Aktuality SHMÚ
Hodnotenie niektorých charakteristík teploty vzduchu a snehovej pokrývky počas zím na vybraných meteorologických staniciach Slovenska
Tohtoročná zima je nie iba na Slovensku, ale aj inde v Európe dosť neštandardná. Nevyznačuje sa iba nadnormálne vysokou teplotou vzduchu, ale aj nedostatkom snehu na rozsiahlych územiach Európy. Zároveň treba konštatovať, že v nadmorských výškach, kde to teplotné podmienky umožňujú, vplyvom výdatnejších zrážok a uplatňovaním náveterných efektov, napadalo v doterajšom priebehu zimy na južnej strane Álp mimoriadne veľa snehu. Slovensko veľmi dlho nezasahovali výraznejšie pásma zrážok a keď v druhej polovici januára pribudli zrážky aj u nás, tak bolo zatiaľ tak veľmi teplo, že snežilo iba vo vysokých horských polohách.
Na niektorých meteorologických staniciach v nižších polohách v zimnej sezóne 2013/14 pritom súvislá snehová pokrývka ešte vôbec nebola zaznamenaná. V Piešťanoch sa od zimy 1951/52 vyskytla snehová pokrývka najneskôr 18. januára 1988. Podobne v Spišských Vlachoch od zimy 1965/66 bola snehová pokrývka zaznamenaná najneskôr 14. januára 2001. Na týchto meteorologických staniciach bol už teraz dosiahnutý nový rekord najneskoršieho dátumu vytvorenia snehovej pokrývky, ale začínajú sa vytvárať predpoklady, že sa tam snehová pokrývka už môže vytvoriť.
Ďalšími stanicami, kde by mohol byť v zime 2013/14 prvý deň výskytu snehovej pokrývky rekordný sú Nitra, kde sa od zimy 1982/83 snehová pokrývka vytvorila doteraz najneskôr 23. januára 1988, Bratislava, letisko, kde sa od zimy 1951/52 snehová pokrývka vytvorila najneskôr 28. januára 1993, Podhájska s najneskorším prvým výskytom snehovej pokrývky 27. januára 2007 od zimy 1961/62 a v Dolných Plachtinciach, kde sa od zimy 1964/65 vyskytla snehová pokrývka prvýkrát najneskôr 27. januára 1993.
Ako uvádza Mgr. Pavel Matejovič, PhD. vo svojej publikácii Zima A. D. 1500 - 2010 História a podoby zím v Európe a na Slovensku: „Ako kritérium pre vymedzenie tuhých zím bola v našej klimatickej oblasti prijatá záporná teplotná suma (ZTS) – na väčšine meteorologických staníc, s výnimkou najvyššie položených, sa ráta od septembra do mája. Záporná teplotná suma sa odvodzuje zo záporných priemerných denných teplôt.“
Na hodnotenie teplotných pomerov zím sme na šiestich vybraných staniciach okrem priemernej teploty vzduchu v období december – február, využili aj súčet záporných priemerných denných teplôt vzduchu v období september – máj. Najviac k výslednej sume záporných priemerných denných teplôt pritom spravidla prispievajú práve mesiace december, január a február, teda mesiace tvoriace tzv. klimatologickú zimu, avšak v hodnote ZTS sú zahrnuté aj možné chladné obdobia vyskytujúce sa mimo „klasickú“ zimnú sezónu.
Pre jednotlivé lokality Slovenska možno stanoviť hraničné hodnoty súm záporných priemerných denných teplôt a jednotlivé zimy podľa nich rozdeliť na mierne, normálne a studené. Stanovené intervaly ZTS boli odvodené od vypočítaného horného a dolného kvartilu z časového radu súm záporných priemerných denných teplôt v jednotlivých zimných sezónach. Podľa sumy záporných priemerných denných teplôt vzduchu od roku 1901 v Hurbanove vystupujú do popredia ako najteplejšie zimy 1974/75 (ZTS -22,8 °C), 1950/51 (ZTS -23,3 °C) a 2006/07 (ZTS -24,5 °C). Naopak mimoriadne studené zimy sa v Hurbanove od roku 1901 vyskytli v rokoch 1928/29 (ZTS -615,2 °C), 1939/40 (ZTS -570 °C) a 1941/42 (ZTS -555,5 °C).
Na ostatných staniciach z kratším radom údajov od roku 1951 bola z tohto hľadiska najstudenšou zimou, zima 1962/1963 (v Bratislave, na letisku, v Sliači, v Oravskej Lesnej a v Poprade), kým na stanici Košice, letisko bola o niečo chladnejšia zima 1963/1964. Najteplejšou zimou na týchto piatich staniciach bola zima 2006/2007, pričom v Bratislave na letisku bola suma záporných priemerných denných teplôt vzduchu, resp. hodnota ZTS iba -18,5 °C.
Z radu súm záporných priemerných denných teplôt vzduchu je očividné, že studené zimy sa z tohto hľadiska v niekoľkých posledných rokoch nevyskytli, no napriek tomu sa v nich vyskytli krátkodobé vpády studeného vzduchu (napríklad na konci januára a v prvej polovici februára 2012). Dôležitý je aj regionálny aspekt, mezoklimatické podmienky stanice a napríklad aj kontinentalita klímy na Slovensku. Preto nie je prekvapením, že práve v Hurbanove sa studené zimy v posledných rokoch prestali vyskytovať (naposledy v zimnej sezóne 1986/87).
Rastúci trend sa prejavuje aj pri priemerných denných teplotách vzduchu za mesiace december, január a február, ktoré majú kladné hodnoty v niektorých zimách v posledných desaťroćiach aj v takých polohách ako je Zvolenská kotlina (Sliač), Popradská kotlina (Porpad) alebo v kontinentálnejšej klíme Východného Slovenska (Košice).
Napriek rastúcemu trendu priemernej teploty vzduchu v období december až február resp. výskytu menej mrazivých zím v posledných rokoch, postupný pokles maximálnej výšky snehovej pokrývky či počtu dní so snežením v sledovanom časovom rade nenastal na všetkých analyzovaných staniciach. K miernemu poklesu došlo na staniciach juhozápadného Slovenska, Bratislava, letisko a Hurbanovo. Na meteorologických staniciach Sliač, Oravská Lesná, Poprad a Košice, letisko však bola zmena buď nevýrazná alebo bol zaznamenaný dokonca určitý nárast maximálnej výšky snehovej pokrývky ku koncu analyzovaného obdobia. To, že tu bol v posledných rokoch registrovaný určitý nárast napr. maximálnej výšky novej a celkovej snehovej pokrývky, môže byť podmienené aj vyššou teplotu vzduchu v zime, čím je atmosféra schopná obsiahnuť viac vodných pár a potom pri vhodných teplotných podmienkach pri zrážkach môže v krátkom čase napadať aj väčšie množstvo snehu. Dobrým príkladom sú južné svahy Álp počas tohto ročnej zimy, alebo počas minuloročnej zimy južné a juhovýchodné svahy Vtáčnika, Kremnických vrchov, Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria.
Je potrebné si uvedomiť, že na to aby bola zima bohatá na sneh nemusí byť nutne mrazivá, keďže pre tvorbu a udržanie snehovej pokrývky stačia aj teploty okolo 0 °C. Oveľa dôležitejšia je poloha riadiacich tlakových útvarov a prevládajúce prúdenie vzduchu počas zimy a ich vplyv na tvorbu zrážok a teplotu vzduchu. Počas aktuálnej zimy boli zaznamenané mimoriadne nízke teploty vzduchu a snehové kalamity napr. v Kanade a v USA, čo súvisí s časovou a priestorovou nevyváženosťou „vylievania“ studeného vzduchu z polárnych oblasti severnej pologule do nižších zemepisných šírok. Tento studený vzduch sa nedostal k nám v dôsledku dlhotrvajúceho blokovania nad východnou časťou Atlantického oceánu, čo súvisí s Rossbyho vlnami a ich polohou.
Aj v spomínanej minuloročnej zimnej sezóne 2012/13 boli v zaznamenané veľmi vysoké sumy novej snehovej pokrývky, resp. veľký počet dní so snežením aj na západnom a juhozápadnom Slovensku, či juhu stredného Slovenska. Z hľadiska teplotných podmienok však nie je možné túto zimu označiť za studenú. Napriek tomu, že zima 2012/13 bola médiami niekedy označovaná za extrémnu, jej priemerná teplota v Hurbanove, ale aj na iných meteorologických staniciach bola na úrovni teplotne normálnej zimy. Aj podľa záporných teplotných súm - ZTS pritom išlo o teplotne normálnu zimu na všetkých analyzovaných staniciach (v Hurbanove bola ZTS v zimnej sezóne 2012/13 mínus 107,9 °C).
Ak porovnávame minuloročnú a aktuálnu zimu, boli veľmi rozdielne. Rovnako bolo úplne inak smerované prúdenie studeného vzduchu z vysokých do nižších zemepisných šírok súvisiace z výraznosťou a polohou Rossbyho vĺn. Poloha, variabilita a výraznosť Rossbyho vĺn môže byť ovplyvňovaná vývojom a stavom zaľadnenia Severného ľadového oceánu počas roka.
Grafickú prílohu k článku nájdete TU.