Štátna monitorovacia sieť 2010

Monitorovacia sieť, merané veličiny a metódy monitorovania

Pramene, rozdelené v jednotlivých povodiach, sú pozorované v rámci štátnej hydrologickej siete podzemných vôd. Základnú sieť tvoria jednak nezachytené, ako aj zachytené a vodárensky využívané pramene, situované vo všetkých základných hydrogeologických útvaroch, najmä v mezozoiku. V roku 2010 bolo v celej sieti pozorovaných 361 prameňov, z toho do hydrologickej databanky (HDB) boli vložené údaje z 359 prameňov. Údaje zo zvyšných 2 prameňov neboli z dôvodu neúplných údajov nahraté do HDB.

Zoznam prameňov monitorovacej siete v roku 2010 rozdelených v jednotlivých povodiach:

Zoznam pozorovaných objektov prameňov je spracovaný podľa povodí. Uvedené je v ňom katalógové číslo, frekvencia merania, lokalita, názov prameňa, hydrologické číslo, útvar podzemných vôd, hydrogeologický rajón, nadmorská výška a rok od kedy je na prameni meraná výdatnosť a teplota vody.

povodie Moravy   povodie Váhu   povodie Nitry   povodie Hrona   povodie Ipľa   povodie Slanej   povodie Bodvy   
povodie Hornádu   povodie Bodrogu   povodie Popradu
 

Pozorovanie bolo na prameňoch vykonávané 1-krát týždenne, na 133 prameňoch boli osadené automatické prístroje. Spolu s meraním výdatnosti sa meria aj teplota vody.

Mapa monitorovacej siete prameňov: časť A | časť B

Výdatnosť prameňa sa meria v objekte, ktorý sa nazýva pozorovací objekt prameňa. Meranie na prameni sa  vykonáva presným odčítaním stavu na vodočetnej late, resp. presným zmeraním času naplnenia nádoby, prípadne nahraním údajov z automatického prístroja. Meranie výdatnosti prameňa sa vykonáva zmeraním času naplnenia nádoby pomocou stopiek. Pozorovateľ meria čas naplnenia nádoby 3 krát. Na meranie výdatností prameňa sa môžu použiť automatické prístroje, umožňujúce meranie stavov hladiny, s požadovanou presnosťou a intervalom merania. Údaje z automatických prístrojov sa zbierajú v potrebných intervaloch (spravidla 2 až 3 mesačných).

Hladina, prípadne teplota podzemnej vody sa meria v objekte, ktorý sa nazýva pozorovacia sonda. Meranie sa vykonáva od pevného bodu presným odčítaním z hladinomeru raz týždenne v stredu. Okrem hladinomerov sa na  meranie hladiny podzemnej vody používajú prístroje umožňujúce meranie stavov hladín s požadovanou presnosťou a intervalom merania. Údaje z automatických prístrojov sa zbierajú v potrebných intervaloch (spravidla 2 až 3 mesačných).

Prameň je sústredený prirodzený výver podzemnej vody na zemský povrch. Ak sa na jednom mieste vyskytuje viac prameňov z toho istého podzemného zdroja, nazývame toto miesto pramenisko. Za priaznivých hydrogeologických podmienok sa od prameňa vytvorí vodný tok, ktorý následne odvádza vyvierajúcu vodu ďalej do vodnej siete. Ďalším zdrojom vody je priesak, kde voda v mieste nevyviera, ale iba presakuje. Pramene sa triedia podľa rôznych hľadísk. Za najdôležitejšie kritérium rozdeľovania prameňov sa považuje príčina a spôsob výstupu na povrch. Pramene sa podľa spôsobu výveru delia na zostupné (údolné, pretekavé, vrstevné) a vzostupné (výstupné) pramene (zlomové, artézske). Osobitnú skupinu tvoria krasové pramene. Pramene ďalej delíme napríklad podľa výronu vody na stále, občasné (periodické) a epizodické. Podľa teploty sa rozlišujú pramene studené (s priemernou teplotou nepresahujúcou 20 °C), teplé (s priemernou teplotou vyššou ako 20 °C). Teplé pramene sa ďalej delia na vlažné (hypotermálne, do 37 °C), teplé (termálne, do 50 °C) a vriace (termy, nad 50 °C). Podľa zmien výdatnosti pramene ďalej delíme na pramene s veľmi vyrovnanou, priemerne vyrovnanou a nevyrovnanou výdatnosťou. Ako zaujímavosť uvádzame, že najvyššia zaznamenaná výdatnosť prameňa na Slovensku dosiahla 6380 l.s-1 (Muráň - prameň Pod hradom).

V roku 2010 bolo pozorovaných 1138 monitorovacích sond rozdelených v jednotlivých povodiach štátnej hydrologickej siete podzemných vôd, pričom z toho do hydrologickej databanky (HDB) boli vložené údaje z 1127 objektov. Údaje zo zvyšných 11 objektov neboli z rôznych príčin (neúplný rok, ovplyvnené údaje ...) nahraté do HDB. Pozorovanie v objektoch v roku 2010 bolo zabezpečované v prevažnej miere dobrovoľnými pozorovateľmi 1-krát týždenne (v stredu), na 536 objektoch boli osadené automatické prístroje s hodinovým intervalom merania. V 72 objektoch bola zároveň meraná teplota vody v týždennom intervale (ručne) a v 536 objektoch v dennom intervale (prístrojom). Väčšina pozorovacích objektov je situovaná v kvartérnych sedimentoch, len neveľký počet (66 objektov) je lokalizovaný aj v predkvartérnych útvaroch od sedimentárneho neogénu až po kryštalinikum.

Zoznam pozorovacích objektov hladín podzemných vôd v roku 2010 rozdelených v jednotlivých povodiach:

Zoznam pozorovaných objektov podzemných vôd (sond) je spracovaný podľa povodí. Uvedené je v ňom katalógové číslo, frekvencia merania, lokalita, hydrologické číslo, útvar podzemných vôd, hydrogeologický rajón, nadmorská výška terénu a roky od kedy je na objekte meraná hladina a teplota vody.

povodie Moravy   povodie Dunaja   povodie Váhu   povodie Nitry   povodie Hrona   povodie Ipľa   povodie Slanej   
povodie Bodvy  povodie Hornádu   povodie Bodrogu   povodie Popradu

Mapa monitorovacej siete sond

časť A | časť B | časť C | časť D | časť E | časť F