Štátna monitorovacia sieť 2009

Monitorovacia sieť, merané veličiny a metódy monitorovania

Pramene, rozdelené v jednotlivých povodiach, sú pozorované v rámci štátnej hydrologickej siete podzemných vôd. Základnú sieť tvoria jednak nezachytené, ako aj zachytené a vodárensky využívané pramene, situované vo všetkých základných hydrogeologických útvaroch, najmä v mezozoiku. V roku 2009 bolo v celej sieti pozorovaných 361 prameňov, z toho do hydrologickej databanky (HDB) boli vložené údaje z 360 prameňov. Údaje zo zvyšného 1 prameňa neboli z dôvodu neúplných údajov nahraté do HDB.

Zoznam prameňov monitorovacej siete v roku 2009 rozdelených v jednotlivých povodiach:

Zoznam pozorovaných objektov prameňov je spracovaný podľa povodí. Uvedené je v ňom katalógové číslo, frekvencia merania, lokalita, názov prameňa, hydrologické číslo, útvar podzemných vôd, hydrogeologický rajón, nadmorská výška a rok od kedy je na prameni meraná výdatnosť a teplota vody.

povodie Moravy   povodie Váhu   povodie Nitry   povodie Hrona   povodie Ipľa   povodie Slanej   povodie Bodvy   
povodie Hornádu   povodie Bodrogu   povodie Popradu
 

Pozorovanie bolo na prameňoch vykonávané 1-krát týždenne, na 131 prameňoch boli osadené automatické prístroje. Spolu s meraním výdatnosti sa meria aj teplota vody.

Mapa monitorovacej siete prameňov: časť A | časť B

Výdatnosť prameňa sa meria v objekte, ktorý sa nazýva pozorovací objekt prameňa. Meranie na prameni sa  vykonáva presným odčítaním stavu na vodočetnej late, resp. presným zmeraním času naplnenia nádoby, prípadne nahraním údajov z automatického prístroja. Meranie výdatnosti prameňa sa vykonáva zmeraním času naplnenia nádoby pomocou stopiek. Pozorovateľ meria čas naplnenia nádoby 3 krát. Na meranie výdatností prameňa sa môžu použiť automatické prístroje, umožňujúce meranie stavov hladiny, s požadovanou presnosťou a intervalom merania. Údaje z automatických prístrojov sa zbierajú v potrebných intervaloch (spravidla 2 až 3 mesačných).

Hladina, prípadne teplota podzemnej vody sa meria v objekte, ktorý sa nazýva pozorovacia sonda. Meranie sa vykonáva od pevného bodu presným odčítaním z hladinomeru raz týždenne v stredu. Okrem hladinomerov sa na  meranie hladiny podzemnej vody používajú prístroje umožňujúce meranie stavov hladín s požadovanou presnosťou a intervalom merania. Údaje z automatických prístrojov sa zbierajú v potrebných intervaloch (spravidla 2 až 3 mesačných).

V roku 2009 bolo pozorovaných 1138 monitorovacích sond rozdelených v jednotlivých povodiach štátnej hydrologickej siete podzemných vôd, pričom z toho do hydrologickej databanky (HDB) boli vložené údaje z 1120 objektov. Údaje zo zvyšných 18 objektov neboli z rôznych príčin (neúplný rok, ovplyvnené údaje ...) nahraté do HDB. Pozorovanie v objektoch v roku 2009 bolo zabezpečované v rozhodujúcej miere dobrovoľnými pozorovateľmi 1-krát týždenne (v stredu), na 518 objektoch boli osadené automatické prístroje s hodinovým intervalom merania. V 72 objektoch bola zároveň meraná teplota vody v týždennom intervale (ručne) a v 518 objektoch v dennom intervale (prístrojom). Väčšina pozorovacích objektov je situovaná v kvartérnych sedimentoch, len neveľký počet (63 objektov) je lokalizovaný aj v predkvartérnych útvaroch od sedimentárneho neogénu až po kryštalinikum.

Zoznam pozorovacích objektov hladín podzemných vôd v roku 2009 rozdelených v jednotlivých povodiach:

Zoznam pozorovaných objektov podzemných vôd (sond) je spracovaný podľa povodí. Uvedené je v ňom katalógové číslo, frekvencia merania, lokalita, hydrologické číslo, útvar podzemných vôd, hydrogeologický rajón, nadmorská výška terénu a roky od kedy je na objekte meraná hladina a teplota vody.

povodie Moravy   povodie Dunaja   povodie Váhu   povodie Nitry   povodie Hrona   povodie Ipľa   povodie Slanej   
povodie Bodvy  povodie Hornádu   povodie Bodrogu   povodie Popradu

Mapa monitorovacej siete sond

časť A | časť B | časť C | časť D | časť E | časť F