Aktuality SHMU
Teplota vzduchu rastie v Európe viac ako dvojnásobným tempom v porovnaní s globálnym priemerom
▌Správa o stave klímy v Európe
V období rokov 1991 – 2021 zaznamenali hodnoty priemernej ročnej teploty vzduchu v oblasti Európy výrazný nárast, a to v priemere až o +0,5 °C za desaťročie (Obr. 1). Rok 2022 pritom ašpiruje v Európe na pozíciu vôbec najteplejšieho roka histórie (Obr. 2). K rýchlemu nárastu priemernej teploty vzduchu dochádza aj na Slovensku a jeho jednotlivých regiónoch (Obr. 4). V dôsledku tohto nárastu stratili alpské ľadovce v období rokov 1997 – 2021 aj viac ako 30 metrov svojej hrúbky (od roku 2001 stratili len švajčiarske ľadovce viac ako 35 % svojho objemu, teda takmer 28 km3, a len tento rok to bolo až ako 3 km3 (6 %); Ob. 3). Grónsky ľadovec sa takisto rýchlo roztápa a prispieva tak k nárastu tempa vzostupu hladiny svetového oceánu. V lete 2021 zaznamenalo Grónsko obdobie výrazného topenia ľadovca a na najvyššom bode ostrova, na stanici Summit prvýkrát zaznamenali výskyt tekutých zrážok.
Nepriaznivé prejavy počasia a klímy v Európe si v rokoch 2021 a 2022 vyžiadali stovky úmrtí, priamo zasiahli viac ako pol milióna ľudí a spôsobili hospodárske škody presahujúce sumu 50 miliárd USD. Približne 84 % týchto udalostí predstavovali povodne alebo búrky.
Uplynulý rok však priniesol aj dobré správy. Množstvo krajín v Európe bolo veľmi úspešných pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Najmä v krajinách Európskej únie (EÚ) sa emisie skleníkových plynov znížili o 31 % v období medzi rokmi 1990 – 2020, pričom cieľom je znížiť emisie o 55 % do roku 2030. Európa je jedným z najpokročilejších regiónov aj v oblasti cezhraničnej spolupráce zameranej na adaptáciu na zmenu klímy. Európa patrí aj medzi svetových lídrov v poskytovaní účinných systémov včasného varovania, ktorými je chránených približne 75 % obyvateľov. Akčné plány zamerané na ochranu zdravia pred vplyvom extrémnych horúčav pomohli v Európe aj v tomto roku zachrániť veľké množstvo ľudských životov (avšak aj napriek tomu v Európe v roku 2022 zomrelo predčasne v dôsledku extrémnych vĺn horúčav 15 000 ľudí).
▲ Obr. 1: Vývoj priemernej globálnej teploty (vľavo) a priemernej teploty v Európe (vpravo) v období rokov 1850 - 2021 [Zdroj: WMO, Copernicus].
.png)
▲ Obr. 2: Odchýlka priemernej sezónnej teploty vzduchu (za obdobie mesiacov január - október 2022) v Európe od normálu 1981 - 2010 (vľavo); odchýlka sezónneho úhrnu atmosférických zrážok (za obdobie mesiacov január - október 2022) v Európe od normálu 1991 - 2020 (vpravo) [Zdroj: ERA5, ECMWF].
▲ Obr. 3: Švajčiarsky glaciológ (vľavo) na fotografii názorne ukazuje teleskopickou tyčou, koľko metrov zo svojej hrúbky stratil tento rok (2022) najväčší alpský ľadovec, Aletsch, v oblasti známej ako Konkordia - viac ako 6 metrov; (vpravo) od roku 2001 stratili len švajčiarske ľadovce viac ako 35 % svojho objemu (takmer 28 kubických kilometrov), a len tento rok to bolo až ako 3 kubické kilometre (6 %), ľadovce v švajčiarskych Alpách strácajú ročne v priemere 1,25 kubického kilometra ľadu [Zdroj: SCNAT].
▌Výzvy sú obrovské
„V Európe môžeme doslova v priamom prenose sledovať prejavy otepľujúcej sa planéty, čo nám pripomína, že ani dobre pripravené krajiny nie sú úplne chránené pred dopadmi extrémnych prejavov počasia. Tento rok, podobne ako aj v roku 2021, zasiahli veľké časti Európy rozsiahle vlny horúčav a suchá, ktoré, okrem iného, spôsobili vznik lesných požiarov. Mimoriadne ničivé povodne v Nemecku spôsobili v roku 2021 rozsiahle škody a veľké straty na životoch,“ povedal generálny tajomník WMO prof. Petteri Taalas. „V oblasti zmierňovania dopadov zmeny klímy by sa v regióne Európy malo pokračovať v nastavenom tempe znižovania emisií skleníkových plynov a ambície by sa mali ďalej zvyšovať. Európa môže zohrať kľúčovú úlohu pri dosiahnutí uhlíkovo neutrálnej spoločnosti do polovice tohto storočia, tak aby sa naplnili ciele Parížskej dohody,“ povedal prof. Taalas.
Klimatická služba EÚ - Copernicus Climate Change Service (C3S), ktorú implementuje Európske centrum pre strednodobú predpoveď počasia (ECMWF) v mene Európskej komisie (EK), poskytuje najaktuálnejšie údaje a najmodernejšie nástroje pre monitorovanie klímy a pre podporu zmierňovania dopadov a adaptácie na zmenu klímy. Zastrešuje tiež iniciatívy ako je napríklad Európska zelená dohoda (European Green Deal).
„Európska spoločnosť je zraniteľná voči zmene klímy, no súčasne je Európa v popredí medzinárodného úsilia o zmiernenie prejavov zmeny klímy a vo vývoji inovatívnych riešení na prispôsobenie sa novým klimatickým podmienkam, s ktorými sa budú musieť Európania naučiť žiť,“ povedal Dr. Carlo Buontempo, riaditeľ ECMWF. Keďže riziká a dopady zmeny klímy sú čoraz zreteľnejšie aj v každodennom živote, rastie tak aj potreba a chuť nadobúdať tzv. klimatickú inteligenciu (a zručnosti), a to je krok správnym smerom. Touto správou sa snažíme preklenúť priepasť medzi údajmi a analýzou tak, aby sme poskytli vedecky podložené, no súčasne aj zrozumiteľné a dostupné informácie, ktoré môžu slúžiť pre rozhodovacie procesy naprieč všetkými sektormi a profesiami,“ povedal riaditeľ Buontempo.
Správa o stave klímy v Európe (WMO) vychádza zo správy „European State of the Climate“ publikovanej službou Copernicus v apríli 2022 a z informácií poskytnutých sieťou regionálnych klimatických centier WMO. Je jednou zo série regionálnych správ zostavených WMO s cieľom poskytnúť podrobné regionálne informácie pre tvorcov klimatických politík. Prezentovaná bola na regionálnej konferencii riaditeľov európskych národných meteorologických a hydrologických služieb. Prezentovaná správa, spolu s jej sprievodnými materiálmi, obsahuje informácie od národných meteorologických a hydrologických služieb, klimatických expertov, regionálnych orgánov a partnerských agentúr Organizácie spojených národov (OSN). Bola vydaná pred výročným rokovaním o zmene klímy, pod záštitou OSN - COP27 v egyptskom Sharm-El Sheikhu.
▌Scenáre budúcej zmeny klímy
Podľa Šiestej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (pracovná skupina WGI, IPCC AR6) sa v budúcnosti predpokladá nárast počtu katastrofických prejavov počasia a klímy v Európe. V správe sa uvádza, že s vysokou pravdepodobnosťou bude prebiehajúca zmena klímy pokračovať:
- Bez ohľadu na budúcu úroveň globálneho otepľovania budú, podobne ako v minulosti, teploty vzduchu vo všetkých európskych regiónoch rásť rýchlosťou presahujúcou tempo globálneho (priemerného) nárastu teploty pevnín a oceánov.
- Frekvencia a intenzita extrémnych horúčav, vrátane morských vĺn horúčav, sa v posledných desaťročiach zvýšila a predpokladá sa, že sa bude aj naďalej zvyšovať, bez ohľadu na zvolený scenár emisií skleníkových plynov (RCP alebo SSP). Predpokladá sa, že kritické prahové hodnoty relevantné pre stabilitu ekosystémov a pre život ľudí budú prekročené pri globálnom otepľovaní o 2 °C (v porovnaní s predindustriálnym obdobím).
- V pozorovaniach hlavných klimatických indikátorov je viditeľný vplyv sezónnosti a regionálnosti, čo je napríklad v súlade s predpokladaným nárastom zimných zrážok v severnej Európe. Predpokladá sa, že pokles zrážok v letnom období sa zo Stredomoria rozšíri aj do severnejšie položených oblastí Európy (vrátane strednej Európy). Pri úrovni globálneho otepľovania presahujúcej 1,5 °C sa očakáva nárast početnosti výskytu extrémnych zrážok a povodní vo všetkých regiónoch okrem Stredomoria.
▌Dopady zmeny klímy v Európe
Zdravie: Zmena klímy ovplyvňuje zdravie Európanov veľkým rozsahom svojich dopadov. Môže napríklad spôsobiť predčasné úmrtia, choroby podmienené častejšími extrémnymi výkyvmi počasia (vlny horúčav, rýchle zmeny teploty vzduchu, atď.), ale aj nárast prenosu chorôb zo zvierat na ľudí, nárast chorôb spôsobených potravinami alebo vodou, resp. rôznymi inými vektormi a nárast duševných a psychických problémov. Vlny horúčav sú v prípade Európy najsmrteľnejšími klimatickými extrémami, a to predovšetkým v západnej a južnej Európe. Kombinácia zmeny klímy, urbanizácie a starnutia obyvateľstva v tomto regióne vytvára a bude ešte viac prehlbovať zraniteľnosť obyvateľstva voči teplotnému stresu.
Zmenou klímy vyvolané zmeny v produkcii a distribúcii peľov môžu viesť k nárastu alergických ochorení. Viac ako 24 % dospelých obyvateľov, ktorý žijú v európskom regióne, trpí rôznymi druhmi alergie, vrátane ťažkej astmy. Podiel alergií medzi deťmi dosahuje v Európe 30 – 40 % a ďalej stúpa. Zmena klímy ovplyvňuje aj distribúciu chorôb prenášaných vektormi, medzi ktoré patria napríklad kliešte (Ixodes ricinus), ktoré môžu šíriť limskú boreliózu a kliešťovú encefalitídu.
Antropogénne znečistenie ovzdušia jemnými prachovými časticami, z ktorých podstatná časť je priamo spojená so spaľovaním fosílnych palív spôsobilo v európskom regióne podľa Svetovej zdravotníckej organizácie len v roku 2019 (WHO) približne pol milióna predčasných úmrtí. Odhaduje sa, že znížením emisií fosílneho uhlíka by sa dalo predísť približne 138 000 predčasným úmrtiam ročne, čo by mohlo viesť k úsporám 244 – 564 miliárd USD.
Deti sú voči vplyvom zmeny klímy zraniteľnejšie ako dospelí, a to fyzicky aj psychicky. Podľa indexu detského klimatického rizika (CCRI) Detského fondu OSN – UNICEF, žije takmer 125 miliónov detí v Európe v zóne stredného až vysokého rizika (tretia z piatich úrovní celosvetovo používanej klasifikácie).
Ekosystémy: Väčšina škôd spôsobená lesnými požiarmi je podmienená extrémnymi poveternostnými udalosťami (sucho, vysoké teploty vzduchu, atď.), na ktoré nie sú prispôsobené ekosystémy ani spoločnosť. Zmena klímy, a ľudské správanie spolu s inými nepriaznivými faktormi vytvárajú v Európe podmienky pre častejšie, intenzívnejšie a ničivejšie požiare s významnými sociálno-ekonomickými a ekologickými dôsledkami.
Doprava: Dopravná infraštruktúra a logistika sú ohrozené nielen postupujúcim otepľovaním, ale aj extrémnymi poveternostnými udalosťami, ako sú napríklad vlny horúčav, silné lejaky, silný vietor a extrémna výška hladiny morí a extrémne vlnobitie. Veľká časť dopravnej infraštruktúry bola vybudovaná na základe historických prahových hodnôt extrémnych poveternostných javov, a preto nie je odolná voči súčasným extrémom.
▌Klimatické politiky
Národne stanovené emisné príspevky (NDCs) sú kľúčovou súčasťou Parížskej dohody a sú potrebné pre dosiahnutie jej dlhodobých cieľov. NDCs stelesňujú úsilie každej krajiny o zníženie národných emisií a prispôsobenie sa dopadom zmeny klímy. Do marca 2022 predložilo aktualizáciu svojich NDCs 51 európskych krajín (EÚ).
Zmierňovanie dopadov (mitigácia) zmeny klímy je hlavným cieľom väčšiny európskych krajín, čo sa odráža aj v úrovni a ambíciách národných NDCs. Ako hlavné priority mitigácie pritom zdôrazňujú tieto prioritné oblasti: dodávky energie, poľnohospodárstvo, odpadové hospodárstvo, využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo. V roku 2021 si Európska únia (EÚ) vo svojom klimatickom zákone stanovila cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, pričom bude právne záväzná pre všetky členské štáty EÚ. Stanovila si však aj krátkodobejší cieľ zníženia emisií o 55 % do roku 2030.
Odkaz na krátke video: Stav klímy v Európe v roku 2021.
▲ Obr. 4: Dlhodobé zmeny priemernej ročnej teploty vzduchu (vyjadrené v odchýlkach od normálu 1961-1990) na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku (13 staníc) v období rokov 1951-2021 podľa údajov SHMÚ [Zdroj: KMIS SHMÚ].