V priebehu historických epoch bol vývoj globálneho klimatického systému Zeme (charakterizovaný zväčša pomalými progresívnymi zmenami globálnej klímy) ovplyvnený predovšetkým prirodzenými faktormi a súvisel najmä s tektonickými pohybmi zemskej kôry, vulkanickou činnosťou, zmenami orbitálnych parametrov Zeme, či dlhodobými (pomalými) zmenami chemizmu zemskej atmosféry.
 
Z času na čas však dochádzalo aj k náhlym, katastrofálnym zmenám (abrupt climate change), napríklad po dopade asteroidu, či mohutnejšej sopečnej erupcii. V poslednom storočí sa klíma mení pomerne rýchlo, hoci nepozorujeme žiadnu zo spomínaných príčin. Zdá sa, že v súčasnosti globálnu klímu ovplyvňuje ľudská činnosť a s ňou spojené znečisťovanie ovzdušia a životného prostredia vo všeobecnosti. Zmena klímy, jej dôsledky a potreba reakcie na tieto zmeny predstavujú jednu z kľúčových tém súčasnej environmentálnej politiky.
 
Vedecké poznatky z posledných rokov (vrátane obsiahlych správ IPCC) ukazujú, že zvyšovanie koncentrácie skleníkových plynov, v dôsledku ľudskej činnosti, klimatický systém Zeme ovplyvňuje veľmi zásadne. Ten na zmenu koncentrácie skleníkových plynov reaguje v podobe globálneho otepľovania a rýchlych komplexných zmien celého systému. Aký veľký bude ich rozsah a v konečnom dôsledku aj smer bude závisieť predovšetkým od toho, ako v najbližších rokoch a desaťročiach vyriešime našu závislosť od fosílnych palív.

Za posledných 150 rokov sa globálny priemer teploty zvýšil o 1,1 °C (v AR6 sa uvádza +1,09 °C ± 0,11 °C), pričom otepľovanie akceleruje predovšetkým v posledných 30 rokoch (najmä po roku 1985). Hladina svetových oceánov vzrástla o takmer 30 cm, došlo k zásadnému ústupu morského zaľadnenie v Arktíde, ústupu horských ľadovcov v Alpách, Andách, či Himalájach, zmenila sa frekvencia a amplitúda extrémov teploty a zrážok, a taktiež došlo k posunu klimatických zón bližšie k zemským pólom. 

Prejavy a dopady klimatickej zmeny, resp. globálneho otepľovania, sa dosť zásadne stihli prejaviť už aj na Slovensku. Veľmi výrazný regionálny vzostup teploty vzduchu je v jednotlivých regiónoch sprevádzaný rýchlymi zmenami ďalších klimatických prvkov, predovšetkým zmeny režimu zrážok a nárastom ich extrémnosti. 

Zmena klímy patrí spolu s veľmi rýchlym rastom svetovej populácie, rastom chudoby, znečisťovaním a degradáciou životného prostredia, ako aj potravinovou, či energetickou bezpečnosťou, ku kľúčovým výzvam 21. storočia. Navyše, v prípade zmeny klímy sa dimenzia a komplexnosť celého problému zväčšuje tým očividnejšie, čím viac si uvedomíme, že už nejde len o problém odborný, či prísne vedecký, ale zasahuje aj do ďalších významných oblastí fungovania spoločnosti - energetiky, dopravy, poľnohospodárstva, ekonómie, sociológie, geopolitiky, ľudských práv, národnej a lokálnej politiky, či zdravotníctva.