Aktuality SHMÚ

20 MÁJ 2020

Najdlhšie súvislé obdobia charakteristicky vysokých maxím teploty vzduchu na Slovensku

KLIMATOLÓGIA | 20.5.2020 | ANALÝZA | DALIBOR VÝBERČI, JOZEF PECHO, PAVEL FAŠKO

Už onedlho sa prehupneme do meteorologického leta - pre teplotu vzduchu najvhodnejšiu časť roka na to, aby mohla v priebehu dňa vystúpiť na skutočne vysokú hodnotu. Obdobia, keď sa tak dialo nepretržite deň za dňom, trvali v minulosti na Slovensku aj naozaj veľmi dlho. 

Akiste najpríznačnejším atribútom najteplejšej časti roka sú vysoké hodnoty charakteristík teploty vzduchu, predovšetkým maximum dennej teploty vzduchu (Tmax), dosahované (obvykle) v popoludňajších hodinách. Práve vysoká hodnota Tmax v meteorológii a klimatológii definuje výskyt pre letnú sezónu charakteristických dní: v podmienkach Slovenska sa stretávame s letnými (Tmax ≥ 25,0 °C), tropickými (Tmax ≥ 30,0 °C) a tzv. supertropickými (Tmax ≥ 35,0 °C) dňami. Pochopiteľne, v podmienkach rýchlo „rozbehnutej“ klimatickej zmeny, ktorej čelíme, početnosť týchto dní značne narastá a obdobia ich kontinuálneho výskytu sa predlžujú. V tomto príspevku sa zameriavame práve na súvislé obdobia spomenutých charakteristických dní, význačné svojim extrémne dlhým trvaním, ktoré boli zaregistrované na území našej krajiny.

Analyzované boli údaje zo všetkých meteorologických staníc s klimatologickým programom meraní a pozorovaní v rámci klimatickej databázy SHMÚ, z obdobia prevažne od roku 1951 (v prípade niekoľkých staníc aj staršie) do súčasnosti. Pravdepodobnosť, že v dávnejšej minulosti (oficiálne meteorologické záznamy máme na Slovensku zhruba od polovice 19. storočia) mohli byť na Slovensku zaznamenané prípady dlhších období, než sú absolútne extrémy prezentované vo výstupoch tohto príspevku, je s ohľadom na dlhodobý vývoj klimatických podmienok minimálna.

Súvislé série letných, tropických a supertropických dní na Slovensku už v minulosti boli súčasťou niekoľkých hodnotení, v ktorých však rozsah analyzovaných údajov zahŕňal len malý počet staníc, resp. sa jedná o komplexnejšie analýzy už staršieho dáta. Na tomto mieste taktiež ešte podotýkame, že v tomto príspevku sa predmetným obdobiam bližšie nevenujeme z hľadiska ich intenzity.
 

Najdlhšie súvislé obdobia letných dní (Tmax ≥ 25,0 °C)

47-dňová séria z Hurbanova v lete 1992 bola podľa našich vedomostí až doteraz najdlhším známym súvislým obdobím letných dní na Slovensku, publikovaným v príslušnej literatúre (Výberči 2012; Kolláriková a kol. 2013). Vtedajšia séria však na niektorých ďalších meteorologických staniciach v nižšie položených lokalitách západnej polovice Slovenska trvala ešte o čosi dlhšie (najviac, až 50 dní, v Podhájskej), pričom niekde sa natiahla aj do prvého dňa meteorologickej jesene (Tab. 1). Táto významná sekvencia letných dní v kontexte celého leta 1992 je dnes v slovenskej klimatológii symbolicky považovaná za prelomovú udalosť a akýsi pomyselný vstup do éry nových, zreteľne sa otepľujúcich klimatických podmienok. Leto 1992 totiž aj vďaka nej skončilo ako v tom čase najteplejšie u nás s veľmi veľkým odstupom od dovtedy najteplejších liet (Krška a Racko 1993).

Pokorenie najdlhšej série z roku 1992 napokon prinieslo leto 2013. V jeho priebehu na dvoch meteorologických staniciach dosiahla teplota vzduchu letnú hodnotu nepretržite počas obdobia s extrémnou dĺžkou výrazne za hranicou 50 dní (Tab. 1). V Dolných Plachtinciach to bolo až bezprecedentných 57 letných dní za sebou (Obr. 1). Na ostatných staniciach bola potenciálna vyše 50-dňová súvislá sekvencia letných dní prerušená chladnejšími dňami (v Dudinciach iba jediný „neletný“ deň s maximom 24,7 °C znamenal prerušenie série s možnou dĺžkou 54 dní). Ako je vidno, sledované pomery boli v lete 2013 najpozoruhodnejšie vo východnej časti Podunajskej nížiny a v južnej časti stredného Slovenska (Juhoslovenská kotlina). Práve tieto oblasti sú z pohľadu kontinuálneho registrovania vysokých maxím špecifickou oblasťou. Ide o orograficky lepšie chránené lokality, kam sa po prechode studených frontov, ktoré typicky ukončujú obdobie vysokých teplôt, dostáva chladnejší vzduch od západu až severu najťažšie (najneskôr). V týchto lokalitách v závetrí karpatského oblúka sa taktiež zvykne najlepšie uplatňovať efekt prehrievania prostredia, podporujúci rýchlejšie radiačné zohrievanie vzduchovej hmoty (slabší vietor, menej zrážok, rýchlejší rozpad oblačnosti, dlhší slnečný svit) a účinok chladnejšej vzduchovej hmoty tu preto nemusí byť natoľko výrazný. Všetky tieto aspekty v konečnom dôsledku nahrávajú možnej väčšej zotrvačnosti zvýšených hodnôt maximálnej teploty vzduchu, čo je najviac príznačné v prípade hodnoty letnej, ktorej dosahovanie je principiálne jednoduchšie (v diskutovaných lokalitách sa kvôli popísaným špecifikám zároveň normálne vyskytujú aj relatívne nižšie nočné minimá teploty vzduchu, a s ohľadom na nutnosť denného vzostupu teploty na požadovanú hodnotu je všeobecné riziko nezaznamenania letného dňa prirodzene menšie, než napr. dňa tropického).

Na východnom Slovensku (Východoslovenskej nížine) mal doposiaľ najdlhší zaznamenaný neprerušený výskyt letnej hodnoty teploty vzduchu na konkrétnej stanici trvanie 47 dní (Michalovce v roku 2003 a Orechová v roku 2018; Obr. 2). Je veľmi pozoruhodné, že minimálne 47-dňová, teda vyše poldruha mesiaca trvajúca súvislá séria letných dní sa vyskytla na aspoň jednej z meteorologických staníc Slovenska už v piatich rokoch: 1992, 1995, 2003, 2013 a 2018.

Formálne uvádzame, že všetky prezentované série letných dní s priemerom denných maxím 30 °C a viac počas aspoň 3 dní súčasne spĺňajú definičné kritéria pre „vlnu horúčav“ (v našich podmienkach), navrhnuté českým klimatológom Kyselým (Kyselý a Kalvová 1998). Diskutovaná dolnoplachtinská séria je tak súčasne najdlhšou zaregistrovanou vlnou horúčav na území Slovenska podľa Kyselého definície. Ide o staršiu, no nezriedka používanú metodiku identifikácie tohto javu v krajinách strednej Európy, ktorá bola v minulosti aplikovaná aj v slovenských prácach (Výberči 2012; Kolláriková a kol. 2013).

▼ Tab. 1: Absolútne poradie najdlhších súvislých období letných dní, zaznamenaných na meteorologických staniciach s klimatologickým programom meraní a pozorovaní na Slovensku.


 


Obr. 1: Maximálna denná teplota vzduchu na meteorologickej stanici v Dolných Plachtinciach v priebehu leta 2013. Zvýraznené je rekordné 57-dňové súvislé obdobie letných dní.


Obr. 2: Trvanie a rok(y) výskytu najdlhšieho súvislého obdobia letných dní na vybraných aktívnych meteorologických staniciach s klimatologickým programom meraní a pozorovaní na Slovensku.
 

Najdlhšie súvislé obdobia tropických dní (Tmax ≥ 30,0 °C)

Najosobitejšou črtou a pravdepodobne najväčšou anomáliou mimoriadne teplého leta 1994 bolo dosiahnutie extrémne dlhých neprerušených období s tropickými dňami s výnimočným plošným rozsahom výskytu (Krška a Racko 1996), a z tohto hľadiska si dané leto napokon svoju poprednú pozíciu drží dodnes. Krška a Racko (1996) vo svojej štúdii zhodnotili, že najdlhšie „tropické obdobia“ roku 1994 sa vyskytli na meteorologických staniciach východného Slovenska, kde trvali až 20-22 dní. Rekordný 22-dňový súvislý sled tropických dní bol zaznamenaný konkrétne na piatich staniciach (Tab. 2), spomedzi ktorých bola séria najintenzívnejšia v Milhostove (Tab. 2, Obr. 3). Na prevažnej väčšine najexponovanejších staníc na zbytku nášho územia trvala vtedajšia tropická séria nepretržite 19 dní (Obr. 4).

K situácii do istej miery veľmi podobnej tej z roku 1994, došlo v lete 2018. Dĺžka trvania súvislej staničnej série tropických dní sa na Východoslovenskej nížine zastavila v maxime na 21 dňoch (Tab. 2), na Podunajskej nížine a v Juhoslovenskej kotline to bolo znovu 19 dní (Obr. 4). Špecifikum východného Slovenska z pohľadu kontinuálneho dosahovania veľmi vysokých denných maxím teploty vzduchu tkvie predovšetkým v tom, že poveternostné fronty, prichádzajúce od západu a severozápadu a typicky prerušujúce obdobie horúčav, sa do tohto priestoru neraz ani nedostanú, prípadne ho dosiahnu v značne zoslabenej podobe (zvlnené a rozpadajúce sa fronty, prípadne sa fronty môžu začať vlniť a slabnúť až u nás, resp. sa priamo nad Slovenskom kvázi zastavia). Kým na zbytku územia sa v takýchto prípadoch ochladí, na východ nášho územia ďalej takmer nerušene prúdi horúci vzduch, v dôsledku čoho je tu šanca na prerušenie obdobia vysokých teplôt nižšia.

Krška a Racko (1996) vo svojej práci konštatovali, že pravdepodobnosť opakovania rovnako dlhých tropických období ako v roku 1994 je minimálna, pričom, pre zaujímavosť, podľa analýzy ešte z roku 1987 mala byť frekvencia ich opakovania približne raz za 100 až 200 rokov (Racko 1987). „Nemilosrdnou“ realitou prebiehajúcej klimatickej zmeny napokon je, že v Nitre-Janíkovciach a Žihárci sme takto dlhé série tropických dní zaznamenali trikrát za posledných 26 liet, keďže 19-dňový neprerušený výskyt tropických dní bol v týchto lokalitách popri spomenutých situáciách z rokov 1994 a 2018 zaznamenaný ešte aj v lete 2013 (Obr. 4).

Ak je počas neprerušeného, minimálne 5-dňového staničného obdobia tropických dní dosiahnutá teplota vzduchu 35 °C kdekoľvek na Slovensku, jedná sa o zaznamenanie vlny horúčav na našom území na základe slovenskej definície tohto javu (Lapin a kol. 2016). 22-dňová séria tropických dní z leta 1994, počas ktorej maximá na Slovensku dosiahli hodnotu aj 38 °C, je tak súčasne doteraz najdlhšou zaznamenanou vlnou horúčav u nás podľa definície Lapina a kol.

▼ Tab. 2: Absolútne poradie najdlhších súvislých období tropických dní, zaznamenaných na meteorologických staniciach s klimatologickým programom meraní a pozorovaní na Slovensku.


 


Obr. 3: Maximálna denná teplota vzduchu na meteorologickej stanici v Milhostove v priebehu leta 1994. Zvýraznené je rekordné 22-dňové súvislé obdobie tropických dní.


Obr. 4: Trvanie a rok(y) výskytu najdlhšieho súvislého obdobia tropických dní na vybraných aktívnych meteorologických staniciach s klimatologickým programom meraní a pozorovaní na Slovensku.
 

Najdlhšie súvislé obdobia supertropických dní (Tmax ≥ 35,0 °C)

Dni s maximom teploty vzduchu ≥ 35 °C sa v posledných 30 rokoch začali objavovať čoraz častejšie a prirodzenou snahou bolo markantne sa zväčšujúcu množinu takýchto dní kategorizovať. Vznikol tak pojem tzv. supertropického dňa, ktorý, možno dnes konštatovať, sa v našej v meteorologickej a klimatologickej praxi postupne etabloval a je rešpektovaný v príslušných hodnoteniach.

Priestorovo najvýznamnejšiu súvislú sériu supertropických dní zažilo Slovensko v auguste 2015, s trvaním až do 10-11 dní na značnom počte meteorologických staníc v rôznych častiach krajiny (Tab. 3, Obr. 6). Historický extrém však náleží inej, už skôr diskutovanej udalosti: v rámci enormne dlhej série tropických dní v roku 1994 bolo v Dudinciach dokonca zaregistrovaných 13 supertropických dní v rade (Obr. 5; inde najviac 9 v Želiezovciach). Osobitosť východu Podunajskej nížiny už bola v tomto príspevku spomenutá, no menovite Dudince patria klimaticky medzi de facto unikátne polohy z pohľadu výskytu intenzívnych horúčav, s častým menším rušením denného vzostupu teploty vzduchu (veľmi nízka nadmorská výška, pohoriami aj lokálnym terénom chránená záveterná poloha, bežne menej oblačnosti).

Okrem už uvedených prípadov v rokoch 1994 a 2015 sa aspoň týždeň dlhé obdobie s neprerušeným výskytom supertropických dní na niektorej zo slovenských meteorologických staníc vyskytlo ešte v rokoch 2000 (v Rimavskej Sobote - 7 dní), 2007 (najdlhšie v Dolných Plachtinciach a Rimavskej Sobote - 8 dní) a 2012 (najdlhšie v Hurbanove a Veľkých Ripňanoch - 9 dní).

▼ Tab. 3: Absolútne poradie najdlhších súvislých období supertropických dní, zaznamenaných na meteorologických staniciach s klimatologickým programom meraní a pozorovaní na Slovensku.


 


Obr. 5: Maximálna denná teplota vzduchu na meteorologickej stanici v Dudinciach v priebehu leta 1994. Zvýraznené je rekordné 13-dňové súvislé obdobie supertropických dní.


Obr. 6: Trvanie a rok(y) výskytu najdlhšieho súvislého obdobia supertropických dní na vybraných aktívnych meteorologických staniciach s klimatologickým programom meraní a pozorovaní na Slovensku.
 

Výskyt na Slovensku ako celku

Súčasťou nedávneho hodnotenia Faška a kol. (2019; za obdobie 1951–2018) boli súvislé periódy letných, tropických a supertropických dní na Slovensku ako celku, kde sa pre každý deň berie do úvahy najvyššie zaznamenané maximum teploty vzduchu v celej sieti našich meteorologických staníc (t.j. niekde/kdekoľvek na území Slovenska). Takto chápaná najdlhšia súvislá perióda letných maxím na Slovensku trvala až 82 dní (v roku 2018), v prípade tropických maxím až 38 dní (rovnako v roku 2018) a v prípade supertropických maxím 13 dní (v roku 1994) (Faško a kol. 2019).
 

Literatúra:

Bochníček O, Faško P, Švec M, Markovič L, 2016: Heat waves and warm periods in Slovakia. [Poster]. EGU General Assembly 2016, Viedeň - Rakúsko, 17.–22. apríla 2016.
Faško P, Bochníček O, Pecho J, Markovič L, Výberči D, 2019: Periods of hot days in Slovakia in the context of climate change. [Poster]. EGU General Assembly 2019, Viedeň - Rakúsko, 7.–12. apríla 2019.
Kolláriková P, Szolgay J, Pecho J, 2013: Dlhodobé zmeny vybraných charakteristík vĺn horúčav na Slovensku. Meteorologický časopis 16(2): 63–69. <online>
Krška K, Racko S, 1993: Horúce leto 1992 v Českej a Slovenskej republike, jeho synoptický výklad a klimatologické zhodnotenie. Meteorologické zprávy 46(2): 33–41. <online>
Krška K, Racko S, 1996: Mimoriadne teplé leto 1994 v Českej a v Slovenskej republike. Meteorologické zprávy 49(1): 12–21. <online> <online2>
Kyselý J, Kalvová J, 1998: Horké vlny na jižní Moravě v letech 1961–1990. Meteorologické zprávy 51(3): 65–72.
Kyselý J, Pecho J, 2012: Heat waves in changing climate: questions remain [Horké vlny v měnícím se klimatu: otázky zůstávají]. Vesmír, 91(1), pp. 28-34. <online>
Lapin M, Šťastný P, Turňa M, Čepčeková E, 2016: High temperatures and heat waves in Slovakia. Meteorologický časopis 19(1): 3–10. <online>
Racko S, 1987: Obdobia letných a tropických dní a tropické noci na Slovensku v rokoch 1951–1975. Meteorologické zprávy 40(5): 135–137. <online>
Výberči D, 2012: Vlny horúčav na Slovensku v období 1951–2010 a ich dopady na úmrtnosť od roku 1996. [Diplomová práca]. Bratislava: Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. 67 s. <online>

Vybrané aktuality SHMÚ s obsiahnutými informáciami k téme:

Charakteristiky meteorologických prvkov v lete 2013
Bude v týchto dňoch prekonaný extrém z roku 2012? (2015)
Horúci záver prázdnin (2015)
Vlny tepla, Hurbanovo 1901-2015 / Heat waves Hurbanovo 1901-2015
Počasie na Slovensku v roku 2018



skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑