SHMÚ vydal meteorologické výstrahy na Nízke teplotyPoľadovica Zobraziť výstrahy

SHMÚ vydal hydrologické výstrahy na   Povodeň Zobraziť výstrahy

Aktuality SHMÚ

27 DEC 2020

Nezabudnuteľný zvrat v počasí – pohľad na legendárny prelom rokov 1978 a 1979 na Slovensku

KLIMATOLÓGIA | 27.12.2020 | ANALÝZA | DALIBOR VÝBERČI, JOZEF PECHO, PAVOL MATEJOVIČ, PAVEL FAŠKO, HELENA HLAVATÁ

Pripomenúť si naozaj mimoriadny prelom rokov (nielen) z pohľadu počasia v minulosti sa na sklonku kalendárneho roka a v očakávaní toho ďalšieho nepochybne hodí. Keď sa povie „ochladenie“, zaiste nemalej časti dodnes žijúcich obyvateľov slovenskej časti Československa na konci 70. rokov 20. storočia sa v spomienkach vynorí obraz a dôsledky „drastického“ vpádu arktického vzduchu v prvý deň roku 1979. Prejavy a dozvuky silvestrovskej bujarosti sa vtedy v priebehu len niekoľkých hodín zmenili na pomerne dlho trvajúci stav akoby bojovej pohotovosti v celej krajine. V tomto príspevku prinášame stručné zhrnutie tejto jednej z najvýraznejších poveternostných udalostí modernej histórie v našom regióne.


V porovnaní s normálom 1961 – 1990 skončila meteorologická zima 1978/1979 ako celok na takmer celom území Slovenska teplotne normálna (obr. 1 vpravo), pričom na veľkej časti Podunajskej nížiny s pričinením studeného januára (obr. 1 vľavo). Jej veľmi význačným symbolom sa však stalo extrémne ochladenie na prelome príslušných rokov, ktoré je v našom geografickom priestore vari najznámejšou a najlegendárnejšou udalosťou tohto druhu a zmenou počasia vôbec. Možno pritom hovoriť o udalosti doslova nezabudnuteľnej, na ktorú si mnohí jej pamätníci spomínajú veľmi zreteľne, a to aj preto, že hneď prvým nápadným momentom zostáva jej symbolické načasovanie počas silvestrovsko-novoročných osláv.
 


Obr. 1: Odchýlka priemernej mesačnej/sezónnej teploty vzduchu v januári 1979 (vľavo) a za zimu 1978/1979 (vpravo) od normálu 1961 – 1990 na meteorologických staniciach na Slovensku.

V nasledujúcich odsekoch sme zostavili základný súhrn diania na Slovensku v súvislosti s touto nesporne zaujímavou meteorologickou udalosťou s využitím archívnych zdrojov rôzneho druhu, vrátane dobových materiálov. Časom plánujeme ponúknuť komplexnejší a detailnejší pohľad na situáciu (pričom aj v širšom historickom kontexte zaznamenaných prudkých ochladení), a to v rámci odbornej štúdie, na príprave ktorej momentálne pracujeme.
 

Meteorologická predispozícia

Predpoklady na náhlu zmenu v počasí sa vytvorili počas decembra 1978, ktorý bol v severovýchodnej Európe miestami až mimoriadne studený. Naproti tomu juhozápadná časť Európy, najmä Pyrenejský poloostrov, bola teplotne nadnormálna. Takéto rozloženie teploty bolo spôsobené prevládajúcim meridionálnym prúdením. Kým do juhozápadnej Európy prúdil na prednej strane tlakovej níže nad východným Atlantikom teplý vzduch, do východnej a severnej Európy na zadnej strane tlakovej níže so stredom nad Novou zemou a severným Uralom studený arktický vzduch.

Teplotný kontrast medzi oboma časťami Európy v priebehu mesiaca stále rástol. V závere decembra sa v dôsledku toho v oblasti strednej a západnej Európy vytvorilo výrazné teplotné rozhranie, ktoré oddeľovalo tieto dve rozdielne vzduchové hmoty (obr. 2 a anim. 1). Studený vzduch niekoľko dní stabilne zotrvával takmer bez pohybu a bolo len otázkou času, kedy zaleje aj južnú polovicu strednej Európy. Určitú prekážku v jeho postupe na juh vytvárali aj severné hrebene Karpát a Českého masívu. Meteorológovia z vtedajšieho Hydrometeorologického ústavu na blížiacu sa prudkú zmenu počasia adekvátne upozorňovali. Vzduch sa však, nie celkom štandardne, hromadil severne od nášho územia bez potenciálu ďalšieho vývoja vskutku dlhý čas. To spôsobovalo isté komplikácie v dobových predpovediach počasia, a to následne viedlo k určitej miere nedôvery obyvateľstva voči meteorologickým prognózam vývoja predmetnej poveternostnej situácie.
 


Obr. 2: Denné mapy synoptickej situácie v priestore Európy v termíne 01:00 SEČ z prelomu rokov 1978 a 1979 z dielne meteorológov vtedajšieho HMÚ.
 


Anim. 1: Reanalýza tlaku vzduchu prepočítaného na hladinu mora [hPa] (biele izočiary) a teploty vzduchu v hladine 850 hPa [°C] (výška približne 1400 – 1500 m n. m.; farebná škála) na prelome rokov 1978 a 1979 podľa NOAA (zdroj: Wetterzentrale).
 

Priebeh ochladenia

Súperenie vzduchových hmôt napokon ukončila hlboká tlaková níž, ktorá v dňoch 31. decembra 1978 – 2. januára 1979 pomerne rýchlo postupovala zo západnej Európy nad Ukrajinu. Po jej zadnej strane prenikol studený vzduch aj nad naše územie (obr. 2 a anim. 1). Prechod veľmi výrazného studeného frontu, ktorý býva niekedy populárne označovaný ako „front storočia“, a začiatok následného masívneho vpádu arktického vzduchu sa na Slovensku odohral v priebehu prvého kalendárneho dňa roku 1979. Ochladenie sa najskôr prejavilo na Orave a Kysuciach, a to ešte v skorých ranných hodinách pred východom Slnka. Aj na západe nášho územia došlo k zmene počasia väčšinou ešte dopoludnia, v mimohorských oblastiach ďalej na východ (okrem krajného severu) až popoludní, v najlepšie terénom chránených lokalitách až krátko pred západom Slnka. Napokon, z vysokohorských polôh Vysokých Tatier bol ľahší, relatívne teplejší vzduch definitívne vytlačený až v priebehu 2. januára 1979.

Pokles teploty vzduchu bol vskutku nevídaný v oboch základných aspektoch ochladenia: svojou rýchlosťou aj intenzitou (obr. 3). V lokalitách s najrýchlejším zachyteným  tempom ochladzovania klesla teplota vzduchu vplyvom masívnej studenej advekcie za hodinu o takmer 9 °C, za tri hodiny o vyše 16 °C, za šesť hodín o takmer 20 °C.

Prudký pokles teploty vzduchu v priebehu tohto legendárneho zvratu v počasí však nebol pri vnímaní situácie jediným stresovým činiteľom. Prechod frontu sprevádzali tekuté zrážky, ktoré vzápätí zamŕzali a prechádzali do sneženia. K poveternostnému „šoku“ navyše nezanedbateľne prispieval aj vietor severných smerov, ktorý však bol najsilnejší spravidla až s určitým časovým odstupom po prechode frontu. Mimo horských polôh bol zaznamenaný až prudký vietor (7 ° na Beaufortovej stupnici podľa priemernej 10-minútovej rýchlosti vetra), na horách až mohutná víchrica (11 °B). Vetrom spolupodmienená pocitová teplota v kotlinových a horských polohách klesla pod -30 °C, na vrcholoch Nízkych a Vysokých Tatier atakovala dokonca hodnotu -50 °C.
 


Obr. 3: Vývoj okamžitej teploty vzduchu v hodinovom intervale na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku na prelome rokov 1978 a 1979.
 

Zaregistrované extrémne hodnoty meteorologických charakteristík teploty vzduchu

V nasledujúcich riadkoch uvádzame najextrémnejšie hodnoty relevantných teplotných charakteristík, zachytené pri predmetnej situácii v sieti slovenských meteorologických staníc:

Najvyššia zaznamenaná teplota vzduchu pred ochladením: +13,0 °C v Štúrove 30. decembra 1978. Je to zároveň celoslovenské maximum príslušného mesiaca.

Najnižšia zaznamenaná teplota vzduchu po ochladení: -29,5 °C na Chopku 2. januára 1979. Je to zároveň celoslovenské minimum príslušného mesiaca.

Najväčší pokles priemernej dennej teploty vzduchu medzi za sebou idúcimi dňami (interdiurný): -23,8 °C (+7,1 °C → -16,7 °C) v Čadci 31. decembra 1978 → 1. januára 1979; ďalej Trstená-Ústie nad Priehradou a Rabča -22,4 °C, atď.

Najväčší pokles minimálnej dennej teploty vzduchu medzi za sebou idúcimi dňami: -24,2 °C (+3,0 °C → -21,2 °C) v Trstenej-Ústí nad Priehradou 31. decembra 1978 → 1. januára 1979; ďalej Rabča -23,5 °C, Oravská Lesná -23,0 °C, atď.

Najväčší pokles maximálnej dennej teploty vzduchu medzi za sebou idúcimi dňami: -20,5 °C (+10,3 °C → -10,2 °C) na Malom Javorníku 1. → 2. januára 1979; ďalej Tatranská Javorina -18,5 °C, Liptovský Hrádok -17,8 °C, atď.

Najväčšia denná amplitúda teploty vzduchu: 28,4 °C (maximum teploty vzduchu +7,2 °C, minimum -21,2 °C) v Trstenej-Ústí nad Priehradou 1. januára 1979; ďalej Čadca 28,0 °C, Malý Javorník 27,7 °C, atď.

Najväčšia amplitúda teploty vzduchu v rámci dvoch za sebou idúcich dní: 29,2 °C v Trstenej-Ústí nad Priehradou 1. → 2. januára 1979 (maximum teploty vzduchu 1. januára 1979 +7,2 °C → minimum 2. januára 1979 -22,0 °C); ďalej Rabča 29,0 °C, atď. Táto zmena teploty vzduchu sa pritom odohrala nanajvýš za približne 24 hodín.

Najväčšia amplitúda teploty vzduchu v relatívne krátkom časovom horizonte pred/po ochladení: 31,5 °C v Tatranskej Javorine (maximum teploty vzduchu +9,5 °C 29. decembra 1978 → minimum -22,0 °C 2. januára 1979)
 

Bezprostredné dôsledky

Najväčšie problémy spôsobila kombinácia intenzívneho dažďa a náhleho poklesu teploty vzduchu. V rámci bývalej ČSSR boli najviac postihnuté severné Čechy, kde zamrzli vagóny s uhlím. V snahe predísť problémom s dodávkami elektrickej energie, ktoré boli napokon aj tak výrazne redukované, napríklad vtedajšia vláda vyhlásila tzv. uhoľné prázdniny, ktoré sa stali najmä pre generáciu narodenú v šesťdesiatych rokoch legendárnymi (napokon trvali vyše 3 týždne). Fungovanie spoločnosti však bolo narušené, či obmedzené v mnohých ďalších ohľadoch. Prirodzene, popri energetickej sa tiež vyskytla dopravná kalamita. K spoločenskému dianiu u nás aj v zahraničí a vtedajšiemu informovaniu o ňom pripájame na záver niekoľko dobových článkov zo slovenskej tlače (obr. 4 a 5). Pridávame tiež odkazy na niektoré ďalšie zaujímavé materiály k téme, ktoré nájdete na úplnom konci tohto príspevku.
 


Obr. 4: Článok v denníku Práca zo dňa 3. januára 1979.
 


Obr. 5: Články v denníkoch Hlas Ľudu zo dňa 13. januára 1979 (vľavo; autorom je bývalý meteorológ Dr. Peter Forgáč) a Práca zo dňa 10. januára 1979 (vpravo).
 

Použité zdroje:

Čašek M. (2017): Prudké mezidenní poklesy teploty vzduchu a jejich sezonalita. [Bakalárska práca]. Praha: Univerzita Karlova, Přírodovědecká fakulta. 61 s. <online>
Denník Hlas Ľudu (1979).
Denník Práca (1979).
HMÚ (1978, 1979): Denní přehled počasí. Praha: Hydrometeorologický ústav.
Klimatická databáza SHMÚ - KMIS.
Matejovič P. (2011): Zima A.D. 1500 – 2010. Bratislava: Veda. 282 s.
Originálne výkazy meteorologických pozorovaní z archívu SHMÚ.
Ročenky poveternostných (meteorologických) pozorovaní staníc SHMÚ.
Wetterzentrale: NOAA 20th century reanalysis 1.000°. <online>
 

Odkazy na vybrané ďalšie materiály k téme:

Byla zima roku 1978-79 extrémně chladná? Silvestr 1978 přinesl ochlazení až o 34°C
Januárové mrazy rokov minulých 1947 - 1979
Na přelomu let 1978 a 1979 došlo k prudkému ochlazení, které vyvolalo velkou energetickou krizi
Rok 1979: Rekordné ochladenie prinieslo školákom uhoľné prázdniny
Teplotní amplituda před 35 lety (2013)
Uhoľné prázdniny
Zima 1979: uhelné prázdniny a TV až od 20.30 hodin
○ Mrzlo, že ani televize nehrála. V noci z oblohy doslova padal led, hlásil rozhlas 2. ledna 1979



skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑