Aktuality SHMU
Tohtoročné babie leto prekonalo viaceré rekordy
Termínom babie leto meteorológovia označujú obdobie suchého, málo veterného, slnečného a cez deň príjemne teplého počasia, ktoré sa u nás môže vyskytnúť od tretej dekády septembra do konca októbra. Podmienkou je rozsiahla tlaková výš, ktorá zotrváva nad strednou, prípadne juhovýchodnou Európou. Babie leto môže byť v jednotlivých rokoch veľmi rozdielne a v konkrétnom roku ho určuje momentálna veľkopriestorová cirkulácia vzduchu v širšej európskej oblasti. Môže trvať niekoľkých týždňov, ako tomu bolo napríklad v roku 1959. Naopak, v niektorých rokoch môže byť nevýrazné, resp. môže úplne absentovať.
Babie leto sa vyznačuje charakteristickými znakmi, ktoré môžeme pozorovať aj v prírode. Medzi ne patrí napríklad lietanie pavučinových vlákien vylučovaných mladými pavúkmi. Tie sa nechávajú voľne unášať vzdušnými prúdmi do nových pôsobísk. Práve teplé počasie babieho leta vytvára predpoklady na vznik vertikálnych vzdušných prúdov, ktoré môžu pavúky odniesť aj na väčšiu vzdialenosť. Babie leto sa vyskytuje aj v iných krajinách sveta a má rôzne pomenovania: napríklad tereziánske babie leto, leto sv. Denisa, leto sv. Brigity, alebo leto sv. Lukáša. V severnej Amerike je známe pod označením “indiánske leto”. Jeho priebeh a charakter je podobný nášmu babiemu letu. Okrem iného je preň typická výrazná pestrofarebnosť jesennej prírody.
V tomto roku môžeme teplotne priaznivé počasie prvej polovice jesene označiť ako prechod neskorého leta k babiemu letu. Babie leto sa okrem iného vyznačuje veľkým rozdielom medzi maximálnou a minimálnou dennou teplotou vzduchu. Túto charakteristiku označujeme ako teplotnú amplitúdu. Tá býva výraznejšia počas jasných a bezveterných nocí a súvisí s vyžarovaním tepla od zemského povrchu. V septembri a októbri sú už noci dlhšie, a preto vyžarovanie tepla môže prebiehať dlhší čas. Je to prirodzený proces, ktorý súvisí s radiačnou a tepelnou bilanciou zemského povrchu. Počas babieho leta sa preto v nižších polohách a málo ventilovaných kotlinách a dolinách vyskytujú často aj prízemné mrazy, ranné hmly a prípadne aj nízka oblačnosť.
Už v predposlednom septembrovom týždni dosiahla hodnota dennej amplitúdy teploty vzduchu na niektorých meteorologických staniciach viac ako 20 °C. Priaznivé predpoklady pre takéto výsledky meraní majú meteorologické stanice v lokalitách s tendenciou bezvetria, napríklad v kotlinách Spiša. V Spišských Vlachoch vystúpila 25. septembra teplota vzduchu z 1,1 °C na 22,9 °C, takže rozdiel medzi maximálnou a minimálnou dennou teplotou vzduchu dosiahol 21,8 °C.
Na konci septembra sme opakovane viac dní po sebe zaznamenali podobné situácie. Na začiatku októbra sa táto situácia ešte zvýraznila. Napríklad v Dolných Plachtinciach na juhu stredného Slovenska 1. októbra vystúpila teplota vzduchu z ranného minima 7,9 °C na popoludňajšie maximum 29,2 °C. Okrem veľkej dennej amplitúdy teploty vzduchu je v tomto prípade ešte zaujímavejšie maximálna denná teplota. Hodnota 29,2 °C je pre mesiac október druhá najvyššia teplota na Slovensku v celej histórii meteorologických pozorovaní u nás, ktorá siaha do druhej polovice 19. storočia. Teplejšie ako v Dolných Plachtinciach bolo v minulosti na Slovensku v októbri iba raz. Bolo to 5. októbra 1935, kedy v Hurbanove namerali o jednu desatinu °C viac.
Aj v Dudinciach sme počas tohtoročného októbra zaznamenali rekord - 1. októbra tu bola pozorovaná najvyššia denná amplitúda teploty vzduchu pre mesiac október v tejto lokalite aspoň od roku 1977. Jej interval dosiahol hodnotu 23,9 °C, pričom z 5,1 °C sa oteplilo na 29,0 °C. Tým bola prekonaná hodnota doterajšieho rekordu tejto charakteristiky teploty vzduchu na tejto meteorologickej stanici v tomto mesiaci z 2.10.1986. Vtedy tam denná amplitúda teploty vzduchu dosiahla 23,1 °C.
Najaktuálnejšia séria dní s mimoriadnymi až rekordne vysokými hodnotami maximálnej dennej teploty vzduchu trvala na Slovensku od 26.9.2011 do 6.10.2011. Zaujímavé sú hlavne vysoké počty rekordov tejto charakteristiky uvádzaného obdobia v južnej polovici stredného Slovenska. Napríklad do 5.10.2011 bolo v Boľkovciach takýchto dní až 6, v Lome nad Rimavicou a v Rimavskej Sobote 4.
Správu pripravili: RNDr. Pavol Faško, CSc., Mgr. Pavel Matejovič, PhD.