Časté otázky

INFORMOVANOSŤ 

1. Kde nájdem informácie o aktuálnom stave kvality ovzdušia?
2. Aké znečisťujúce látky monitorujete a čo je ich zdroj?
3. Na ktorých miestach sa monitoruje kvalitu ovzdušia?
4. Existuje možnosť monitorovať ovzdušie aj mimo pevne umiestnených staníc?
5. Prečo nemonitorujete aj u nás?
6. Prečo sú aktuálne hodinové údaje o kvalite ovzdušia uvádzané ako nevalidované?
7. Prečo sa dáta v tabuľke s hodinovými koncentráciami nezobrazujú?
8. Prečo sa v tabuľke s hodinovými údajmi zobrazuje skratka PDL?
9. Podľa akých kritérií hodnotí SHMÚ kvalitu ovzdušia?

EMISIE & KVALITA OVZDUŠIA

1. Čo sú to emisie?
2. Čo sú to imisie?
3. Aký je rozdiel medzi znečisťovaním a znečistením ovzdušia?
4. Aká je prípustná úroveň znečisťovania?
5. Aká je prípustná úroveň znečistenia?
6. Aká je súvislosť medzi vypúšťanými emisiami a kvalitou ovzdušia?
7. Aké sú dôsledky nadmerného vypúšťania emisií?
8. Na aké účely slúži bilancovanie vypustených emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia?
9. Čo je to emisná inventúra?
10. Kde je možné zistiť mená najvýznamnejších prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia v SR? 

KVALITA OVZDUŠIA

1. Čo ovplyvňuje kvalitu ovzdušia na Slovensku?
2. Ako rýchlo sa kvalita ovzdušia mení?
3. Aký vplyv má zimný posyp vo forme štrku na koncentráciu pevných častíc v ovzduší?
4. Vyskytujú sa na Slovensku kyslé dažde?
5. Aká je kvalita ovzdušia v okolitých krajinách?
6. Čo môže robiť laická verejnosť pre lepšiu kvalitu ovzdušia?
7. Aké sú limity pre znečisťujúce látky?
8. Čo je Index kvality ovzdušia?
9. Aký je rozdiel medzi nameranými hodnotami kvality ovzdušia na stránke SHMÚ a stránke Real-time Air Quality pre Európu ? Prečo údaje na stránke SHMÚ a na tejto stránke nie sú rovnaké ?

SMOGOVÁ SITUÁCIA

1. Na čo je dobrý smogový varovný systém?
2. Pre aké látky sa vyhlasujú smogové situácie?
3. Existuje zimný a letný smog?

ZDRAVOTNÉ DOPADY

1. Aké majú zdravotné dopady monitorované znečisťujúce látky?

INFORMOVANOSŤ 

1. Kde nájdem informácie o aktuálnom stave kvality ovzdušia?

Aktuálne informácie sú na web-stránke SHMÚ v záložke Spravodajstvo kvality ovzdušia, časť Hodinové koncentrácie znečisťujúcich látok. Viac informácií o jednotlivých znečisťujúcich látkach je možné získať kliknutím na niektorú záložku v časti Koncentrácie znečisťujúcich látok – mapy, časové rady, kde je možné nechať si zobraziť na mapovom podklade časový priebeh koncentrácií za posledný týždeň. 

2. Aké znečisťujúce látky monitorujete a čo je ich zdroj? 

SHMÚ monitoruje podľa zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,  v znení neskorších prepisov, základné znečisťujúce látky: PM₁₀, PM_2,5, SO₂, NO_x, O₃, CO, benzén, Ni, As, Pb, Cd, Hg, PAH. Viac informácií o spôsobe meraní a metódach nájdete na tomto mieste.

• PM₁₀, PM_2,5 sú drobné tuhé častice alebo kvapôčky v ovzduší s priemerom menším ako 10 µm, resp. 2,5 µm. Označenie PM (particulate matter) zahŕňa pevnú aj kvapalnú fázu a tvorí tzv. atmosférický aerosól. Ich pôvod môže byť prírodný aj spôsobený ľudskou činnosťou. Hlavnými zdrojmi sú vykurovanie tuhým palivom, doprava a priemysel. Vysoké koncentrácie sa vyskytujú v zimných mesiacoch, najmä pri zhoršených rozptylových podmienkach, napríklad počas teplotných inverzií v horských oblastiach(hmlisté počasie).   

• Ozón – O₃ je trojatómová, veľmi reaktívna forma kyslíka. V stratosfére chráni Zem pred škodlivým UV žiarením, no v troposfére (pri zemskom povrchu) je škodlivý pre zdravie ľudí, rastliny aj stavby, a preto patrí medzi znečisťujúce látky. Vzniká fotochemickými reakciami za pôsobenia slnečného UV žiarenia z prekurzorov, ako sú oxidy dusíka, oxid uhoľnatý a prchavé organické látky. Z vyšších vrstiev atmosféry sa môže prenášať najmä vo vyšších horských oblastiach. 

• Oxid siričitý – SO₂ je bezfarebný, veľmi reaktívny plyn so silným dráždivým zápachom pri vyšších koncentráciách. Do ovzdušia sa uvoľňuje najmä pri spaľovaní fosílnych palív s vysokým obsahom síry v priemysle, energetike a pri vykurovaní domácností uhlím. V súčasnosti, vďaka výraznému poklesu emisií, sú jeho koncentrácie v ovzduší na Slovensku vo väčšine lokalít veľmi nízke.  

• Oxidy dusíka – NO_x sú súhrnný názov pre oxid dusičitý (NO₂) a oxid dusnatý (NO). NO₂ je žltohnedý, jedovatý plyn, zatiaľ čo NO je reaktívny plyn, ktorý sa v ovzduší rýchlo oxiduje na NO₂. Hlavným zdrojom NOₓ je cestná doprava a spaľovacie procesy v priemysle a energetike, k prírodným zdrojom patria niektoré druhy pôdnych baktérií. Oxidy dusíka spolu s oxidom uhoľnatým a prchavými organickými látkami reagujú za vzniku prízemného ozónu, preto sú označované ako jeho prekurzory.

• Oxid uhoľnatý – CO je bezfarebný, jedovatý plyn bez zápachu, ktorý vzniká pri nedokonalom alebo neefektívnom spaľovaní. Hlavnými zdrojmi sú cestná doprava a spaľovacie procesy v priemysle a energetike. V súčasnosti sú jeho koncentrácie v ovzduší na Slovensku vo väčšine lokalít nízke.  

• Benzén – C₆H₆ patrí medzi prchavé organické látky a má charakteristický zápach. Hlavným zdrojom je cestná doprava a petrochemický priemysel. Ide o toxickú látku s karcinogénnymi účinkami, ktorá sa v ovzduší uvoľňuje najmä pri spaľovaní benzínu a ďalších palív obsahujúcich aromatické uhľovodíky. 

• Benzo[a]pyrén – B[a]P patrí do skupiny polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH), ktoré vznikajú pri nedokonalom spaľovaní a sú súčasťou jemnej frakcie atmosférického aerosólu. Najvýznamnejším zdrojom emisií je vykurovanie domácností tuhým palivom (pozri PM častice), ďalej cestná doprava a z veľkých priemyselných zdrojov najmä výroba koksu. Významným zdrojom expozície obyvateľstva je aj fajčenie. BaP je látka s karcinogénnymi účinkami a jeho dlhodobá prítomnosť v ovzduší predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie. 

• Ťažké kovy – v ovzduší sa monitorujú koncentrácie olova, kadmia, niklu, arzénu a ortuti, pretože ide o toxické a často karcinogénne látky, ktoré sa môžu hromadiť v živých organizmoch (bioakumulovať) a mať dlhodobé negatívne účinky na zdravie ľudí a životné prostredie. Na pozaďových monitorovacích staniciach sa sleduje aj širší rad kovov vo vzduchu a v zrážkach. Ťažké kovy sú prevažne súčasťou jemnej frakcie atmosférického aerosólu. Medzi hlavné zdroje patria metalurgické procesy, v menšej miere energetika a vykurovanie domácností uhlím.

3. Kde všade monitorujete? 

Slovensko je rozdelené na 2 aglomerácie a 8 zón. Hranice zón zodpovedajú hraniciam jednotlivých krajov. Aglomerácie sú mestá s počtom obyvateľov vyšším ako 250 000 čomu zodpovedajú metropoly Bratislava a Košice. Pre každú takto definovanú oblasť je zákonom stanovený minimálny počet meracích staníc. Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia vo väčšine zón monitoruje na viacerých miestach, než je minimálny počet predpísaný legislatívou. V súčasnosti sieť obsahuje 53 automatických monitorovacích staníc (AMS) a v rokoch 2027 – 2029 sa plánuje jej rozšírenie o ďalších 6 staníc. 

4. Existuje možnosť monitorovať ovzdušie aj mimo pevne umiestnených staníc?

SHMÚ má k dispozícii mobilné monitorovacie stanice kvality ovzdušia, ktorými vykonáva indikatívne merania podľa potreby MŽP SR, alebo v prípadoch, keď je dôvodné podozrenie na zhoršenú kvalitu ovzdušia v danej lokalite.

5. Prečo nemonitorujete aj u nás? 

• V prvom rade je potrebné zabezpečiť, aby bolo monitorovanie vo všetkých zónach a aglomeráciách v súlade s európskymi smernicami 2008/50/ES a 2004/107/ES. Tieto smernice určujú minimálny počet meracích miest v rámci Slovenska. 
• Každá zóna a aglomerácia musí mať stanice umiestnené tak, aby pokrývali mestské, predmestské aj vidiecke oblasti. Stanice môžu byť zamerané na meranie pozadia – sú umiestnené mimo priamych zdrojov znečistenia, aby zachytili typickú úroveň znečistenia v danej oblasti a stanice zamerané na vplyv dopravy a priemyslu – veľké zdroje znečistenia majú povinnosť zriadiť vlastnú monitorovaciu stanicu. 
• Zriadenie novej automatickej monitorovacej stanice (AMS) si vyžaduje značné finančné prostriedky na jej inštaláciu, ako aj na následnú prevádzku a údržbu, preto nie je možné umiestniť ich v každej obci. 
• Okrem monitorovania sa na hodnotenie kvality ovzdušia využívajú aj ďalšie nástroje, napríklad matematické modelovanie, ktoré poskytuje údaje pre celé územie Slovenska, nie len pre miesta v okolí stacionárnych staníc.

6. Prečo sú aktuálne hodinové údaje o kvalite ovzdušia uvádzané ako nevalidované? 

Údaje na webe sa zverejňujú bezprostredne po nameraní, avšak ich validácia – viacstupňová kontrola správnosti a platnosti údajov – sa vykonáva na základe technických parametrov prístroja nasledujúci pracovný deň v ranných hodinách poverenými pracovníkmi SHMÚ. Treba si uvedomiť, že monitorovacie prístroje sú v nepretržitej prevádzke a môže dôjsť k ich poruche, čo môže ovplyvniť správnosť predbežne zverejnených údajov.

7. Prečo sa dáta v tabuľke s hodinovými koncentráciami nezobrazujú? 

• Nezobrazenie údaja pre danú hodinu znamená, že dáta sú zobrazované s oneskorením. Najčastejšou príčinou býva slabý signál pri prenose dát, námraza na anténe alebo iný technický problém. V prípade výpadku spojenia sa monitoring nepreruší – namerané údaje sa ukladajú priamo v prístroji a po obnovení spojenia sa automaticky stiahnu do databázy. 

• Servisný zásah technikov – vyskytuje sa cez deň, kedy sú na príslušnej AMS vykonávané servisné zásahy. V tomto čase je pozastaveté zasielanie a zobrazovanie údajov na web-stránke z toho dôvodu, že dáta sú touto činnosťou ovplyvnené. 

• Overenie správnosti merania analyzátora napr. kalibrácia – vykonáva sa v pravidelných intervaloch a údaj pre danú hodinu je označený za neplatný. 

• Iné príčiny – patrí sem výpadok elektrickej energie, aktualizácia systémov, automatické vypnutie AMS v dôsledku extrémnych meteorologických podmienok (blesk) a pod.

​​8. Prečo sa v tabuľke s hodinovými údajmi zobrazuje skratka PDL? 

Skratka PDL znamená, že prístroj nameral hodnotu tak nízku, že je pod jeho schopnosťou presne ju zmerať (pod detekčným limitom). Takéto situácie sa zvyčajne vyskytujú, keď je ovzdušie veľmi čisté – napríklad počas dažďa, pri silnom vetre alebo v čase, keď sa daná znečisťujúca látka v ovzduší takmer nevyskytuje.

9. Podľa akých kritérií hodnotí SHMÚ kvalitu ovzdušia? 

SHMÚ hodnotí kvalitu ovzdušia podľa § 4 zákona č. 146/2023 Z. z. na základe výsledkov monitorovania a matematického modelovania. Ovzdušie sa považuje za dobré, ak koncentrácie znečisťujúcich látok neprekračujú stanovené limitné alebo cieľové hodnoty.

• Limitná hodnota  je úroveň znečistenia, ktorú podľa vedeckých poznatkov netreba prekročiť, aby sa predišlo škodlivým účinkom na zdravie a životné prostredie. Stanovuje sa pre oxid siričitý, oxid dusičitý, oxid uhoľnatý, olovo, benzén a častice PM₁₀ a PM_2,5.

• Cieľová hodnota je úroveň, ktorú sa má dosiahnuť, ak je to možné, pre ozón, arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén. 

• Výstražný prah je koncentrácia, pri ktorej aj krátkodobé vystavenie predstavuje riziko pre zdravie. Platí pre oxid siričitý, oxid dusičitý, ozón a častice PM₁₀.

• Kritická úroveň je hranica, po ktorej prekročení hrozí poškodenie vegetácie a ekosystémov. Stanovuje sa pre oxid siričitý a oxid dusičitý.

• Použitá metóda hodnotenia závisí od úrovne znečistenia. Preto sa pre každú látku určujú dve hranice – horná medza, pri ktorej sa využívajú stále merania v kombinácii s modelovaním alebo indikatívnymi meraniami, a dolná medza, pri ktorej stačí modelovanie alebo odhad.

     

EMISIE & KVALITA OVZDUŠIA

1. Čo sú to emisie? 

Emisia je priame alebo nepriame uvoľnenie znečisťujúcich látok, vibrácií, tepla alebo hluku z bodového zdroja alebo z difúzneho zdroja do ovzdušia. Tieto látky môžu byť prírodného pôvodu napr. vulkanická činnosť alebo spôsobené človekom. Z hľadiska ochrany ovzdušia sú dôležité antropogénne emisie. Sú to emisie, ktoré vznikajú ľudskou činnosťou. Množstvo emisií sa zvyčajne vyhodnocuje ako hmotnosť emisií vypustených zo stacionárneho zdroja za rok.

2. Čo sú to imisie? 

Starší zaužívaný pojem na vyjadrenie kvality ovzdušia. Pod kvalitou ovzdušia sa rozumie rozptýlenie znečisťujúcich látok vo voľnom ovzduší, kde ich aj meriame. 

3. Aký je rozdiel medzi znečisťovaním a znečistením ovzdušia? 

• Znečisťovanie ovzdušia – znamená vypúšťanie (vnášanie, emisiu) znečisťujúcich látok do atmosféry. Tieto látky priamo, alebo po chemických zmenách, prípadne za spolupôsobenia inej látky nepriaznivo ovplyvňujú kvalitu ovzdušia. 
• Znečistenie ovzdušia – znamená prítomnosť znečisťujúcich látok v ovzduší.

Znečisťovanie označuje činnosť alebo proces, zatiaľ čo znečistenie je stav ovzdušia, ktorý je výsledkom tohto procesu. Niektoré znečisťujúce látky, ako napríklad ozón, sa do ovzdušia neuvoľňujú priamo, ale vznikajú až chemickými reakciami iných látok prítomných v atmosfére.

4. Aká je prípustná úroveň znečisťovania? 

Prípustná úroveň znečisťovania je určená emisnými limitmi, technickými požiadavkami a podmienkami prevádzkovania stacionárnych zdrojov, emisnými stropmi a emisnými kvótami. Emisný limit je najvyššia prípustná miera vypúšťania znečisťujúcej látky do ovzdušia zo zariadenia stacionárneho zdroja alebo jeho časti vyjadrená ako hmotnostná koncentrácia alebo objemová koncentrácia znečisťujúcej látky v odpadových plynoch, hmotnostný tok znečisťujúcej látky za jednotku času, limitný emisný faktor, stupeň odsírenia a tmavosť dymu.

5. Čo je prípustná úroveň znečistenia? 

Túto úroveň stanovuje platná legislatíva jedná sa o najvyššiu prípustnú koncentráciu znečisťujúcej látky v ovzduší, ktorá je vyjadrená ako limitná hodnota, kritická úroveň, cieľová hodnota, dlhodobý cieľ, indikátor priemernej expozície, národný cieľ zníženia expozície, záväzok zníženia koncentrácie expozície a depozičný limit. Existujú tiež krátkodobé (denné) limitné hodnoty pre PM₁₀ a NO₂ a tie nesmú prekročiť povolený počet denných prekročení za rok, napr. denná priemerná koncentrácia pre PM₁₀ nesmie prekročiť hodnotu 50 µm.m^-3 35-krát za rok.

6. Aká je súvislosť medzi vypúšťanými emisiami a kvalitou ovzdušia? 

Znečisťujúce látky rozdeľujeme na primárne a sekundárne.
Primárne znečisťujúce látky sú tie, ktoré sa do ovzdušia dostávajú priamo ako výsledok ľudskej činnosti – označujeme ich ako primárne znečistenie. Vznikajú najmä pri spaľovacích procesoch, napríklad v doprave, priemysle a energetike. Nie všetky látky v ovzduší však pochádzajú od človeka – časť má prírodný pôvod. Atmosféra zabezpečuje ich rozptyl, transport a ukladanie zo zdroja na receptor, ktorým môže byť voda, pôda alebo živé organizmy.

Sekundárne znečisťujúce látky nie sú emitované priamo. Vznikajú vo vzduchu, keď primárne znečisťujúce látky medzi sebou reagujú alebo inak vzájomne pôsobia. Po vypustení emisií a počas ich zotrvania v atmosfére prebiehajú chemické a fotochemické reakcie, ktorých výsledkom je sekundárne znečistenie. Typickým príkladom je prízemný ozón.

Niektoré znečisťujúce látky môžu byť primárne aj sekundárne – napríklad častice PM. Tie môžu byť vypúšťané priamo zo zdrojov alebo môžu vzniknúť vo vzduchu, napríklad reakciou amoniaku s kyselinou sírovou (vzniknutou oxidáciou oxidu siričitého) za vzniku síranu amónneho, ktorý sa v atmosfére vyskytuje vo forme pevných častíc PM.

Znečistenie atmosféry, resp. kvalitu ovzdušia, zisťujeme meraním koncentrácie znečisťujúcich látok alebo prostredníctvom modelových výpočtov.

7. Aké sú dôsledky nadmerného vypúšťania emisií? 

Emisie vypúšťané do ovzdušia v dôsledku ľudskej činnosti majú negatívny vplyv na zdravie človeka a životné prostredie. Spôsobujú zníženie kvality ovzdušia, napríklad okysľovanie atmosférických zrážok, ktoré má vplyv na faunu a flóru, globálne otepľovanie, zmenu klímy, deštrukciu budov a konštrukcií a narušenie ozónovej vrstvy v atmosfére. So zhoršenou kvalitou ovzdušia sa spájajú mnohé zdravotné riziká a pokles kvality života, napríklad výskyt a zhoršenie astmy a iné respiračné problémy. Podľa najnovších údajov publikovaných Európskou environmentálnou agentúrou (EEA) znečistenie ovzdušia spôsobilo v roku 2019 na Slovensku viac ako 5 000 predčasných úmrtí. Toto je číslo je pripisované príspevku jednotlivých hodnotených znečisťujúcich látok (PM_2,5 - jemných tuhých častíc s aerodynamickým priemerom menším ako 2,5 μm; NO₂ - oxidu dusičitého a O₃ - ozónu) na celkovom počte predčasných úmrtí. EEA definuje predčasné úmrtia ako úmrtia, ktoré sa vyskytnú pred dosiahnutím štandardnej dĺžky života, ktorá je charakteristická pre danú krajinu a pohlavie. Najčastejšími príčinami predčasných úmrtí sú kardiovaskulárne ochorenia, infarkt, mŕtvica, pľúcne a respiračné ochorenia. Znečistenie ovzdušia ovplyvňuje aj ďalšie oblasti nášho života. Práceneschopnosť a vysoké náklady na zdravotnú starostlivosť sa tiež pripisujú k dôsledkom znečisteného ovzdušia a životného prostredia.

8. Na aké účely slúži bilancovanie vypustených emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia? 

Bilancovanie a kontrola emisií sú dôležité z dôvodu regulácie vypustených emisií znečisťujúcich látok. Kvantitatívne informácie o emisiách a ich zdrojoch sú nevyhnutnou podmienkou pre:

• rozhodovanie zodpovedných orgánov ochrany ovzdušia,
• informovanie odbornej a laickej verejnosti,
• definíciu environmentálnych priorít a identifikáciu príčin problémov,
• odhadovanie environmentálneho vplyvu rôznych plánov a stratégií,
• ohodnotenie environmentálnych nákladov a úžitkov rôznych prístupov,
• monitorovanie vplyvu, resp. účinnosti prijatých opatrení,
• preukázanie súladu s prijatými národnými a medzinárodnými záväzkami.

9. Čo je to emisná inventúra? 

Emisná inventúra je ročná bilancia množstva emisií jednotlivých znečisťujúcich látok, ktoré boli vypustené do ovzdušia zo všetkých stacionárnych, plošných aj mobilných zdrojov na území Slovenskej republiky. Emisné údaje sa poskytujú v hmotnostných jednotkách za obdobie od roku 1990, pričom posledným je údaj spred dvoch rokov – t.j. napr. inventúra za rok 2019 zahŕňa emisie vypustené za rok 2017. Ak dôjde k spresneniu emisných faktorov, emisné inventúry sa na ich základe revidujú spätne aj za ostatné roky. Štruktúra poskytovaných údajov kopíruje štandardizovanú medzinárodnú nomenklatúru pre reportovanie (angl. „NFR – Nomenclature For Reporting“). Tá v súčasnosti definuje 127 rôznych kategórií, v rámci ktorých sa emisie vykazujú. Údaje pokrývajú antropogénne aktivity členené na jednotlivé skupiny činností. 

10. Kde je možné zistiť mená najvýznamnejších prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia v SR? 

Do roku 2020 sú údaje dostupné v Správe o kvalite ovzdušia v ktorej je uvedený zoznam najvýznamnejších prevádzkovateľov stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia za jednotlivé znečisťujúce látky a územné celky a údaje z inventúr. 

KVALITA OVZDUŠIA

1. Čo ovplyvňuje kvalitu ovzdušia na Slovensku?

Dlhodobú kvalitu ovzdušia na Slovensku, tak ako aj inde v Európe a vo svete, ovplyvňujú hlavne rôzne zdroje emisií znečisťujúcich látok (medzi najdôležitejšie patria doprava, lokálne vykurovanie domácností, priemyselné, energetické zdroje a poľnohospodárstvo). O kvalite ovzdušia na konkrétnom mieste rozhoduje tiež lokálna koncentrácia zdrojov emisií v okolí daného miesta a jeho klimatické charakteristiky. 

2. Ako rýchlo sa kvalita ovzdušia mení? 

Aktuálnu kvalitu ovzdušia ovplyvňujú hlavne aktuálne podmienky na rozptyl znečisťujúcich látok, ktoré sú dané meteorologickou situáciou. V prípade slabého prúdenia vzduchu v zimnom období a pri výskyte stabilného zvrstvenia atmosféry ktoré tlmí premiešavanie vzduchu dochádza hlavne v zimnom období k zhoršeniu kvality ovzdušia najmä vplyvom lokálnych zdrojov vykurovania. V prípade veterných podmienok dochádza k lepšiemu rozptylu znečistenia a kvalita ovzdušia zlepšuje. Počas prechodu atmosférického frontu dochádza k premiešavaniu atmosféry, čim sa môžu znečisťujúce látky rozptýliť do väčšieho priestoru. V prípade výskytu zrážok dochádza k ďalšiemu čisteniu ovzdušia vymývaním.

3. Aký vplyv má zimný posyp vo forme štrku na koncentráciu pevných častíc v ovzduší? 

Zimný posyp prispieva k zvýšeným koncentráciám PM častíc v zimnom období. No analýza iba na základe dát o koncentráciách PM₁₀ a PM_2,5 to nepotvrdí. V zime sú vyššie nielen emisie z resuspenzie prachu z vozovky no zvyšujú sa aj emisie z "výfukových plynov" z dôvodu studených štartov motorov automobilov.
Istý vplyv na koncentrácie majú aj iné zdroje emisií ako doprava. K zvýšeným emisiám PM častíc v zime výrazne prispievajú aj emisie z vykurovania domácností.

4. Vyskytujú sa na Slovensku kyslé dažde? 

SHMÚ vykonáva monitoring zrážok už od roku 1977 na základe 1. protokolu medzinárodného dohovoru CLRTAP, (EMEP). V 80.-90.-tych rokoch 20. storočia sa na území Slovenska pravidelne vyskytovali zrážky s veľmi nízkymi hodnotami pH medzi 3-4, situácia ohľadom vývoja pH v tejto dobe kulminovala. pH zrážok sa každým rokom zvyšuje (t.j. klesá kyslosť zrážok) a priemerné mesačné hodnoty pH pod 5 sa vyskytujú len výnimočne, spravidla v zimnom období mimo vegetačného obdobia rastlín. Za posledných 30 rokov sa mesačná priemerná hodnota pH zvýšila a najnižšie namerané hodnoty pH dosahujú hodnoty maxím z 80.-tych rokov čo môžeme ilustrovať dátami z Chopku.  (Rok 1985 pH_min február 4,07; pH_max máj 4,72; Rok 2015 pH_min február 4,6; september pH_max 5,6. Rok 2020 pH_min 5,3; pH_max – ostatné mesiace 5,9-6).

5. Aká je kvalita ovzdušia v okolitých krajinách? 

Problémy s kvalitou ovzdušia v európskych krajinách sú podobné ako u nás, aj v nich dochádza k prekračovaniu limitných hodnôt pre PM₁₀ a cieľovej hodnoty pre benzo(a)pyrén v súvislosti s vykurovaním domácností tuhým palivom vrátane spaľovania biomasy (dreva aj peletiek). Krajiny západnej Európy majú najmä v cestných kaňonoch veľkomiest výraznejší problém s NO₂, v Poľsku sú v súvislosti s vykurovaním domácností uhlím merané vysoké koncentrácie benzo(a)pyrénu. Vysoké hodnoty O₃ zaznamenávajú najmä krajiny južnej Európy.

 6. Čo môže robiť laická verejnosť pre lepšiu kvalitu ovzdušia? 

Doprava:

Viaceré opatrenia môžu okrem zníženia emisií priniesť aj ďalšie výhody, ako lepšiu kondíciu či úsporu finančných prostriedkov. Preto sa oplatí nad nimi zamyslieť:

• zvážiť využitie verejnej dopravy tam, kde je finančne výhodná a časovo porovnateľná s cestou autom
  (napr. dlhá trasa pre jednu osobu, kde premáva vlak alebo autobus s rovnakým alebo kratším časom jazdy),
• uprednostniť chôdzu alebo bicykel na krátke vzdialenosti – nulové emisie a navyše je to prospešné pre naše zdravie,
• využívať verejnú dopravu namiesto individuálnej jazdy autom, najmä v špičke a v centrách miest,
  kedy môže byť rýchlejšia a časovo úspornejšia.
• pri obstarávaní nového automobilu zvážiť nákup nízkoemisných alebo bezemisných vozidiel (elektromobily, hybridy, CNG), bonusom budú nižšie prevádzkové náklady.
• zdieľať jazdu (carpooling) s kolegami či známymi – menej áut = enej áut znamená menej emisií a úsporu nákladov,
• vyhýbať sa voľnobehu motora pri čakaní – zbytočne zvyšuje lokálne znečistenie,
• plánovať trasy tak, aby sa minimalizovalo státie v zápchach – motor produkuje viac NO₂ pri častom rozbiehaní a brzdení,
• využívať park-and-ride parkoviská na okraji mesta a do centra sa presunúť hromadnou dopravou,
• podporovať mestské opatrenia ako pešie zóny, cyklotrasy a nízkoemisné zóny, ktoré vytvárajú zdravší a bezpečnejší verejný priestor pre nás všetkých.

Vykurovanie: 

Pri modernizácii domácnosti je možné využiť dotačné schémy a programy, ktoré pomáhajú financovať výmenu kotla, zateplenie, výmenu okien či iné opatrenia znižujúce spotrebu energie a emisie.

• Používať kvalitné palivo – suché drevo (sušené 1-2 roky), certifikované pelety alebo iné schválené palivá namiesto odpadu, mokrého dreva, uhlia,
• pravidelne udržiavať kotol alebo kachle – čistenie komína a spaľovacej komory zlepšuje účinnosť a znižuje tvorbu prachových častíc,
• modernizovať vykurovacie zariadenie – staré kotly a piecky vymeniť za nízkoemisné zdroje tepla (napr. moderný plynový kotol, tepelné čerpadlo, kotol na biomasu s automatickým dávkovaním), čo môže pomôcť znížiť náklady na prevádzku,
• optimalizovať teplotu vykurovania – zníženie teploty o 1–2 °C môže výrazne znížiť spotrebu paliva bez straty komfortu,
• zabezpečiť dostatočný prívod vzduchu do spaľovania – nedokonalé spaľovanie zvyšuje množstvo škodlivín,
• zatepliť dom a vymeniť okná – nižšia tepelná strata znamená menšiu potrebu kúriť a ušetrené financie,
• využívať obnoviteľné zdroje energie – solárne kolektory, tepelné čerpadlá alebo centrálne zásobovanie teplom,
• nepáliť odpad – spaľovanie odpadu v domácnostiach je nelegálne a uvoľňuje toxické látky (napr. polyaromatické uhľovodíky, dioxíny).

Ochrana zdravia: 

• Sledovať aktuálnu kvalitu ovzdušia prostredníctvom webovej stránky SHMÚ alebo mobilných aplikácií a podľa toho prispôsobiť aktivity vonku,
• v dňoch so zhoršenou kvalitou ovzdušia obmedziť fyzickú aktivitu vonku,
• vetranie prispôsobiť podmienkam – vetrať najmä ráno alebo po daždi, keď je vzduch čistejší,
  a obmedziť vetranie počas špičky.
• chrániť citlivé skupiny (deti, seniorov, ľudí s ochoreniami srdca a pľúc) pred zbytočným pobytom v znečistenom prostredí,

Ochrana zdravia v interiéri domácností:

• udržiavať čistotu v interiéri, pravidelne utierať prach, zvážiť použitie čističky vzduchu v domácnosti, najmä pre osoby s astmou alebo inými respiračnými ochoreniami,
• pri varení zabezpečiť dostatočné vetranie alebo používať digestor, aby sa znížila koncentrácia škodlivín vznikajúcich spaľovaním plynu či zahrievaním olejov,
• pri používaní bytovej chémie, farieb alebo rozpúšťadiel zabezpečiť dobré vetranie, prípadne voliť produkty s nízkym obsahom prchavých organických látok (VOC).

7. Aké sú limity pre znečisťujúce látky? 

NO₂ 

• priemerná ročná koncentrácia nesmie prekročiť 40 μg.m^-3 
• priemerná hodinová koncentrácia nesmie prekročiť hodnotu 200 μg.m^-3  viac ako 18-krát za kalendárny rok

PM₁₀

• priemerná ročná koncentrácia nesmie prekročiť 40 μg.m^-3 
• priemerná denná koncentrácia nesmie prekročiť hodnotu 50 μg.m^-3 viac ako 35-krát za kalendárny rok

PM_2,5

• priemerná ročná koncentrácia nesmie prekročiť 20 μg.m^-3

SO₂

• priemerná hodinová koncentrácia nesmie prekročiť hodnotu  350 μg.m^-3 viac ako 24-krát za kalendárny rok 
• priemerná denná koncentrácia  nesmie prekročiť hodnotu 125 μg.m^-3 viac ako 3-krát za kalendárny rok

CO

• maximálna 8-hodinová koncentrácia nesmie prekročiť 10 mg.m^-3 

Pb

• priemerná ročná koncentrácia nesmie prekročiť 0,5 μg.m^-3 

Benzén

• priemerná ročná koncentrácia nesmie prekročiť 5 μg.m^-3

Okrem limitných hodnôt platia aj cieľové hodnoty na ochranu zdravia ľudí a na ochranu vegetácie a dlhodobé ciele, ktoré sa tiež nesmú prekročiť:

• As – priemerná ročná koncentrácia 6 ng.m^-3 
• Cd – priemerná ročná koncentrácia 5 ng.m^-3 
• Ni – priemerná ročná koncentrácia 20 ng.m^-3 
• BaP – priemerná ročná koncentrácia 1 ng.m^-3 

O₃

• najvyššia priemerná 8 hodinová koncentrácia v priebehu dňa nesmie prekročiť hodnotu 120 μg.m^-3 viac ako 25 dní za kalendárny rok. Vyhodnocuje sa vždy priemerný počet týchto prekročení za posledné 3 roky.

* Poznámka: Všetky limitné a cieľové hodnoty s výnimkou ozónu sa vzťahujú na kalendárny rok. 

Limitné a cieľové hodnoty spolu s dlhodobým hodnotením možno nájsť napr. v správach o kvalite ovzdušia.
Súčasná legislatíva, ktorá sa týka hodnotenie kvality ovzdušia podľa limitných a cieľových hodnôt: 
Vyhláška MŽP SR č. 250/2023 Z. z. o kvalite ovzdušia v znení neskorších predpisov.

8. Čo je Index kvality ovzdušia? 

Z dôvodu lepšej zrozumiteľnosti, najmä pre širokú laickú verejnosť, sa kvalita ovzdušia často vyjadruje indexom. Index kvality ovzdušia prevádza koncentrácie viacerých znečisťujúcich látok vyjadrené v µg.m^-3 do viacstupňovej slovnej škály (napr. kvalita ovzdušia – dobrá, uspokojivá, prijateľná, zlá a veľmi zlá) alebo do číselnej škály (napr. 1-10 alebo 0-500 atď.). Pozor – číselná hodnota indexu kvality ovzdušia nepredstavuje skutočné množstvá (hmotnosť) nameraných častíc ale len vyjadrenie vzájomného pomeru medzi hodnotami vstupujúcimi do indexu. 
V súčasnosti neexistuje jednotná metodika výpočtu a používania indexu kvality ovzdušia (ani v rámci EÚ). Do indexu vstupujú hodnoty aktuálne nameraných koncentrácií znečisťujúcich látok (ZL), resp. ich priemery za x-predošlých hodín. Výstupom je jediná hodnota, pre zrozumiteľnosť vyjadrená aj farebne, ktorá má opísať celkovú kvalitu ovzdušia. Index kvality ovzdušia nie vždy dokáže vystihnúť skutočný stav kvality ovzdušia v danej lokalite ak dôjde k prekročeniu limitu u látky, ktorá v danej lokalite nie je monitorovaná, alebo aj pre prípady , keď pre danú znečisťujúcu látku neexistuje limit a preto ani nevstupuje do výpočtu indexu.
SHMÚ nateraz nepoužíva index kvality ovzdušia, ale využíva podfarbenie nameraných hodnôt. 
V záložke Kvalita ovzdušia v Európe je dostupný európsky index kvality ovzdušia, ktorý zverejňuje Európska environmentálna agentúra. Európsky index kvality ovzdušia umožňuje sledovať stav vzduchu v európskych mestách a regiónoch v reálnom čase. Informácie sa aktualizujú v hodinových intervaloch.

Viac o indexoch si môžete prečítať článku Indexy kvality ovzdušia. 

9. Aký je rozdiel medzi nameranými hodnotami kvality ovzdušia na stránke SHMÚ a stránke Real-time Air Quality pre Európu? Prečo údaje na stránke SHMÚ a na tejto stránke nie sú rovnaké? 

Bližšie vysvetlenie je možné nájsť v otázke Čo je Index kvality ovzdušia. Na stránke Real-time Air Quality pre Európu je uvádzaný Air Quality Index, ktorý je vypočítaný z hodnôt všetkých meraných znečisťujúcich látok (PM₁₀, PM_2,5, NO_x, SO₂, ...). Index kvality ovzdušia je bezrozmerná veličina - nemá žiadnu fyzikálnu jednotku. Nie je možné porovnávať ho s koncentráciou znečisťujúcej látky napr. PM_2,5 (μg.m^-3) uvádzanej na stránke SHMÚ. 

SMOGOVÁ SITUÁCIA

1. Na čo je dobrý smogový varovný systém? 

Kvalita ovzdušia sa vyhodnocuje voči limitným a cieľovým hodnotám na základe celoročných meraní. Nebezpečné pre zdravie ľudí sú však aj krátkodobé, ale extrémne vysoké hodnoty koncentrácií znečisťujúcich látok. Preto bol z dôvodu ochrany zdravia obyvateľstva zavedený smogový varovný systém.

2. Pre aké látky sa vyhlasujú smogové situácie? 

Častice PM₁₀, SO₂ a NO₂ – Podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej situácie nastanú, ak je prekročená hodnota informačného prahu. Pre tuhé častice PM₁₀ je to vtedy ak 12 hodinový kĺzavý priemer presiahol hodnotu 100 μg.m^-3. Zároveň sa vyhodnocuje vývoj znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede. Ak sa predpokladá zníženie koncentrácie danej znečisťujúcej látky počas nasledujúcich 24 h pod hodnotu informačného prahu, výstraha sa nevydáva.

Podmienky na vydanie výstrahy pred závažnou smogovou situáciou nastanú, ak je prekročená hodnota výstražného prahu ktorejkoľvek znečisťujúcej látky z týchto látok:

• PM₁₀ (tzn. 12 hodinový kĺzavý priemer presiahol hodnotu 150 μg.m^-3), 
• SO₂ (presiahol hodnotu 500 μg.m^-3 pričom platí ako priemerná hodinová hodnota koncentrácie danej látky počas 3 h nasledujúcich bezprostredne po sebe na miestach reprezentujúcich kvalitu ovzdušia pre aspoň 100 km² alebo celú zónu alebo aglomeráciu podľa toho, čo je menšie) alebo 
• NO₂ (presiahol hodnotu 400 μg.m^-3 za podmienok ako SO₂) a súčasne podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie všetkých znečisťujúcich látok počas nasledujúcich 24 hod. pod hodnotu výstražného prahu. Výstraha pred závažnou smogovou situáciou pre SO₂ a NO₂ nebola na Slovensku vydaná už viac ako 5 rokov. 
• Ozón Prekročenie informačného a výstražného prahu pre O₃ sa vyskytuje spravidla v letnom období, keďže chemické reakcie, pri ktorých vzniká O₃ závisia od intenzity slnečného žiarenia. Podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej situácie nastanú keď dôjde k prekročeniu 180 μg.m^-3 (priemerované obdobie je 1 hodina). 
  Podmienky na vydanie výstrahy pred závažnou smogovou situáciou nastanú, ak je prekročená hodnota 240 μg.m^-3 (platí ako priemerná hodinová hodnota koncentrácie danej látky počas 3.h nasledujúcich bezprostredne po sebe).

3. Existuje zimný a letný smog? 

• Zimný (Londýnsky, redukčný) smog - vzniká v hmlistých dňoch alebo pri teplotných inverziách (keď sa studená vrstva vzduchu drží pri zemi a teplejšia vrstva je nad ňou) pri spaľovaní tuhých palív s vysokým obsahom popolčeka a síry, za spoluúčasti sadzí, dymu a nedokonale zoxidovaných organických látok. Je zložený z jemných čiastočiek popolčeka a sadzí (tzv. prašný aerosól) s obsahom SO₂ a CO. Vyskytuje sa často v chladnom období a pri veľmi zlých rozptylových podmienkach. Zvýšené koncentrácie týchto látok majú najmä dráždivý efekt na dýchacie cesty a môžu na ne negatívne zareagovať najmä alergici - astmatici, osoby s ochoreniami dýchacieho a srdcovocievneho aparátu a veľmi malé deti.

• Letný (Losangeleský, oxidačný, fotochemický) smog - vzniká za intenzívneho slnečného svitu kedy pôsobí UV žiarenie na splodiny zo spaľovacích motorov, predovšetkým na NO_x, CO a uhľovodíky. Vytvára sa ozón, ktorý sa zúčastňuje zložitých fotooxidačných reakcií, ktorých produktom sú aldehydy, kyselina dusičná, peroxidy a mnoho iných látok. Takto vznikne zmes, ktorá dráždi očné rohovky a spojivky, sliznice dýchacích ciest a zhoršuje pľúcne funkcie. Pri rastlinách znižuje ich produkciu a poškodzuje aj umelecké pamiatky.   

ZDRAVOTNÉ DOPADY

1. Aké majú zdravotné dopady monitorované znečisťujúce látky?

Podrobnejšie informácie je možné nájsť na webovej stránke SHMÚ. V prípade akýchkoľvek zdravotných problémov spojených s kvalitou ovzdušia kontaktujte svojho lekára.

• PM₁₀, PM_2,5 - Čím sú častice menšie, tým hlbšie prenikajú do dýchacej sústavy. Zdravotné účinky závisia nielen od veľkosti, ale aj od chemického zloženia častíc. Dlhodobá expozícia môže mať negatívne účinky na dýchací a kardiovaskulárny systém. K akútnym účinkom môže patriť dráždenie očí, nosa, hrdla a bolesti hlavy_. 

• Ozón (O₃) - Môže spôsobiť dráždenie očí, dýchacie ťažkosti, pri dlhodobej expozícii môže viesť k zápalovým ochoreniam dýchacích ciest a pri vysokých koncentráciám aj k chronickej obštrukčnej chorobe pľúc. 

• Oxid siričitý (SO₂) - Pôsobí dráždivo na dýchacie cesty a očné spojivky, pri dlhodobej expozícii môže spôsobovať ochorenia dýchacích ciest najmä u detí. 

• Oxidy dusíka (NO_x) - Dráždenie očí a dýchacích ciest, kašeľ, bolesti hlavy. Pri dlhodobej expozícii môže spôsobovať zápalové ochorenia dýchacích ciest a pľúc, zmeny v zložení krvi, alergické reakcie, poruchy imunitného systému. 

• Oxid uhoľnatý (CO) - Zabraňuje prístupu kyslíka do krvi. Chronické účinky – dlhodobá expozícia môže spôsobiť poškodenie tkanív, obzvlášť ohrozené sú osoby trpiace kardiovaskulárnymi chorobami. 

• Benzén (C₆H₆) - Benzén je karcinogénna látka. Pri dlhodobo pôsobení vyšších koncentrácií benzén poškodzuje tvorbu červených krviniek, pečeň a zhoršuje imunitu (obranyschopnosť organizmu).

• Benzo(a)pyrén (BaP) - Benzo(a)pyrén má karcinogénne a mutagénne vlastnosti. 

• Ťažké kovy - Najvýznamnejšou cestou, akou sa ťažké kovy môžu dostať do organizmu, je príjem potravy, vdýchnutie je menej významnou cestou expozície. Arzén sa v organizmoch metabolizuje na toxické zlúčeniny, ktoré môžu spôsobovať nevoľnosť, hnačky, ochrnutie až zástavu srdca. Kadmium a nikel môžu mať karcinogénne účinky, olovo môže pri dlhodobej expozícii u detí spôsobovať oneskorenie vývinu. Ortuť má schopnosť bioakumulácie, jej toxické prejavy môžu viesť k poškodeniu nervovej sústavy, jej zlúčeniny môžu spôsobovať ochorenie obličiek a tráviaceho traktu.