Hmla - verný jesenný spoločník
Jedným zo znakov jesene je, že sa často v nižších polohách objavuje hmla. Vtedy máme pocit nepríjemného sychravého počasia, ktoré nám dokáže pokaziť náladu. Ale čo to vlastne hmla je a ako vzniká?
Hmla je atmosférický aerosól pozostávajúci z veľmi malých kvapôčiek vody, prípadne ľadu. Tieto sú rozptýlené vo vzduchu a znižujú dohľadnosť pri zemi pod 1 km. Ak je táto dohľadnosť vyššia alebo rovná 1 km, nehovoríme o hmle, ale o dymne. Pri hmle je vysoká relatívna vlhkosť vzduchu, často až 100 %. Hmla vzniká pri poklese teploty vzduchu pod rosný bod. V mestách, kde je vysoká koncentrácia škodlivín vo vzduchu, ktoré pôsobia ako kondenzačné jadrá, stačí len priblíženie sa teploty vzduchu k teplote rosného bodu a už pozorujeme hmlu. Hmla dokáže veľmi podstatne znížiť dohľadnosť, o veľmi silnej hmle hovoríme pri dohľadnosti menšej ako 50 m, o slabej hmle hovoríme, ak je dohľadnosť od 500 do 1000 m.
Nie je hmla ako hmla, jej vznik má rozličné príčiny. Najčastejšie môžeme pozorovať hmlu radiačnú, advekčnú a advekčno-radiačnú. Radiačná hmla, alebo hmla z vyžarovania, vzniká radiačným ochladzovaním vzduchu od aktívneho povrchu. Teplota tohto povrchu sa znižuje následkom efektívneho vyžarovania. Takto vznikajú hmly najmä v noci. V zimnom polroku sa takto vytvorené hmly niekedy udržia po celý deň. Advekčná hmla sa tvorí ochladzovaním relatívne teplého a vlhkého vzduchu pri jeho advekcii, teda presune, nad chladnejší povrch. Advekčno-radiačná hmla vzniká pri splnení kritérií vyššie uvedených hmiel.
Samozrejme, toto sú len tie najbežnejšie hmly. Poznáme ešte aj hmly údolné, hmly frontálne, zafrontálne, atď. Môže sa pozorovať aj hmla nad rozsiahlymi vodnými plochami, tzv. hmla z vyparovania. Vzniká pri vyparovaní z teplejšieho povrchu vody do chladnejšieho vzduchu nad vodnou hladinou. V našich zemepisných šírkach sa pozorujú najmä na jeseň.
Ako sa rozozná hmla od nízkej oblačnosti ? Tu je rozhodujúca poloha pozorovacej stanice. Na horských staniciach pozorovateľ pozoruje hmlu a tú aj zapíše do denníka pozorovateľa, pozorovateľ pod horskou stanicou v tom istom termíne už do denníka pozorovateľa zapíše nízku oblačnosť. (MV)