, vôbec nestráca na svojej sile.    

V súvislosti s práve prebiehajúcou medzinárodnou konferenciou COP 16 v Cancúne vydala Svetová meteorologická organizácia (WMO) správu hodnotiacu súvislosti medzi globálnym otepľovaním a extrémne premenlivým počasím v tomto roku. Aj napriek tomu, že je ešte predčasné klimatologicky hodnotiť rok 2010, už teraz je zrejmé, že sa z hľadiska teplotných podmienok zaradí medzi vôbec najteplejšie roky v histórii. Obdobie od januára do októbra 2010 bolo takmer najteplejším obdobím od roku 1850. Desaťročie 2001-2010 bolo až o 0,46 °C teplejšie v porovnaní s dlhodobým priemerom za obdobie 1961-1990 (teplotná odchýlka dosiahla kladnú hodnotu, +0,03 °C, dokonca aj v porovnaní s obdobím 2000-2009). Ide zatiaľ o vôbec najteplejšie desaťročie v histórii meteorologických meraní. Teplota vzduchu bola v priebehu roku 2010 nadnormálna nad väčšou časťou pevnín. S výnimkou východnej časti Tichého oceánu, kde v dôsledku silnejúceho vplyvu La Niña prevládali skôr podnormálne teploty, bola väčšia časť svetových oceánov v roku 2010 výraznejšie teplejšia ako normál.

Ešte nedeľné ráno bolo na niektorých miestach rekordne studené, a už v pondelok sa karta obrátila. Studené severné prúdenie bolo vymenené teplým vlhkým od juhozápadu. 

Sneh bol vždy neoddeliteľnou súčasťou zimnej prírodnej scenérie Slovenska. Okrem "estetickej" funkcie plní sneh v prírodnom prostredí celý rad nemenej významných funkcií. Snehová pokrývka je podstatnou súčasťou kolobehu vody v prírode a zásadným spôsobom ovplyvňuje formovanie veľmi špecifických teplotných pomerov v oblastiach, kde je jej výskyt viazaný na isté obdobie chladnej polovice roka. V poslednej dobe sa však zdá, že je ho, najmä v nižšie položených regiónoch, čím ďalej, tým menej a menej. Trend všeobecného úbytku snehu je však možné sledovať po celom svete. Výnimkou sú len niektoré polárne a exponovanejšie horské regióny bohaté na snehové zrážky. Ide o ďalší z možných dôsledkov klimatickej zmeny alebo je to len prejav nejakej krátkodobejšej fluktuácie podnebia? Merania nielen z pozemných meteorologických staníc, ale aj z družicového monitoringu poukazujú na skutočnosť výrazného ústupu tak priestorového rozsahu ako aj trvania snehovej pokrývky, predovšetkým v nížinách a stredohorských oblastiach Euroázie a Severnej Ameriky (o poklese sa však dá hovoriť aj v iných oblastiach sveta). Príčinou sú najmä priemerne vyššie zimné teploty vzduchu a fakt, že stále väčšie množstvo zrážok vypadavá v tejto chladnej časti roka v tekutom skupenstve. Pokles celkového množstva a rozsahu snehovej pokrývky bude mať ďalekosiahle dôsledky pre zimný turizmus, poľnohospodárstvo a vodné hospodárstvo (významne bude ovplyvnený najmä hydrologický režim vodných rokov v teplej časti roka).    

Z klimatologického hľadiska bola jeseň 2010 (IX.-XI. 2010), ktorá skončila 30. novembra 2010, teplotne normálna, ale aj napriek tomu sa vyznačovala časovo nevyrovnaným priebehom teploty vzduchu a zrážok. V Hurbanove mala jeseň 2010 priemer teploty vzduchu +10,2 °C, čo je o 0,1 °C nad dlhodobým priemerom (DP; v tomto prípade 1951-1980), v Košiciach o 0,3 °C, v Poprade o 0,2 °C a v Oravskej Lesnej o 0,1 °C nad DP 51-80. Podobné hodnotenie dostaneme aj v prípade porovnania s normálovým obdobím 1961-1990. Z mesiacov jesene 2010 bol relatívne najchladnejší október (od –3,0 °C po –1,0 °C pod normálom 61-90; priestorová odchýlka: -2,2 °C), relatívne najteplejší bol november (od +1,9 °C po +4,3 °C nad normálom 61-90; priestorová odchýlka: +3,5 °C), ktorý skončil ako teplotne mimoriadne nadnormálny. Relatívne teplejší bol juhovýchod Slovenska a chladnejší krajný západ Slovenska. Naposledy bola v Hurbanove a aj na Slovensku výrazne chladnejšia jeseň ako dlhodobý priemer v roku 2007, posledná skutočne studená jeseň bola v roku 1988. Najteplejšia jeseň bola v roku 2000.