Aktuality SHMÚ

11 NOV 2020

O najstudenších mesiacoch v mimohorských lokalitách na Slovensku

KLIMATOLÓGIA | 11.11.2020 | ANALÝZA | JOZEF PECHO, DALIBOR VÝBERČI, PAVEL FAŠKO, PETER KAJABA

Už onedlho sa začne obdobie meteorologickej zimy, ktorú tvoria kalendárne mesiace december, január a február. Pri tejto príležitosti sme pripravili stručný retrospektívny pohľad do najmrazivejších kalendárnych mesiacov, ktoré boli na území dnešného Slovenska zaznamenané meteorologickými meraniami. Môžeme si tak priblížiť a skôr narodení aj zaspomínať na nefalšované arktické „zovretia“, výskyt ktorých u nás v súčasnej klíme už nie je samozrejmosťou.


V tomto spracovaní hodnotíme mesiace komplexne z pohľadu dosiahnutej priemernej mesačnej teploty vzduchu. Mesiac, ktorý označujeme za „studený“, sa vyznačuje výraznou zápornou hodnotou priemernej mesačnej teploty vzduchu v absolútnom chápaní. Priemerná mesačná teplota vzduchu je počítaná z hodnôt priemernej dennej teploty vzduchu v danom mesiaci. V tomto kontexte je nutné dbať na výpočet priemernej dennej teploty vzduchu jednotnou zaužívanou metódou - na Slovensku je to vážený aritmetický priemer okamžitých hodnôt teploty vzduchu, pozorovaných v klimatologických termínoch o 7., 14. a 21. hodine stredného miestneho času, podľa vzťahu: (T7 + T14 + 2 × T21) / 4. V dávnejšej minulosti, obzvlášť za čias bývalého Rakúsko-Uhorska, sa však využívala aj metóda jednoduchého priemeru, preto bolo pri spracovaní potrebné prepočítať údaje z niektorých historických zdrojov podľa aktuálnej metodiky.

Za mimohorské lokality, ktoré boli zo zrejmých dôvodov (vertikálny teplotný gradient a prítomnosť drvivej väčšiny sídelných jednotiek) ústredným záujmom tohto hodnotenia, sme považovali predovšetkým lokality s meteorologickými stanicami v nadmorskej výške do 1 000 m. Okrem toho sme však do spracovania zahrnuli niektoré aj o čosi vyššie položené stanice, napríklad na úpätí Tatier.
 

Február 1858

Jeden z najstudenších mesiacov histórie v mimohorskej lokalite v rámci Slovenska sa vyskytol ešte v ranom období oficiálnych meteorologických pozorovaní na našom území. Priemerná mesačná teplota vzduchu vo februári 1858 dosiahla v Oravskom Podzámku -15,4 °C, avšak tejto lokalite, kde veľmi spoľahlivé merania viedol lekár dr. Karol Veselovský (Károly Weszelovszky), boli v tom čase termínové pozorovania vykonávané o 6., 14. a 22. hodine. V polovici 20. storočia oravskopodzámocké pozorovania napokon dôkladne spracoval dr. Štefan Petrovič a po prepočte na súčasné štandardné pozorovacie termíny bola priemerná teplota vzduchu predmetného mesiaca ustálená na hodnote -15,0 °C.
 

December 1879

Kruto mrazivé počasie na Slovensku priniesol posledný mesiac kalendárneho roka 1879. Výrazným priestorovým špecifikom pritom bolo, že najnižšie hodnoty priemernej mesačnej teploty vzduchu boli zaznamenané prevažne v nižších polohách - najmä v západnej časti južnej polovice Slovenska (obr. 1), kde bol december 1879 historicky najstudenším zo všetkých mesiacov v ére meteorologických meraní.

Na meteorologickej stanici v Hurbanove s priemernou mesačnou teplotou vzduchu -13,0 °C (čo pre túto stanicu predstavuje odchýlku -13,4 °C od klimatologického normálu pre mesiac december za obdobie rokov 1961-1990) mrzlo nepretržite takmer celý kalendárny mesiac (celodenné mrazy, t.j. ľadové dni začali už 27. novembra 1879) a teplota vzduchu sa tu prvýkrát dostala na a nad nulu až 30. decembra. Najnižšie okamžité minimum teploty vzduchu v rámci mesiaca dosiahlo -29,8 °C, čo je až dodnes najsilnejší decembrový mráz evidovaný na tejto poprednej slovenskej meteorologickej stanici minimálne od roku 1871.

Ešte nižšiu priemernú mesačnú teplotu vzduchu mal december 1879 v ďalších lokalitách: Šahy si do štatistiky zapísali hodnotu -13,4 °C a Oravský Podzámok -13,6 °C. Všetky tieto uvedené hodnoty však boli výrazne prekonané v Lučenci, kde priemerná teplota vzduchu decembra 1879 dosiahla až -16,0 °C (pre ilustráciu, decembrový normál 1961-1990 pre meteorologickú stanicu v blízkych Boľkovciach predstavuje -1,3 °C). V šestnástich, teda vo vyše polovici dní mesiaca tu okamžitá teplota vzduchu klesla na -20 °C alebo menej; najnižšia zachytená teplota vzduchu v mesiaci bola -30,3 °C. Dodajme, že kvalita lučeneckého meteorologického záznamu (výkazu) z daného mesiaca je dobrá, hoci nie úplne dokonalá (zvlášť v časoch ešte menej rozvinutých meteorologických pozorovaní v 19. storočí nie je takýto úkaz ničím výnimočným), a tak je na uvedené údaje vhodné prihliadať s určitou obozretnosťou. Na druhej strane ale faktom zostáva, že významný lekár v službách vtedajšieho Uhorského zemského ústavu pre meteorológiu a magnetizmus dr. Samuel (Soma) Plichta (obr. 2), ktorý bol zodpovedný za merania na danej meteorologickej stanici, patril vo svojej dobe k veľmi angažovaným pozorovateľom počasia a dokonca publikoval aj obsiahlejšiu publikáciu o podnebí Novohradu.


Obr. 1: Priebeh priemernej dennej teploty vzduchu na vybraných meteorologických staniciach v decembri 1879.
 


Obr. 2: Dr. Samuel (Soma) Plichta - niekdajší hlavný župný lekár Novohradu a pozorovateľ na meteorologickej stanici v Lučenci na archívnej fotografii z roku 1909.
 

Január 1893

Ďalším legendárnym studeným mesiacom ešte v 19. storočí bol január 1893 (obr. 3). Najciteľnejšie počas neho mrzlo na Spiši: v Spišskej Novej Vsi bola priemerná mesačná teplota vzduchu -15,2 °C a v Kežmarku -13,4 °C. V oboch prípadoch sú dobové záznamy z meteorologických pozorovaní mimoriadne kvalitné - zaslúžili sa o ne tamojší renomovaní učitelia prof. Gustáv Július Geyer (Gyula Gusztáv Geyer), resp. Matej Loisch (Mátyás Loysch). Zhodne -12,0 °C bola hodnota priemernej mesačnej teploty vzduchu za január 1893 v Liptovskom Hrádku aj Hurbanove (odchýlka -7,2 °C, resp. -10,5 °C od normálu 1961-1990). V bezmála 150-ročnom kontinuálnom hurbanovskom časovom rade teploty vzduchu ide pritom o do súčasnosti najstudenší január a druhý najstudenší zo všetkých mesiacov z pohľadu zaregistrovanej hodnoty priemernej mesačnej teploty vzduchu. V Hurbanove v januári 1893 ustavične mrzlo prakticky celý mesiac a mesačné okamžité maximum teploty vzduchu +0,1 °C bolo dosiahnuté až v úplne posledný januárový deň.


Obr. 3: Priebeh priemernej dennej teploty vzduchu na vybraných meteorologických staniciach v januári 1893.
 

Vojnové januáre 1940 a 1942

Medzi najvýznamnejšie studené mesiace na Slovensku patria aj dva januáre z obdobia 2. svetovej vojny. Na tomto mieste je vhodné zmieniť, že v priebehu 20. storočia sa jednak rozvinul vyšší štandard meteorologických pozorovaní a staničná sieť sa taktiež plošne zahustila, preto sa pri jednotlivých situáciách objavuje rádovo viac prípadov zaznamenaných krajne nízkych záporných hodnôt priemernej mesačnej teploty vzduchu.

Úvodný mesiac roka 1940 mal v Oravskom Podzámku-Širokej priemernú teplotu vzduchu -14,0 °C a aj na niektorých ďalších meteorologických staniciach v susedných regiónoch dosiahla priemerná mesačná teplota vzduchu hodnotu -13 °C, alebo menej (tab. 1). Najnižšie okamžité hodnoty teploty vzduchu v tomto mesiaci popritom klesli pod -30 °C, a to aj v ďalších oblastiach Slovenska. V spomenutom Oravskom Podzámku-Širokej bolo zaregistrované mesačné minimum teploty vzduchu -32,2 °C. Osobitosťou januára 1940 bolo, že hneď v celom rade nižšie položených lokalít to bol mesiac s celomesačným mrazom, a to dokonca aj v Hurbanove, kde teplota vzduchu v priebehu mesiaca vystúpila nanajvýš na -0,7 °C.

Január 1942 bol spomedzi dvojice drsných vojnových januárov teplotne ešte extrémnejší a slovenským centrom mrazov sa v tomto mesiaci stala Orava, Liptov a Spiš (tab. 1). Na meteorologickej stanici v Levočských Lúkach, ktorú spravovali zamestnanci tamojšej Štátnej výskumnej stanice poľnohospodárskej (významné šľachtiteľské a výskumné pracovisko), bola dosiahnutá priemerná mesačná teplota vzduchu -15,5 °C. Na dne Podtatranskej kotliny priemerná teplota vzduchu januára 1942 dosiahla a podkročila hodnotu -14 °C. V sieti meteorologických staníc, pričom opäť na pomerne značnom počte z nich, boli počas prvého mesiaca roku 1942 znovu zaregistrované aj tridsaťstupňové mrazy (napr. Bánovce nad Bebravou a Sása -32,5 °C; Liptovský Hrádok -32,2 °C; atď.). Na menej ako -30 °C poklesla teplota vzduchu dokonca aj v Hurbanove (presne -30,5 °C), a to len druhýkrát (predtým iba pri historicky tuhých mrazoch počas februára 1929) a doposiaľ aj naposledy v histórii meteorologických meraní na tejto stanici od roku 1871.
 

Február 1956

V pozoruhodnom februári 1956 bola ústrednou oblasťou s výskytom najnižšej priemernej mesačnej teploty vzduchu Horná Orava (obr. 4 a tab. 1). Hodnota uvedenej charakteristiky bola na rade tamojších meteorologických staníc menej než -13,5 °C; v lokalite Slaná voda nad obcou Oravská Polhora to bolo až -14,0 °C. Aj v tomto prípade dopĺňame, že v rámci popisovaného studeného mesiaca sa v niektorých dňoch na Slovensku vyskytol mráz s poklesom teploty vzduchu pod -30 °C (vybrané mesačné minimá teploty vzduchu za február 1956: Železnô -34,6 °C; Oravská Polhora-Slaná voda -34,0 °C; atď.).


Obr. 4: Priebeh priemernej dennej teploty vzduchu na vybraných meteorologických staniciach vo februári 1956.
 

▼ Tab. 1: Prípady mesiacov so zaregistrovanou hodnotou priemernej mesačnej teploty vzduchu -13,0 °C alebo nižšou na meteorologických staniciach v mimohorských lokalitách na Slovensku. Tabuľka môže byť neúplná.


Z ďalších mimoriadne studených mesiacov

V rýchlosti z kategórie najstudenších mesiacov spomeňme ešte ďalších troch zástupcov. Prvým je veľmi dávny január 1864, ktorý mal v Oravskom Podzámku priemernú mesačnú teplotu vzduchu -12,7 °C. Totožná hodnota danej charakteristiky figuruje aj pre január 1963 v Červenom Kláštore (odchýlka -7,5 °C od normálu 1961-1990).

Neopomenieme ani február 1929, ktorý sa do histórie zapísal najmä dňami s absolútne najnižšími (okamžitými) hodnotami teploty vzduchu, ktoré boli na území Slovenska oficiálne zaznamenané. Aj s pričinením tejto epizódy mrazivých dní bol však uvedený mesiac veľmi studený aj ako celok. Z dosiahnutých hodnôt priemernej mesačnej teploty vzduchu vyberáme -12,5 °C v Prietrži (230 m n. m.). V Hurbanove zostáva február 1929 s priemernou teplotou vzduchu -11,0 °C (odchýlka -11,9 °C od normálu 1961-1990) doteraz najstudenším zaznamenaným februárom a celkovo tretím najstudenším spomedzi všetkých mesiacov za necelých 150 rokov prevádzky tejto meteorologickej stanice.
 

Najstudenšie mesiace vo vysokých polohách

V 20. storočí pribudli vrcholové meteorologické pozorovania v najvyšších polohách oboch našich pohorí, presahujúcich nadmorskú výšku 2000 m: v októbri 1940 na (vysoko)tatranskom Lomnickom štíte a v decembri 1954 na Chopku v Nízkych Tatrách. Priemerná mesačná teplota vzduchu -18,1 °C (odchýlka -6,8 °C od normálu 1961-1990) za február 1965 na Lomnickom štíte (2 635 m n. m.) je absolútne najnižšou, akú sme na Slovensku zaznamenali bez ohľadu na polohu. Na Chopku (2 005 m n. m.) bol z pohľadu danej charakteristiky doposiaľ najextrémnejším mesiacom február 1956, ktorý tu mal priemernú mesačnú teplotu vzduchu -15,6 °C (odchýlka -6,8 °C od normálu 1961-1990).

Z ďalších vysoko položených lokalít zmienime ešte extrém pre vysokohorskú meteorologickú stanicu Skalnaté pleso (1 778 m n. m.), ktorá je v prevádzke od 40. rokov 20. storočia. Tu bol dodnes najstudenším mesiacom taktiež február 1956 s priemernou mesačnou teplotou vzduchu -13,4 °C (odchýlka -7,6 °C od normálu 1961-1990).
 

Použité zdroje:

Klimatická databáza SHMÚ - KMIS.
Kolektív autorov (1960): Podnebí Československé socialistické republiky - Tabulky. Praha: HMÚ. 379 s.
Kolektív autorov (1972): Klímatické a fenologické pomery Stredoslovenského kraja. Bratislava: HMÚ. 432 s.
Kolektív autorov (1974): Klíma Tatier. Bratislava: Veda. 856 s.
Krška K., Šamaj F. (2001): Dějiny meteorologie v českých zemích a na Slovensku. Praha: Univerzita Karlova. 568 s.
Matejovič P. (2011): Zima A.D. 1500 – 2010. Bratislava: Veda. 282 s.
Mikulová K., Šťastný P., Bochníček O., Borsányi P., Čepčeková E., Ondruška P. (2015): Klimatologické normály teploty vzduchu na Slovensku za obdobie 1961-1990. Národný klimatický program Slovenskej republiky, 13-I/15. Bratislava: SHMÚ. 135 s.
Originálne výkazy meteorologických pozorovaní z archívu SHMÚ.
Petrovič Š. (1952): Štatistické zhodnotenie storočných teplotných pozorovaní v Oravskom Podzámku. Meteorologické zprávy 5(3): 57-61.
Ročenky poveternostných (meteorologických) pozorovaní staníc SHMÚ.
Róna Zs., Fraunhoffer L. (1904): Magyarország hőmérsékleti viszonyai. A M. Kir. Országos Meteorológiai és Földmágnességi Intézet hivatalos kiadványai - VI. zväzok.  Budapešť: Pesti könyvnyomda részvény-társaság. 155 s.
Weszelovszky K. (1891): Éghajlati viszonyok Árvaváralján: 1850–1884-ig terjedö észlelései alapján. Magyar Tudományos Akadémiai Mathematikai és természettudományi Közlemények - XXIV. zväzok: 373-553.

Vybrané staršie aktuality SHMÚ s obsiahnutými informáciami k téme:

Zhodnotenie mesiaca január 2017
Pripomíname si 90. výročie zaznamenania historicky najnižšej teploty vzduchu na Slovensku (2019)
Najchladnejší a najteplejší január od polovice 20. storočia
Snehová kalamita, na ktorú sa spomína s rešpektom



skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑