Rozsiahle záplavy, ktoré vznikli dôsledkom silných dažďov v auguste roku 2005, boli najničivejšie za posledných 100 rokov a viedli k prenosu mimoriadne veľkého objemu vody a sedimentov vo vodných tokoch, ktoré následne zapríčinili škody na budovách, cestách, železničných tratiach a priemyselných zónach vo výške 550 miliónov €. Odhaduje sa, že vo Švajčiarsku mala táto udalosť na svedomí až štvrtina všetkých škôd, ktoré boli zapríčinené  záplavami, zosuvom pôdy a skál, aspoň od roku 1972.

 

Teplota vzduchu rástla v alpskom regióne od konca 19. storočia dvojnásobne rýchlejším tempom ako je globálny priemer a predpokladá sa, že bude v nasledujúcom storočí ďalej rásť o 0,3 - 0,5°C za desaťročie.

 

Globálne klimatické modely, žiaľ v súčasnosti nedokážu komplexne odhadnúť variabilitu klímy na tak lokálnej úrovni, preto aj dopady klimatickej zmeny v rámci tohto regiónu zatiaľ nepoznáme. V niektorých regiónoch sú preto na mieste obavy zo zvýšeného rizika výskytu nebezpečných fenoménov, súvisiace napríklad s ústupom ľadovcov. Najväčším rizikom budú postihnuté vysoko položené oblasti s infraštruktúrou zameranou na obsluhu lyžiarskych ako aj horolezeckých aktivít. Nebezpečenstvo predstavuje na druhej strane aj slabé verejné povedomie o hroziacich rizikách. Okrem toho sa očakáva, že dopady klimatickej zmeny sa budú zosilňovať aj tým, že v postihnutých regiónoch povedie topenie snehu a ľadovcov k ešte výraznejšiemu otepľovaniu a tým aj rýchlejšiemu ústupu samotných ľadovcov.

 

Jasper Knight z univerzity Exeter to komentoval slovami: “Očakávame, že globálne otepľovanie zapríčiní pokračujúci a rýchlejší úbytok ľadu v európskych Alpách v nasledujúcich desaťročiach a storočiach“. To, samozrejme, bude mať významný dopad na klasifikáciu lokality z pohľadu rizík, frekvencie výskytu a potenciálne aj na motor hospodárskeho rastu danej lokality, teda cestovný ruch.

 

 

Pôvodnú správu môžete nájsť tu: http://www.sciencedaily.com/releases/2010/06/100615105241.htm.