Aktuality SHMU

Tzv. vegetačné leto bolo tento rok ešte teplejšie než meteorologické leto

23.9.2011 | KLIMATOLÓGIA | ANALÝZA | PAVEL MATEJOVIČ, JOZEF PECHO
Tzv. vegetačné leto bolo tento rok ešte teplejšie než meteorologické leto

Dňa 23. septembra o 10:04 h stredoeurópskeho letného času skončilo astronomické leto. V tento deň sa slnko nachádzalo v zenite nad rovníkom a začala astronomická jeseň. Astronomické leto však v meteorológii a klimatológii nemá praktický význam. Je to najmä preto, že začiatok a koniec astronomického leta môže byť v každom roku odlišný, jeho trvanie je teda pohyblivé. Takto definované letá by sme preto nemohli navzájom porovnávať.

Astronomické leto rovnako primerane nereprezentuje najteplejšie ročné obdobie. Kým jeho priemerná teplota na základe dlhodobých pozorovaní v Hurbanove (1901-2000) je 18,9 °C, priemerná teplota meteorologického leta (jún-august) je 19,4 °C.  Je teda z dlhodobého hľadiska asi o 0,5 °C chladnejšie.

Vegetačné, astronomické a „babie“ leto

Napriek tomu sme sa experimentálne pokúsili porovnať aj astronomické letá, ktoré sme ohraničili dátumami 21.jún  - 23.september. Pritom sme zistili, že po roku 1990 pozorujeme aj v takto ohraničenom období celkový rast teploty vzduchu. Jediný rozdiel je len v tom, že kým všetky meteorologické letá majú kladné odchýlky od roku 1990, astronomické od roku 1996. Rovnako sme zistili, že v  dlhodobom teplotnom chode astronomických a meteorologických liet nenachádzame výrazné odlišnosti, čo dobre ilustrujú aj grafy. Týka sa to konkrétne aj tohtoročného leta – astronomické aj meteorologické skončili ako 9. najteplejšie od roku 1871. Len výnimočne sa objavuje nejaký podstatný rozdiel, ako napríklad leto 1995, kedy astronomické leto bolo podstatne chladnejšie než meteorologické leto. Naopak sa vyskytujú aj opačné prípady. Napríklad tohtoročné astronomické leto bol teplejšie než vlaňajšie (pri meteorologickom lete tomu bolo naopak). Výhrady, že klimatológovia pracujú s inak definovanými ročnými obdobiami a preto sú ich výsledky nereprezentatívne, sa teda ukazujú ako neopodstatnené.

Okrem meteorologického a astronomického leta poznáme aj tzv. vegetačné leto. Takto definované leto je ohraničená dňami s priemernými dennými teplotami 15 °C a viac. Niekedy sa nazýva aj obdobie dozrievania obilnín a jeho trvanie je závislé od nadmorskej výšky. Približne od nadmorskej výšky 1100 až 1300 m sa už vôbec nevyskytuje. V Hurbanove je v priemere ohraničené dňami 12. máj až 16. september. Na základe dlhodobého priemeru 1901-2000 má takto definované obdobie na tejto stanici priemernú teplotu 18,6 °C. V porovnaní s vegetačnými letami v minulosti bolo tohtoročné 7. najteplejšie, teda bolo ešte teplejšie než meteorologické leto. Jeho priemerná teplota dosiahla v tomto roku 20,4 °C. Rovnako ani pri vegetačných letách, pokiaľ ide o teplotné odchýlky, nenachádzame podstatné odlišnosti od meteorologických liet.

 

 

     

 

Na grafoch sú znázornené teplotné odchýlky astronomického, meteorologického a vegetačného leta (kliknutím zväščiť).

 

 

Po 23. septembri môže u nás  nastať aj tzv. babie leto, ktoré sa v Severnej Amerike nazýva indiánske leto a má aj iné regionálne pomenovania. Pre toto obdobie je charakteristické ustálené, slnečné a málo veterné počasie s chladnejšími nocami v nižších polohách a niekedy aj rannými hmlami a nízkou oblačnosťou. Nevyskytuje sa každý rok, ale sú aj roky, keď sa objaví s krátkymi prerušeniami niekoľko takýchto období za sebou v priebehu až 6 týždňov. Preto ho nemôžeme porovnávať s astronomickým, meteorologickým a vegetačným letom. Pojem indiánske leto bol prvýkrát spomínaný v roku 1778. Pre babie leto je okrem iného charakteristické lietanie pavučín.

Teplotná klasifikácia liet

Pretože začiatok a koniec astronomického leta nie je fixovaný na konkrétny dátum a vegetačné leto sa vyskytuje len po určitú nadmorskú výšku, z meteorologického hľadiska najvhodnejšie reprezentujú najteplejšie obdobie roka mesiace jún až august.

Teplotný charakter konkrétneho leta sa určuje na základe teplotnej odchýlky od akceptovaného dlhodobého priemeru alebo normálu.  Čím je rad dlhší, tým je daná hodnota reprezentatívnejšia. V Hurbanove sa pozoruje počasie od roku 1871, teda môžeme vyrátať aj storočný priemer 1901-2000. Priemerná teplota meteorologického leta na základe takto definovaného referenčného obdobia je 19,4 °C. Okrem dlhodobého priemeru môžeme použiť pri hodnotení liet aj klimatický normál. Na základe odporúčania Svetovej meteorologickej organizácie sa za štandardný klimatický považuje obdobie 1961-1990. Priemerná teplota leta vyrátaná na základe takto stanoveného normálu je 19,5 °C, čiže ide len o nepatrný rozdiel v porovnaní s obdobím 1901-2000.

Niekedy sa požívajú aj aktuálne tridsaťročné priemery. V takom prípade sa však na takto ohraničenom referenčnom období už výrazne prejavujú dôsledky klimatickej zmeny. Napríklad priemerná teplota liet za tridsaťročné obdobie 1981-2010 je v Hurbanove 20,5 °C, čo je až o 1,1 °C viac ako dlhodobý priemer z rokov 1901-2000. Preto by sa mal pri hodnotení teplotného charakteru jednotlivých mesiacov, ročných období a rokov používať štandardný klimatický normál 1961-1990, resp. dlhodobý priemer (50 rokov a viac).

 

 

 

Mapky zobrazujú priemernú teplotu leta vypočítanú na základe dvoch referenčných 30 ročných období - štandardným klimatickým normálom 1961-1990 a aktualizovaným priemerom 1981-2010. 

Príklady štatistickej analýzy liet

Teplotný charakter leta, podobne ako aj iných ročných období, mesiacov a rokov, sa hodnotí na základe tzv. tabuľky klimatického zabezpečenia. Tá je vyrátaná na základe tzv. kvantilového zhodnotenia štatistického súboru (kvartily, decily, percentily). Napríklad jav s výskytom hodnoty v intervale +(-)25 % od mediánu (štatistická hodnota, ktorá rozdeľuje súbor na dve polovice, resp. 50 % všetkých hodnôt) sa považuje za normálny a pod.

Pre Hurbanovo boli na základe dlhodobého pozorovania 1901-2000 stanovené spomínané intervaly odchýlok. Podľa nich môžeme hodnotiť teplotný charakter leta takto: