Dušan Štefánik, Juraj Beňo, Jana Matejovičová, Michal Mladý, Veronika Mináriková, Jana Krajčovičová, Vladimír Nemček, Martin Kremler
Meteorologické podmienky
Na kvalitu ovzdušia vplývajú okrem emisií znečisťujúcich látok aj meteorologické podmienky. Faktory, ktoré najviac ovplyvňujú kvalitu ovzdušia:
- Rozptylové podmienky - ide tu o kombináciu "dlhodobých" a "krátkodobých" vplyvov - napr. priemerná rýchlosť vetra pre danú lokalitu je daná charakterom okolitého terénu. V horských dolinách bývajú dlhodobo nepriaznivé rozptylové podmienky v súvislosti s nízkou rýchlosťou vetra, častým výskytom bezvetria a súvisiacimi teplotnými inverziami. Nepriaznivé rozptylové podmienky nastanú však aj v oblasti tlakovej výše. Naopak, prechod atmosférických frontov býva spojený s veterným počasím. Rozloženie a dĺžka zotrvania rôznych tlakových útvarov sa môže v jednotlivých rokoch veľmi líšiť.
- Teplota počas vykurovacej sezóny - nepriamo, ale výrazne ovplyvňuje kvalitu ovzdušia tým, že podmieňuje nároky na vykurovanie. Vykurovanie domácností tuhým palivom na Slovensku je v súčasnosti na väčšine lokalít určujúcim faktorom, ktorý spôsobuje zhoršenú kvalitu ovzdušia - zvýšené koncentrácie prachových častíc a najmä benzo(a)pyrénu.
- Atmosférické zrážky - priaznivo ovplyvňujú kvalitu ovzdušia, keďže znečisťujúce látky sú zrážkami veľmi efektívne vymývané
Podrobnejšie informácie sú v klimatologickom zhodnotení roka na web stránke SHMÚ a v zhodnotení jednotlivých mesiacov v Bulletine Meteorológia a klimatológia. Prevládajúce typy poveternostných situácií sú zverejňované na web stránke, analýza prízemného tlakového poľa pre jednotlivé dni je taktiež uvedená v Bulletine Meteorológia a klimatológia.
Vyhodnotenie koncentrácií monitorovaných znečisťujúcich látok v ovzduší v roku 2023
Nasledujúci súhrn popisuje výsledky monitorovania kvality ovzdušia v roku 2023. Podrobnejšie spracovanie bude zverejnené koncom júna 2023 v Správe o kvalite ovzdušia v Slovenskej republike 2023 na web stránke SHMÚ.
PM10 - Priemerné ročné hodnoty - V roku 2023, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, neprišlo na žiadnej monitorovacej stanici k prekročeniu limitnej hodnoty 40 µg/m3 pre priemernú ročnú koncentráciu PM10.
Priemerné denné hodnoty - Prekročenie limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24 hodinové koncentrácie sa v roku 2023 vyskytlo na dvoch automatických monitorovacích staniciach (AMS) – vo Veľkej Ide a v Jelšave. Rok predtým (2022) bola táto limitná hodnota prekročená na troch AMS – Veľká Ida, Letná; Plášťovce a Jelšava, Jesenského. V roku 2021 bola prekročená táto limitná hodnota na troch AMS – Veľká Ida, Letná; Banská Bystrica, Štefánikovo nábr. a Jelšava, Jesenského. V roku 2020 prišlo k prekročeniu iba na AMS Jelšava, kým v roku 2019 bolo zaregistrované prekročenie na troch AMS (Košice, Štefánikova; Jelšava, Jesenského a Veľká Ida, Letná). Vo Veľkej Ide je významným zdrojom znečisťovania ovzdušia priemyselný zdroj, pričom počas zimných mesiacov sa tu prejavuje aj vplyv vykurovania domácností a istým dielom prispieva k znečisteniu ovzdušia aj neelektrifikovaná železničná trať v blízkosti monitorovacej stanice. V Jelšave sa významne na znečistení ovzdušia podieľa vykurovanie domácností tuhým palivom, pričom blízky priemyselný zdroj tu zohráva pravdepodobne menšiu úlohu. Najviac prekročení v Jelšave bolo zaznamenaných vo februári.
PM2,5 - V roku 2023 nebola prekročená limitná hodnota 20 µg/m3 pre priemernú ročnú koncentráciu PM2,5. Hodnota na dvoch AMS (Veľká Ida, Letná; Jelšava, Jesenského) dosiahla limitnú hodnotu 20 µg/m3.
BaP - Benzo(a)pyrén a ďalšie polycyklické aromatické uhľovodíky boli v roku 2023 monitorované na 20 staniciach, z toho na 10 staniciach bola prekročená cieľová hodnota 1 ng/m3 pre priemernú ročnú koncentráciu BaP (Veľká Ida, Letná; Jelšava, Jesenského; Plášťovce; Krompachy, SNP; Ružomberok, Riadok; Oščadnica; Púchov, 1. mája; Žilina, Obežná; Banská Bystrica, Štefánikovo nábrežie; Prievidza, Malonecpalská). Meranie v Žarnovici kvôli presunu AMS na novú lokalitu nedosahovalo požadovaný podiel platných údajov, dá sa však predpokladať, že cieľová hodnota by bola v Žarnovici aj v roku 2023 prekročená aj pri celoročnom meraní. Na väčšine lokalít je rozhodujúcim zdrojom BaP lokálne vykurovanie, vo Veľkej Ide z veľkej miery ide o príspevok priemyselného komplexu, najmä z výroby koksu.SO2 - V roku 2023 neboli prekročené limitné hodnoty pre SO2. Denné aj hodinové koncentrácie SO2 už dlhodobo neprekračujú limitnú hodnotu. Hodnotenie je zatiaľ predbežné, uzavreté bude po doplnení všetkých nameraných hodnôt do databázy.
NO2 - V roku 2023 neboli prekročené limitné hodnoty pre NO2. Hodinové koncentrácie NO2 dlhodobo neprekračujú limitnú hodnotu. Prekročenie limitnej hodnoty pre priemernú ročnú koncentráciu NO2 bola naposledy namerané v roku 2018 v Prešove a v Bratislave na Trnavskom Mýte. Hodnotenie je zatiaľ predbežné, uzavreté bude po doplnení všetkých nameraných hodnôt do databázy.
CO - Na žiadnej z monitorovacích staníc na Slovensku nebola v roku 2023 prekročená limitná hodnota pre CO, pričom úroveň znečistenia ovzdušia za predchádzajúce obdobie rokov 2012 – 2023 je pod dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia. Koncentrácie CO sú dlhodobo pod limitnou hodnotou.
Benzén - Hodnoty priemerných ročných koncentrácií sú výrazne pod limitnou hodnotou 5 µg/m3 za kalendárny rok.
Ozón - Cieľovú hodnotu prízemného ozónu prekročili v roku 2023 merania na dvoch staniciach: Bratislava, Jeséniova a Chopok. Hodnotenie roku 2023 bude uzavreté po doplnení všetkých nameraných hodnôt do databázy.
Pb, As, Ni, Cd - Limitná hodnota (pre Pb) ani cieľová hodnota (pre As, Cd, Ni) neboli v roku 2023 prekročené. Priemerné ročné koncentrácie týchto ťažkých kovov namerané na staniciach NMSKO sú väčšinou len zlomkom limitnej, resp. cieľovej hodnoty.
Kvalita ovzdušia sa vyhodnocuje voči limitným a cieľovým hodnotám na základe celoročných meraní. Nebezpečné pre zdravie ľudí sú však aj krátkodobé, ale extrémne vysoké hodnoty koncentrácií znečisťujúcich látok. Preto bol z dôvodu ochrany zdravia obyvateľstva zavedený smogový varovný systém. V čase vyhlásenia smogovej situácie je v záujme ochrany zdravia potrebné dodržiavať pokyny štátnych orgánov, napríklad skrátiť vetranie obytných miestností. Najmä starší a chorí ľudia, tehotné ženy a deti by mali počas smogových situácií obmedziť fyzickú aktivitu vonku.
Najvyššie koncentrácie PM10 sa vyskytujú v chladnom polroku. Ich hlavnou príčinou v tomto období je často vykurovanie domácností tuhým palivom v súvislosti s nepriaznivou rozptylovou situáciou. Celkový počet upozornení na smogovú situáciu PM10 v roku 2023 oproti roku 2022 opäť mierne poklesol. Nebola vydaná žiadna výstraha pred závažnou smogovou situáciou a bolo vydaných niekoľko oznámení o vzniku smogovej situácie PM10 (3 pre Jelšavu, 2 pre Ružomberok a po jednom pre Krompachy a Martin).Prekročenie informačného prahu pre O3 sa na Slovensku vyskytuje sporadicky. Vyššie koncentrácie O3 sú registrované najmä v letnom období, keďže chemické reakcie, pri ktorých vzniká O3 závisia od intenzity slnečného žiarenia. V roku 2023 boli vydané tri oznámenia o vzniku smogovej situácii pre O3 (19.6. pre okres Komárno, 21.6. pre Bratislavu 22.8. pre Bratislavu a okres Pezinok). K prekročeniu výstražného prahu pre O3 v SR neprišlo. Pre medziročné porovnanie – v roku 2022 bolo vydané jedno oznámenie o vzniku smogovej situácii pre O3 (informačný prah bol prekročený 17. 8. 2022 na stanici Bratislava, Jeséniova).
Výstraha pred závažnou smogovou situáciou pre SO2 a NO2 nebola na Slovensku vydaná od roku 2013.
Kvalita ovzdušia v okolitých krajinách
Problémy s kvalitou ovzdušia v európskych krajinách sú podobné ako u nás, pričom koncentrácie základných znečisťujúcich látok (najmä prachových častíc) podobne ako na Slovensku v posledných rokoch postupne klesajú. Krajiny západnej Európy majú najmä v cestných kaňonoch veľkomiest výraznejší problém s NO2. V Poľsku a v ČR sú, podobne ako v SR, v súvislosti s vykurovaním domácností tuhým palivom merané vysoké koncentrácie benzo(a)pyrénu. Vysoké hodnoty O3 zaznamenávajú najmä krajiny južnej Európy.
