Hydrologické hodnotenie roka 2007
HYDROLOGICKÉ HODNOTENIE ROKA
Zrážkový úhrn na území SR dosiahol v roku 2007 hodnotu 854 mm, čo predstavuje 112,1 % normálu a je hodnotený ako zrážkovo vlhký rok. Zrážkové úhrny v jednotlivých mesiacoch kalendárneho roka 2007 dokumentuje tab. č. 2.1.
Mesiac | 1. | 2. | 3. | 4. | 5. | 6. | 7. | 8. | 9. | 10. | 11. | 12. | Rok |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
mm | 101,1 | 58 | 70 | 6 | 82,3 | 92 | 58,4 | 94,4 | 132,5 | 53,7 | 66,2 | 39,3 | 854 |
% normálu | 220 | 138 | 149 | 11 | 108 | 107 | 65 | 117 | 210 | 88 | 107 | 74 | 121,1 |
nadbytok (+), deficit (-) | 55 | 16 | 23 | -49 | 6 | 6 | -32 | 13 | 70 | -7 | 4 | -14 | 92 |
Charakter zrážk. obd. | MV | V | VV | MS | N | N | S | N | MV | N | N | S | V |
S - suchý, VS - veľmi suchý, MS - mimoriadne suchý, N - normálny, V - vlhký, VV - veľmi vlhký, MV - mimoriadne vlhký
Jednotlivé mesiace mali zrážkovo rozličný charakter. Január (220% príslušného normálu) a september (210 % príslušného normálu) patrili medzi zrážkovo mimoriadne vlhké mesiace. Mesiac marec bol zrážkovo veľmi vlhkým mesiacom, na území SR spadlo 58 mm zrážok. Nasledovaný bol mimoriadne suchým aprílom, kedy na území SR spadlo len 6 mm zrážok, čo predstavuje 11% normálu. Mesiace máj, jún, august, október a november patrili medzi zrážkovo normálne mesiace (107 až 117 % normálu). Pri celkovom hodnotení roka 2007 došlo k nadbytku zrážok o 92 mm.
Ročné zrážkové úhrny v jednotlivých povodiach SR dokumentuje Tab. 2.2. Najmenej zrážok spadlo v povodí Dunaja (650 mm, čo je 104 % príslušného normálu). Zrážkovo vlhkými povodiami vyjadrením v % príslušného normálu boli povodia Váh, Nitra, Bodrog (111% - 118 % normálu). V povodiach Hornád a Poprad (vrátane Dunajca) hodnotíme rok ako zrážkovo veľmi vlhký.
Tab. 2.2 Priemerné výšky zrážok a odtoku v jednotlivých povodiach SR v roku 2007
Čiastkové |
*Morava |
*Dunaj |
Váh |
Nitra |
Hron |
*Ipeľ |
Slaná |
Bodva |
Hornád |
*Bodrog |
*Poprad |
SR |
povodie |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dunajec |
|
Plocha |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
povodia |
2282 |
1138 |
14268 |
4501 |
5465 |
3649 |
3217 |
858 |
4414 |
7272 |
1950 |
49014 |
[km2] |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Priemerný |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
úhrn zrážok |
728 |
650 |
967 |
769 |
869 |
659 |
791 |
745 |
842 |
834 |
1068 |
854 |
[mm] |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
% normálu |
107 |
104 |
115 |
111 |
110 |
96 |
100 |
102 |
124 |
118 |
127 |
112 |
Charakter |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
zrážk. obdobia |
N |
N |
V |
V |
N |
N |
N |
N |
VV |
V |
VV |
V |
Ročný odtok |
65 |
27 |
309 |
113 |
199 |
45 |
98 |
60 |
143 |
198 |
456 |
189 |
[mm] |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
% normálu |
49 |
75 |
99 |
79 |
69 |
33 |
52 |
28 |
32 |
67 |
133 |
72 |
S - suchý, VS - veľmi suchý, N - normálny, V - vlhký, VV - veľmi vlhký, MV - mimoriadne vlhký
* toky a im zodpovedajúce údaje len zo slovenskej časti povodia
Zrážkový úhrn v jednotlivých povodiach a jeho rozdelenie v roku sa prejavilo v ročnom odtečenom množstve z hlavných povodí nasledovne: vo všetkých povodiach okrem Popradu ročné odtečené množstvo predstavovalo menej ako 100 % dlhodobého priemeru. V povodí Popradu (vrátane Dunajca) ročné odtečené množstvo dosiahlo 133 % dlhodobého priemeru.
Priemerné ročné prietoky sa pohybovali v rozpätí 20-120% Qa (dlhodobého prietoku). Najmenšie hodnoty priemerných ročných prietokov boli zaznamenané v povodí Bodvy (20 až 55%), Ipľa (25 až 40 % Qa), Nitry (25 až 100 % Qa) a Bodrogu (25 až 120 % Qa). O niečo vyššie hodnoty sa vyskytli v povodiach Malý Dunaj (25 až 65 % Qa), Morava (25 až 95 % Qa), Slaná (25 až 105 % Qa), Hron (50 až 85 % Qa), Hornád (65 až 95 % Qa). Najvyššie hodnoty dosahovali priemerné ročné prietoky v povodiach Váh (45 až 150 % Qa), Dunaj (92 % Qa) a Poprad (105 % Qa).
Rozdelenie zrážok v roku a v jednotlivých povodiach sa prejavilo v rozdelení odtoku v roku nasledovne:
Maximálne priemerné mesačné prietoky sa v povodiach Váh, Nitra, Hron, Ipeľ, Slaná, Hornád vyskytovali väčšinou v marci, ich relatívne hodnoty sa pohybovali v rozmedzí 95 až 210 % Qma-3. Na Čiernom Váhu a Boci boli maximálne mesačné prietoky zaznamenané v apríli a ich relatívne hodnoty predstavovali 70 až 105 % Qma-4. Na Štiavnici, na Belej a na Váhu v Liptovskom Mikuláši sa vyskytovali maximálne priemerné mesačné prietoky v máji a ich relatívne hodnoty sa pohybovali od 65 do 100 % Qma-5. V povodí Bodrog boli maximálne priemerné mesačné prietoky zaznamenané hlavne v priebehu januára a februára a to v rozpätí 60 až 455 % príslušného dlhodobého priemerného mesačného prietoku. V povodí Poprad sa maximálne priemerné mesačné prietoky vyskytli v septembri a ich relatívne hodnoty dosahovali hodnoty 170 až 340% Qma-9.
Najmenšie priemerné mesačné prietoky boli vo väčšine povodí zaznamenané najmä v mesiaci august. V povodí Váh sa na hornom Váhu minimálne mesačné prietoky vyskytovali v mesiacoch máj a júl, kedy ich hodnoty dosiahli 50 % Qma-5,7, v strednej a dolnej časti Váhu a jeho prítokoch sa hodnoty minimálneho priemerného mesačného prietoku vyskytli v mesiacoch apríl, máj a jún, kedy ich hodnoty dosiahli 16 až 50 % Qma. V povodí Popradu bol výskyt minimálnych priemerných mesačných prietokov zaznamenaný v januári, na Dunajci a v povodí Slanej v júli, s relatívnymi hodnotami 35 až 110 % príslušného dlhodobého priemerného mesačného prietoku. V povodí Morava na Maline sa minimálne priemerné mesačné prietoky vyskytli v júli, na Chvojnici v októbri a marci; ich relatívne hodnoty sa pohybovali v rozpätí 3 až 50 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt.
Maximálne kulminačné prietoky sa vo väčšine povodí (Dunaj, Morava, Malý Dunaj, Nitra, Váh, Hron, Bodva) vyskytli v marci a v septembri, menej často v júni a v auguste. Začiatkom roka (január a február) sa maximálne kulminačné prietoky vyskytli na toku Bodrog. V povodí Bodrogu na Uličke a na Uhu bola dosiahnutá hodnota 2 až 5-ročného prietoku, na Ondave vo Svidníku bol zaznamenaný kulminačný prietok s 5 až 10-ročnou významnosťou. Hodnoty 1 až 2-ročného prietoku boli dosiahnuté na Okne a na Latorici. V povodí Váhu na tokoch Biela Orava, Jablonka a Váh v Šali sa maximálne kulminačné prietoky približovali k 5-ročnému prietoku. Na toku Kysuca v Čadci dosahovala kulminácia významnosť 10 až 20-ročného prietoku, na Oravici v Trstenej bol zaznamenaný kulminačný prietok s významnosťou 20 až 50-ročného prietoku. V povodí Nitry na toku Handlovka v Handlovej sa hodnoty maximálnych kulminačných prietokov približovali k 2-ročnému prietoku. V povodí Hornádu na toku Belá bol zaznamenaný kulminačný prietok s významnosťou 5-ročného prietoku. Na hlavnom toku Dunaja dosiahli maximálne kulminačné prietoky hodnoty 5 až 10-ročného prietoku.
Minimálne priemerné denné prietoky sa vo väčšine staníc vyskytli v období nízkych prietokov od júla do októbra a pohybovali sa v rozpätí dlhodobých hodnôt Q270d až Q364d. V povodí Bodrog sa minimálne priemerné denné prietoky pohybovali v rozpätí Q180d až Q364d. V takmer 50 vodomerných staniciach bol zaznamenaný minimálny priemerný denný prietok menší ako Q364d, časť z nich sa však nachádza na tokoch, ktorých režim je ovplyvnený odbermi alebo manipuláciou.
Povodie Moravy
Priemerné ročné prietoky v povodí Moravy sa pohybovali v rozpätí 25 až 90 % dlhodobého priemeru Qa.
Maximálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané na väčšine povodia v marci, na Maline v decembri a na Chvojnici v septembri. Ich relatívne hodnoty sa pohybovali v rozpätí 55 % Qma (na Stupávke) až 335 % Qma (na Chvojnici).
Minimálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v auguste, na Maline v júli a na Chvojnici v októbri a marci. Relatívne hodnoty minimálnych priemerných mesačných prietokov sa pohybovali v rozpätí 3 až 50 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt.
Maximálne kulminačné prietoky sa v povodí Moravy vyskytli väčšinou v marci, a septembri, na Stupávke v júni, nedosiahli však hodnoty významnejších N-ročností. Najvýznamnejšie kulminácie na Chvojnici (v Lopašove), na Teplici (v Sobotišti), na Maline (v Jakubove) a na Stupávke (v Borinke) dosahovali významnosť 1 až 2-ročného prietoku. Na zvyšných tokoch kulminácie nedosiahli ani významnosť 1-ročného prietoku.
Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytovali od júla do októbra, na Chvojnici v decembri a pohybovali sa v rozpätí Q330d až Q364d.
Povodie Dunaja
Priemerné ročné prietoky dosahovali na hlavnom toku Dunaja 92 % dlhodobého priemeru, na Vydrici 37 % Qa.
Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli na Dunaji v septembri, kedy dosiahli hodnoty 175 až 187 % Qma-9 a na Vydrici v marci, aj keď maximálne priemerné mesačné prietoky dosahovali len 35 % dlhodobých mesačných hodnôt pre marec.
Minimálne priemerné mesačné prietoky sa na hlavnom toku vyskytli v apríli a auguste a dosiahli hodnoty 58 až 69 % Qma-4,8 a na Vydrici v auguste dosiahli hodnoty 32 % Qma-8.
Maximálne kulminačné prietoky sa na väčšej časti povodia vyskytli v septembri, na Dunaji dosiahli hodnoty 5 až 10-ročného prietoku. Na Vydrici bol maximálny kulminačný prietok s významnosťou menšou ako 1-ročný prietok.
Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytli na Vydrici v auguste, na hlavnom toku Dunaj v januári. Ich hodnoty sa pohybovali v rozpätí Q355d až Q364d. V profile Vydrica - Červený most bola hodnota minimálneho priemerného denného prietoku menšia ako Q364d.
Povodie Váhu
Hodnoty priemerných ročných prietokov v povodí Váhu sa pohybovali prevažne v rozpätí 66 až 150 % Qa, na hlavnom toku dosahovali hodnoty 80 až 110 % Qa. Najväčšia hodnota relatívnych priemerných ročných prietokov na prítokoch Váhu bola dosiahnutá vo vodomernej stanici Bytča - Petrovička (150 % Qa) a Belá - Beliansky potok (150 % Qa).
Maximálne priemerné mesačné prietoky na hlavnom toku Váhu sa vyskytovali v marci, ich relatívne hodnoty sa pohybovali v rozpätí 172-193 % Qma, na Belej v apríli s relatívnou hodnotou 138 % Qma. Na ostatných prítokoch horného Váhu sa vyskytovali maximálne priemerné mesačné prietoky v marci, ich relatívne hodnoty sa pohybovali od 120 do 195 % Qma, v povodí Oravy, Turca a Varínky v januári (237-296 % Qma) a v povodí Kysuce sa maximálne mesačné prietoky vyskytli v septembri (190 - 257 % Qma).
Minimálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytovali v rôznych mesiacoch, na hornom Váhu v mesiacoch máj a júl, kedy ich hodnoty dosiahli cca 50 % Qma, v strednej a dolnej časti Váhu a jeho prítokoch sa hodnoty minimálneho priemerného mesačného prietoku vyskytli v mesiacoch apríl, máj a jún s relatívnymi hodnotami 16 až 50 % Qma.
Maximálne kulminačné prietoky sa vyskytovali prevažne v marci a v septembri. Na hornom Váhu a Belej hodnoty kulminačných prietokov dosahovali významnosť 1-2 až 10-20 ročného prietoku, v povodí Oravy 1-2 až 20-50 ročného prietoku, v povodí Kysuce 1-2 až 10-20 ročného prietoku a na dolnom Váhu hodnoty kulminačných prietokov dosahovali významnosť 1-2 až 5-10 ročného prietoku.
Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytovali v rôznych mesiacoch a pohybovali sa v rozpätí Q330d až Q364d. Menej ako 364-denné prietoky sa vyskytli najmä na tokoch s ovplyvneným hydrologickým režimom.
Povodie Malého Dunaja
Prirodzený odtok tejto oblasti tvorí hydrologický režim tokov s relatívne malou vodnosťou, stekajúcich z východných svahov Malých Karpát. Hodnoty priemerných ročných prietokov na týchto tokoch sa v roku 2007 pohybovali v rozpätí 25 % až 65 % Qa.
Maximálne priemerné mesačné prietoky sa na tokoch danej oblasti vyskytli v decembri a v marci v rozpätí 35 % až 155 % Qma-3,12.
Minimálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v povodí Malého Dunaja v auguste a dosiahli hodnoty 15 až 61 % Qma-8.
Maximálne kulminačné prietoky boli zaznamenané v marci, júni a septembri. Hodnoty maximálneho kulminačného prietoku boli menšie ako 1-ročný prietok.
Minimálne priemerné denné prietoky boli zaznamenané v mesiacoch júl, august a október a pohybovali sa v rozpätí Q330d až Q364d.
Povodie Nitry
Priemerné ročné prietoky dosahovali hodnoty 25 až 100 % príslušného dlhodobého priemeru Qa.
Maximálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané v mesiacoch marec a august. Ich hodnoty dosahovali 45 až 170 % Qma-3,8, na Bebrave v Biskupiciach až 270 % Qma-3.
Minimálne priemerné mesačné prietoky sa v povodí Nitry vyskytli v letnom až jesennom období (júl, august, október, november) s hodnotami 10 až 135 % Qma. Na Tužinej, na Chvojnici, na Handlovke a na Nitrici boli minimálne priemerné mesačné prietoky zaznamenané v októbri (10 - 50 % Qma-10) a na Radošinke v decembri (15 % Qma-12).
Maximálne kulminačné prietoky sa vyskytli v rôznych mesiacoch, vo väčšine staníc však nedosiahli ani významnosť 1-ročného prietoku. Na toku Handlovka v Handlovej sa maximálny kulminačný prietok priblížil k hodnote 2-ročného prietoku.
Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytovali v mesiacoch január, apríl, máj, júl, august, a október a pohybovali sa zväčša v rozpätí Q270d až Q364d. Na Tužinej, na Chvojnici, na Handlovke, na Nitrici v Liešťanoch a na Nitre v Nitrianskej Strede bol zaznamenaný priemerný denný prietok menší ako Q364d.
Povodie Hrona
Priemerný ročný prietok dosiahol priemerne 70 % dlhodobých hodnôt, pričom sa pohyboval v rozpätí 50-85 % týchto hodnôt. Najvyššie relatívne hodnoty mali vodomerné stanice na hlavnom toku od prameňa až po Banskú Bystricu a pravostranné prítoky z oblasti Nízkych Tatier, najnižšie hodnoty mal Čierny Hron, Slatina a prítoky v dolnej časti hlavného toku.
Priemerné mesačné prietoky boli okrem januára, februára a marca v celom povodí hlboko pod dlhodobými hodnotami. Nízkotatranské prítoky, kde topenie snehu trvalo ešte aj v apríli mali priemerné hodnoty odtoku aj v tomto mesiaci.
Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v marci, výnimočne v apríli a máji a dosahovali 102-196 % svojich dlhodobých hodnôt.
Výskyt minimálnych priemerných mesačných prietokov bol v júli, auguste a októbri, prietoky dosahovali 25 až 55 % príslušných dlhodobých hodnôt.
Kulminačné prietoky sa zaznamenali hlavne v marci, na horských tokoch Nízkych Tatier v apríli a máji, v niektorých staniciach aj počas výskytu letných intenzívnych dažďov. Ich hodnoty boli nižšie ako 1-ročný prietok, iba v hornej časti povodia prekročili hodnotu 1-ročného prietoku.
Minimálne priemerné denné prietoky sa v niektorých vyššie položených povodiach vyskytli v januári, v ostatných boli rozptýlené od júla až do decembra. Vo väčšine staníc sa pohybovali v rozpätí Q330d - Q364d , v niektorých staniciach boli menšie ako Q364d.
Povodie Ipľa
Priemerné ročné prietoky vo vodomerných staniciach v povodí boli výrazne podpriemerné. Dosiahli iba 30-37 % dlhodobých hodnôt.
Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli vo väčšine staníc v marci. Ich hodnoty sa pohybovali od 31 do 65 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt.
Minimálne priemerné mesačné prietoky boli väčšinou v júli, v hornej časti povodia aj v októbri. Hodnoty uvedených prietokov sa pohybovali od 17 do 27 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt.
Na hlavnom toku sa maximálne kulminačné prietoky vyskytli v januári, v nižšej časti od Slovenských Ďarmôt v marci. Na prítokoch prevažoval výskyt kulminačných prietokov v marci, ojedinele v máji, júni a auguste. Kulminácie boli nevýznamné, nedosiahli ani 1-ročný maximálny prietok.
Minimálne denné prietoky sa vo väčšine staníc vyskytli v období nízkych prietokov od júla do septembra, v hornej časti povodia v októbri a novembri a ich hodnoty sa pohybovali od Q330d - Q364d. Na niektorých tokoch (Suchá, Budinský potok, Tisovník, Krtíš a Litava) bol minimálny denný prietok menší ako Q364d.
Povodie Slanej
Priemerné ročné prietoky prirodzeného režimu dosahovali 30 až 62 % dlhodobých hodnôt, vyššie percentá na hlavnom toku spôsobilo nadlepšenie prietoku vody Slanej prevodom vody z Hnilca, s priemernou ročnou hodnotou 0,695 m3.s-1.
Maximálne priemerné mesačné prietoky v prevažnej väčšine staníc boli zaznamenané v marci a pri prirodzenom režime dosahovali 30-130 % dlhodobých hodnôt.
Výskyt minimálnych priemerných mesačných prietokov bol rozptýlený, v niektorých staniciach v hornej časti povodia boli zaznamenané na začiatku roka v januári a v ostatných staniciach od júla až do novembra. Minimálne priemerné mesačné prietoky dosahovali 10 až 40 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt.
Maximálne kulminačné prietoky sa vyskytli počas jarného odtoku v marci, výnimočne z dažďov v máji a júni, ich hodnoty boli však menšie ako hodnota 1-ročného prietoku. V stanici Slaná - Vlachovo vplyvom už spomínaného prevodu vody kulminácia prekročila hodnotu 1- ročného prietoku.
Minimálne priemerné denné prietoky v hornej časti povodia sa vyskytli v januári, v ostatných častiach boli rozptýlené od júla až po december. V prevažnej väčšine staníc sa ich hodnoty pohybovali medzi Q330d - Q355d , na niektorých prítokoch boli nižšie ako Q364d.
Povodie Bodvy
Hodnoty priemerných ročných prietokov dosahovali hodnoty 20 až 55 % dlhodobého priemeru Qa.
Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli na Bodve v marci, na Turni v septembri a na Ide v decembri. Ich relatívne hodnoty dosahovali 45 až 140 % príslušného dlhodobého mesačného prietoku.
Minimálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané na Bodve, Turni a Ide v júli s relatívnymi hodnotami 8 až 20 % Qma-7.
Maximálne kulminačné prietoky boli zaznamenané na Ide v septembri a dosiahli významnosť 2-ročného prietoku. Na Bodve a Turni hodnoty kulminačných prietokov nedosiahli významnosť ani 1-ročného prietoku.
Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytli na Bodve a Ide v septembri a na Turni v auguste. Minimálne priemerné denné prietoky dosahovali hodnoty dlhodobých Q364d.
Povodie Hornádu
Hodnoty priemerných ročných prietokov sa v povodí pohybovali v rozpätí 65 až 95 % Qa.
Maximálne priemerné mesačné prietoky sa na väčšine povodia vyskytli v marci, na Olšave v Bohdanovciach vo februári a na Hornáde v Kysaku až v septembri. Ich relatívne hodnoty na hlavnom toku Hornád dosahovali 80 až 175 %, na Toryse do 135 %, a na Hnilci až 190% príslušného dlhodobého priemerného mesačného prietoku.
Minimálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané v januári, februári a tiež v júli a auguste. Ich relatívne hodnoty dosahovali 17 až 65 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt.
Výskyt maximálnych kulminačných prietokov bol zaznamenaný hlavne v marci. Na Olšave v Bohdanovciach bola kulminácia v januári a na Hornáde v Kysaku v septembri. Na toku Belá bol v júni zaznamenaný kulminačný prietok s významnosťou 5-ročného prietoku, v profile Hnilca v Stratenej bola významnosť kulminačného prietoku na úrovni 1-ročného prietoku, v ostatných vodomerných staniciach kulminácie nedosiahli ani túto úroveň.
Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytovali v januári, júli a auguste. Ich hodnoty dosahovali prietoky od Q330d až Q364d.
Povodie Bodrogu
Priemerné ročné prietoky v povodí sa pohybovali v rozpätí 28 až 120 % Qa. Maximálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané hlavne v priebehu februára a januára. Pohybovali sa v rozpätí 62 až 455 % príslušného dlhodobého priemerného mesačného prietoku.
Minimálne priemerné mesačné prietoky sa na väčšine tokov vyskytli v auguste, na Topli v júli. Relatívne hodnoty minimálnych priemerných mesačných prietokov sa pohybovali v rozpätí 2 až 70 % príslušných dlhodobých hodnôt.
Maximálne kulminačné prietoky sa vyskytovali v mesiacoch január a február. Hodnota 2 až 5-ročného prietoku bola dosiahnutá na Uličke a Uhu, hodnoty 1 až 2-ročného prietoku boli dosiahnuté na hornom úseku Laborca a na Latorici. Na Ondave vo Svidníku bol zaznamenaný kulminačný prietok s významnosťou 5 až 10-ročného prietoku. V ostatných vodomerných staniciach kulminačné prietoky nedosahovali významnosť 1-ročného prietoku.
Minimálne priemerné denné prietoky boli zaznamenané v júli, auguste a septembri s hodnotami Q180d až Q364d.
Povodie Popradu
Hodnoty priemerných ročných prietokov dosahovali 105 % (Poprad) až 130 % (Dunajec) Qa.
Maximálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané v povodí Dunajca v septembri a v povodí Popradu v marci a dosahovali hodnoty 170 až 340 % príslušného dlhodobého priemerného mesačného prietoku.
Výskyt minimálnych priemerných mesačných prietokov bol zaznamenaný na Poprade v januári, na Dunajci v júli, s relatívnymi hodnotami 35 až 110 % príslušného dlhodobého priemerného mesačného prietoku.
Maximálne kulminačné prietoky boli zaznamenané na Poprade v marci a na Dunajci v septembri a dosiahli významnosť 1 až 2-ročného prietoku.
Minimálne priemerné denné prietoky dosahovali hodnoty Q330d na Dunajci v decembri a na Poprade v januári.
POZNÁMKA: Pri porovnávaní údajov za rok 2007 s dlhodobými charakteristikami (Qa, Qma, Qmda) boli použité dlhodobé charakteristiky za referenčné obdobie 1961-2000.