Aktuality SHMU
KLIMATOLOGICKÉ ZHODNOTENIE ROKA 2025
Teplota vzduchu
Priestorová priemerná ročná teplota vzduchu v roku 2025 dosiahla na území Slovenska hodnotu 9,5 °C. Minulý rok sa tak zaradil ako 8. najteplejší rok od roku 1931 na Slovensku. Najteplejší rok sme doteraz zaznamenali v roku 2024 s hodnotou až 10,8 °C, najchladnejší v roku 1940 s hodnotou 5,4 °C. V porovnaní s normálovým obdobím 1991 - 2020 dosiahla priestorová priemerná ročná teplota vzduchu v roku 2025 kladnú odchýlku, a to až 0,9 °C.
Obrázok 1: Graf priestorovej priemernej ročnej teploty vzduchu od roku 1931 na Slovensku.
Zápornú odchýlku v porovnaní s normálovým obdobím 1991 – 2020 dosiahli v minulom roku štyri mesiace: a to február (-0,4 °C), máj (-2,2 °C), október (-0,6 °C) a november (-0,1 °C). Ostatné mesiace v roku 2025 mali kladnú odchýlku, pričom najvyššiu odchýlku sme zaznamenali v zimných mesiacoch január (3,1 °C) a december (3,0 °C).
Tabuľka 1: Priestorová priemerná mesačná, sezónna a ročná teplota vzduchu na Slovensku v roku 2025, ich poradie od roku 1931 na Slovensku a odchýlka od normálu 1991-2020.
Keď sa pozrieme na jednotlivé ročné obdobia, až tri z nich skončili v prvej dvadsiatke najteplejších. Zima 2024/2025 dosiahla na území Slovenska hodnotu 0,1 °C, a zaradila sa tak ako 14. najteplejšia zima od roku 1931 na Slovensku. Jar 2025 dosiahla hodnotu 9,3 °C, a zaradila sa tak ako 17. najteplejšia jar, leto 2025 dosiahlo hodnotu 19,2 °C, a zaradilo sa tak ako 12. najteplejšie leto od roku 1931 na Slovensku. Jeseň 2025 s hodnotou 9,0 °C sa zaradila ako 27. najteplejšia jeseň od roku 1931 na území Slovenska. Maximálna teplota vzduchu bola nameraná v roku 2025 na meteorologickej stanici Slovenský Grob 3.7.2025 38,7 °C naopak najnižšiu minimálnu teplotu vzduchu sme namerali na meteorologickej stanici Lomnický štít 31.12.2025 -23,3 °C. Maximálny počet tropických dní (50) zaznamenala met. stanica Dudince, maximálny počet letných dní (107) bolo nameraných v D. Plachtinciach. Najviac tropických nocí bolo nameraných na met. stanici Bratislava Koliba (8).
Obrázok 2: Mapa priemernej ročnej teploty vzduchu na Slovensku za rok 2025 a jej odchýlka od normálu 1991-2020.
V decembri vznikali teplotné inverzie, ktoré sa vyznačovali najmä nízkou oblačnosťou a hmlou v nižších polohách a preto sme v polohách do približne 1000 m n. m. v tomto mesiaci mali málo slnečného svitu. Tieto situácie pretrvávali až do 24. decembra. https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=1693
Atmosférické zrážky
Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 2025 by mohli byť rozdelené do troch období. Prvé trvalo od začiatku roka do prvých dní júla, pričom pretrvávalo už od jesene v roku 2024 a vyznačovalo sa výrazným a dlhotrvajúcim nedostatkom zrážok, ktorý vyústil do mimoriadneho až extrémneho sucha. Od júla až do novembra bolo zaregistrovaných naopak, veľmi veľa zrážok a nasledoval december s mimoriadnym nedostatkom zrážok. V každom z uvádzaných období boli zaznamenané určité regionálne, resp. lokálne extrémy vybraných hodnôt charakteristík zrážok. V roku 2025 dosiahli najnižšie hodnoty ročného úhrnu atmosférických zrážok, iba o niečo viac ako 400 mm, na niektorých miestach juhu Podunajskej nížiny. Najvyššie hodnoty ročného úhrnu atmosférických zrážok, vyššie ako 1500 mm, boli zaregistrované na niektorých miestach v Tatrách a v Nízkych Tatrách.
Obrázok 3: Graf priestorovej ročnej sumy atmosférických zrážok od roku 1881 na Slovensku vypočítaný metódou dvojitého váženého priemeru (vľavo) a priestorové úhrny zržok pre územie Slovenska vypočítané izohyetovou metódou (vpravo).
Obrázok 4: Mapa ročného úhrnu atmosférických zrážok na Slovensku za rok 2025 a ich vyjadrenie v % normálu 1991-2020.
Snehová pokrývka
Snehová pokrývka na Slovensku v roku 2025 potvrdila trend z predchádzajúcich rokov. V počte dní so snehovou pokrývkou boli zaznamenané podnormálne ročné hodnoty, aj keď neboli také nízke, ako v predošlom roku 2024.
Obrázok 5: Grafy počtu dní so snehovou pokrývkou na vybraných staniciach Slovenska od roku 1922.
Sucho
Už v januári sme na väčšine Slovenska zaznamenávali mierne až veľmi suché podmienky, ktoré najvýraznejšie zasahovali západné a stredné Slovensko. Tento vlahový deficit bol spôsobený nedostatkom atmosférických zrážok, ktorý sme pozorovali už od začiatku novembra 2024. Na území celého Slovenska chýbalo v januári v 90-dňovom okne viac ako 50 mm zrážok. V mnohých, najmä horských častiach stredného Slovenska to bolo už viac ako 100 mm zrážok. Deficit zrážok sa začínal prejavovať už aj na relatívnom nasýtení pôdy, čo bolo na tú ročnú dobu nezvyčajné.
Nepriaznivý vývoj vlahovej bilancie v atmosfére, aj pôde pokračoval aj v nasledujúcich mesiacoch (Obr. 6). Krátkodobé zmiernenie sucha nastalo len na prelome marca a apríla. Vplyvom výskytu niekoľkých zrážkových situácií prichádzajúcich z južných smerov, neboli naše poľnohospodársky najvyužívanejšie regióny tak výrazne zasiahnuté suchom (Obr. 6 dole vpravo). Pôdne sucho vyvrcholilo na začiatku júla, kedy extrémne suché podmienky zaberali až 87,5 % územia. To je až o štvrtinu územia Slovenska viac ako v roku 2022. Tento vývoj odzrkadľoval dlho pretrvávajúce meteorologické sucho, ktoré bolo dôsledkom deficitu zrážok v zimných a jarných mesiacoch, ku ktorému sa v letných mesiacoch pridružil aj vysoký výpar.
Obrázok 6: Vývoj meteorologického sucha v roku 2024/2025 na stanici Oravská Lesná (hore vľavo), Poprad (hore vpravo), Rimavská Sobota (dole vľavo) a Žihárec (dole vpravo)
Fenológia
Začiatok fenologickej sezóny začal už v závere januára a to začiatkom kvitnutia alergénov ako lieska obyčajná, najmä v oblasti Podunajskej nížiny, ale ojedinele aj na východnom Slovensku. V niektorých lokalitách tento druh začal kvitnúť skôr v porovnaní s fenologickým normálom 1991-2020 skôr o 2 (FS Adamovské Kochanovce – 20.2.) až 35 dní (FS Giraltovce – 30.1.2025). Od prvej dekády februára sa pridal v kvitnutí ďalší výrazný alergén a to jelša lepkavá a to najmä v južných častiach Slovenska. Vplyvom podpriemerne chladnej 2. februárovej dekády bolo kvitnutie pozastavené a pokračovalo v tretej februárovej dekáde a v marci.
Dlhodobo zrážkovo podpriemerné obdobie a absencia snehovej pokrývky na väčšine územia v priebehu zimy 2024/2025 umožnilo poľnohospodárom skoré sejby jarných obilnín v priemere o jeden až tri týždne v porovnaní s fenologickým normálom 1991-2020.
Od druhej dekády marca začala kvitnúť marhuľa obyčajná. Od tretej marcovej dekády začali kvitnúť skoré odrody čerešní a od druhej dekády apríla ďalšie druhy ovocných drevín (jablone, hrušky, broskyne, slivky). V porovnaní s fenologickým normálom 1991-2020 začali kvitnúť v priemere o 1 až 2 týždne skôr. Kvitnutie ovocných druhov poznačili 2. výrazne teplotne podpriemerné dekády a to v apríli, kedy boli napríklad marhule na väčšine územia v plnom kvete resp. na konci kvitnutia a máji v priebehu kvitnutia jadrových druhov ovocných drevín, ktoré kvitli už aj vo vyšších polohách, ale aj v oblasti severného Slovenska. Najvýraznejšie mrazy počas 1. dekády apríla boli na juhu stredného Slovenska, kde napríklad v Rimavskej Sobote bola minimálna denná teplota vzduchu vo výške 2 m nad zemským povrchom 7.4.2025 – 6,3°C, a práve v tomto období boli marhule a broskyne v tejto lokalite v plnom kvitnutí. V apríli v tejto lokalite sa dokonca vyskytlo až 6 dní so zápornou minimálnou dennou teplotou vzduchu. V 2. dekáde mája sa opäť vyskytla výrazne chladná dekáda, kde záporné hodnoty minimálnej dennej teploty vzduchu sa vyskytli na väčšine územia Slovenska v výnimkou Podunajskej nížiny. V ďalšom priebehu jari a začiatku leta ovocinárov a poľnohospodárov potrápila výrazná epizóda sucha, ktorá vyvrcholila v závere júna kedy silné až extrémne pôdne sucho sa vyskytovalo takmer na 90 % územia. Vplyvom tohto sucha hlásili ovocinári predčasný opad plodov ovocných drevín ale poľnohospodári hlásili na viacerých miestach tzv. núdzové dozrievanie obilnín v priebehu júna, ale aj zníženú výrobu zelenej hmoty o 50 %. Negatívne prejavy hlásili aj lesníci najmä na jarných výsadbach lesných drevín.
Plná zrelosť ozimných obilnín nastala od druhej dekády júna a jarných obilnín od druhej dekády júla. Žatva obilnín v roku 2025 začala od tretej dekády júna, a v priebehu druhej dekády júla bola pozastavená vplyvom výskytu plošných atmosférických zrážok. V niektorých lokalitách práve výskytom atmosférických zrážok nastal zber až po 2 až 3 týždňoch od plnej zrelosti obilnín (FS Báhoň, Plná zrelosť – 30.6. 2025, Zber – 20.7. 2025) a v takýchto lokalitách bola znížená kvalita zberanej úrody.
Vyššie uvedené klimatické faktory v priebehu jari a začiatku leta sa prejavili aj v slabých až priemerných úrodách letných odrôd jabloní a hrušiek (zaznamenalo takmer 60 % pozorovateľov), slabú až priemernú úrodu zaznamenalo takmer 70 % pozorovateľov na jesenných odrodách hrušiek a jabloní. Neúrodu na týchto druhoch zaznamenalo do 15 % fenologických pozorovateľov. Výraznejšia neúroda bola zaznamenaná najmä na marhuliach (neúrodu zaznamenalo takmer 60 % pozorovateľov) a orechoch (neúrodu zaznamenalo takmer 50 % fenologických pozorovateľov).
V priebehu jesene, sa vyskytli záporné hodnoty minimálnej dennej teploty vzduchu už na začiatku októbra a preto jesenné fenologické fázy na lesných drevinách nastali v rámci fenologického normálu 1991-2020 na väčšine územia.