Štátna monitorovacia sieť 2017

Monitorovacia sieť, merané veličiny a metódy monitorovania

Pramene sú pozorované v rámci štátnej hydrologickej siete podzemných vôd, ktorá bola koncom 80. rokov zostavená z dovtedajšej vyhľadávacej a účelovej siete. Tvoria ju jednak nezachytené, ako aj zachytené a vodárensky využívané pramene, situované vo všetkých základných hydrogeologických útvaroch, najmä v mezozoiku. V roku 2017 bolo v celej sieti pozorovaných 359 prameňov, z toho do hydrologickej databanky (HDB) boli vložené údaje z 352 prameňov. Údaje zo zvyšných 7 prameňov neboli z rôznych príčin nahraté do HDB (neúplný rok, ovplyvnené údaje ...).

Zoznam prameňov monitorovacej siete v roku 2017 rozdelených v jednotlivých povodiach:

Zoznam pozorovaných objektov prameňov je spracovaný podľa povodí. Uvedené je v ňom katalógové číslo, frekvencia merania, lokalita, názov prameňa, hydrologické číslo, útvar podzemných vôd, hydrogeologický rajón, nadmorská výška a rok od kedy je na prameni meraná výdatnosť a teplota vody.

povodie Moravy   povodie Váhu   povodie Nitry   povodie Hrona   povodie Ipľa   povodie Slanej   povodie Bodvy   
povodie Hornádu   povodie Bodrogu   povodie Popradu

 
811 - Kostolec - prameň Ostrenec 2
Kostolec - prameň Ostrenec 2 (č.811)
2353 - Jezersko - prameň Pod svahom
Jezersko - prameň Pod svahom (č.2353) 
322 - Pribilina - prameň Pleso
Pribilina - prameň Pleso (č.322) 

Pozorovanie bolo na prameňoch z ktorých boli vložené údaje do databanky vykonávané 1-krát týždenne na 179 prameňoch, na 174 prameňoch boli osadené automatické prístroje (spolu je v pozorovacej sieti prameňov prevádzkovaných 186 automatických prístrojov, niektoré pramene majú totiž automaticky monitorovaných viacero samostatných výverov). Spolu s meraním výdatnosti sa u všetkých prameňov meria aj teplota vody.

Mapa monitorovacej siete prameňov: Mapa prameňov Slovenska (časť A | časť B)

Prameň je sústredený prirodzený výver podzemnej vody na zemský povrch. Ak sa na jednom mieste vyskytuje viac prameňov z toho istého podzemného zdroja, nazývame toto miesto pramenisko. Za priaznivých hydrogeologických podmienok sa od prameňa vytvorí vodný tok, ktorý následne odvádza vyvierajúcu vodu ďalej do vodnej siete. Ďalším zdrojom vody je priesak, kde voda v mieste nevyviera, ale iba presakuje. Pramene sa triedia podľa rôznych hľadísk. Za najdôležitejšie kritérium rozdeľovania prameňov sa považuje príčina a spôsob výstupu na povrch. Pramene sa podľa spôsobu výveru delia na zostupné (údolné, pretekavé, vrstevné) a vzostupné (výstupné) pramene (zlomové, artézske). Osobitnú skupinu tvoria krasové pramene. Pramene ďalej delíme napríklad podľa výronu vody na stále, občasné (periodické) a epizodické. Podľa teploty sa rozlišujú pramene studené (s priemernou teplotou nepresahujúcou 20 °C), teplé (s priemernou teplotou vyššou ako 20 °C). Teplé pramene sa ďalej delia na vlažné (hypotermálne, do 37 °C), teplé (termálne, do 50 °C) a vriace (termy, nad 50 °C). Podľa zmien výdatnosti pramene ďalej delíme na pramene s veľmi vyrovnanou, priemerne vyrovnanou a nevyrovnanou výdatnosťou. Ako zaujímavosť uvádzame, že najvyššia zaznamenaná výdatnosť prameňa na Slovensku dosiahla 6380 l.s-1 (Muráň - prameň Pod hradom).
417 - Lúčky - prameň Pod Chočom
Lúčky, prameň Pod Chočom

 

V roku 2017 bolo pozorovaných 1143 objektov štátnej hydrologickej siete podzemných vôd (sond), pričom z toho do hydrologickej databanky (HDB) boli vložené údaje z 1133 objektov. Údaje zo zvyšných 10 objektov neboli z rôznych príčin nahraté do HDB (neúplný rok, ovplyvnené údaje ...). Pozorovanie na sondách (z ktorých boli vložené údaje do databanky) v roku 2017 bolo zabezpečované dobrovoľnými pozorovateľmi 1-krát týždenne (v stredu) na 273 objektoch. Na 860 objektoch boli osadené automatické prístroje s hodinovým intervalom merania. V 860 objektoch (objekty s automatickým prístrojom) bola zároveň meraná teplota vody v dennom intervale (prístrojom) a v 26 objektoch v týždennom intervale (ručne). Väčšina pozorovacích objektov je situovaná v kvartérnych sedimentoch, len neveľký počet (80 objektov) je lokalizovaný aj v predkvartérnych útvaroch od sedimentárneho neogénu až po kryštalinikum.
Nárast automatizácie merania na sondách medzi rokmi 2016 (854 objektov s automatickým prístrojom) a 2017 (860 objektov s automatickým prístrojom) bol minimálny, na 6 objektoch.

Zoznam pozorovacích objektov hladín podzemných vôd v roku 2017 rozdelených v jednotlivých povodiach:

Zoznam pozorovaných objektov podzemných vôd (sond) je spracovaný podľa povodí. Uvedené je v ňom katalógové číslo, frekvencia merania, lokalita, hydrologické číslo, útvar podzemných vôd, hydrogeologický rajón, nadmorská výška terénu a roky od kedy je na objekte meraná hladina a teplota vody.

povodie Moravy   povodie Dunaja   povodie Váhu   povodie Nitry   povodie Hrona   povodie Ipľa   povodie Slanej   povodie Bodvy  povodie Hornádu   povodie Bodrogu   povodie Popradu
 

Mapa monitorovacej siete sond

časť A | časť B | časť C | časť D | časť E | časť F
 

985 - sonda Chmeľnica
sonda Chmeľnica č.985
109 - sonda Pezinok-Grinava
sonda Pezinok - Grinava č.109
2012 - sonda Štefanov
sonda Stefanov č.2012