Aktuality SHMU

Aká bude zimná sezóna 2011/2012 ?

Sezónna predpoveď napriek výraznému pokroku v meteorológii aj naďalej predstavuje výzvu predovšetkým pre mierne zemepisné šírky, kde zvyčajne  prevláda náhodný vplyv nad kauzálnymi a ľahšie predpovedateľnými vplyvmi typu El Nino na všeobecnú cirkuláciu atmosféry. Preto sezónne predpovede vypracované na SHMÚ na základe údajov z ECMWF treba chápať ako experimentálne. Nasledujúce údaje predstavujú zhrnutie informácií z ECMWF, ktoré boli použité na vypracovanie predpovede pre Slovensko na zimnú sezónu 2011/2012, ktorá je uvedená na konci článku.

Rozloženie tlaku vzduchu signalizuje v Európe kladnú anomáliu pozdĺž 45. rovnobežky s výraznou pravdepodobnosťou vyššieho tlaku v priestore okolo a severne nad Azorskými  ostrovmi a na severnom a východnom pobreží Čierneho mora. Kladná anomália by mala mať hodnoty byť v uvedenom priestore od +1 do +4 hPa.

V hladine 500 hPa (vo výške cca okolo 5,5 km) sa podľa výpočtov ECMWF opäť dá rozoznať kladná anomália geopotenciálu, ale  viac posunutá na sever než v prípade tlaku vzduchu. Kladná odchýlka by mala byť nad väčšinou európskeho kontinentu a jej hodnoty v rozpätí od 5 do 40 m. Záporná odchýlka, od -5 do -40 m, je lokalizovaná  v priestore Grónska , severu a západu Kanady. Najväčšia pravdepodobnosť výskytu kladných odchýlok je podobne ako pri prízemnom tlaku nad Azorskými ostrovmi, ale čiastočne aj nad západným pobrežím Európy a v priestore okolo Ukrajiny.

V hladine 850 hPa (vo výške cca 1,5 km) sa vyskytuje výrazná kladná  teplotná anomália s hodnotami v rozpätí od +0,2 do +2⁰C nad severovýchodnou časťou Európy (Škandinávia a sever Ruska) a slabá záporná (-0,2 až -0,5⁰C) nad stredomorskou oblasťou, časťou Balkánu a v priestore Čierneho mora.

Rozloženie teploty vzduchu vo výške  2 m nad povrchom v Európe podľa ECMWF je trochu odlišnejšie než rozloženie teploty  vo výške (v hladine 850 hPa), pretože tu prakticky chýba záporná anomália. Nad väčšinou severnej polovice Európy, najmä v Škandinávii, by mala teplota vo výške 2 m mať vyššiu hodnotu než  v období rokov 1981 až 2010, modelové výpočty ukazujú podobný signál aj pre okolie Baleárskych ostrovov v západnej časti Stredozemného mora. Táto kladná teplotná anomália  by mohla mať hodnotu v severnej časti Európy (najmä v Škandinávii)  od 0 do +2⁰C, v iných častiach Európy nie je k dispozícii signál, prípadne malé lokality (spomenuté okolie Baleárskych ostrovov) ukazujú tiež kladnú anomáliu shodnotami v rozpätí od 0⁰C do +0,5⁰C.

Sezónna predpoveď zrážkových pomerov je zvyčajne zaťažená najväčšou neurčitosťou, ale podľa výpočtov ECMWF je vo väčšine oblastí nad Európou a Atlantikom, kde sa očakáva kladná anomália tlaku vzduchu a kladná anomália geopotenciálu v hladine 500 hPa, signál poukazujúci na zápornú anomáliu. Znamená to zvýšenú pravdepodobnosť nižšieho množstva zrážok než je stredná hodnota za obdobie 1981 až 2010. Pre oblasť Slovenska tento signál naznačuje, že by deficit zrážok mohol dosiahnuť maximálne 50 mm, signál zo zlúčených sezónnych predpovedí (ECMWF, METEO France, METOFFICE) naznačuje menší deficit, do  -20 mm.

Vďaka relatívne vysokej pravdepodobnosti výskytu pásu vysokého tlaku pri zemi i vo výške siahajúceho z priestoru okolo Azorských ostrovov hlboko do európskeho kontinentu bude možné očakávať so zvýšenou pravdepodobnosťou suchšie počasie nad väčšinou kontinentu, s výnimkou Škandinávie, najmä jej západného pobrežia, tam je naopak výrazne pravdepodobnejšie vlhkejšie počasie. Už spomenuté  rozloženie tlaku by malo preto spôsobovať vďaka častému prílevu morského vzduchu od západu v Škandinávii teplejšie počasie (z klimatologického hľadiska by tam zimná sezóna mala byť teplá).

V iných častiach Európy a samozrejme aj Slovenska nie je prognóza teploty jednoduchá, pretože pri predpokladanom častom výskyte hrebeňov vysokého tlaku vzduchu alebo samostatných stredoch tlakových výší putujúcich cez kontinent sa môže často vytvárať inverzia, ktorá vyvoláva relatívne teplé počasie na horách, ale v nižších polohách sa v dôsledku zápornej radiačnej bilancie v zimnom období  udržiava chladný vzduch. 

Pre Slovensko z uvedeného vyplýva zvýšená pravdepodobnosť suchšieho počasia v zimnej sezóne, to znamená, že sneženie prípadne dážď sa budú samozrejme vyskytovať, ale ich výdatnosť za celú zimu by mala byť nižšia.

Na horách je pravdepodobnejší častejší výskyt slnečného a teplejšieho počasia než oblačného a chladného, budú sa  samozrejme vyskytovať oba typy počasia, ale častejšie (možno len o niekoľko pár prípadov) ten slnečnejší a teplejší.

V nižších polohách je síce tiež trochu vyššia pravdepodobnosť výskytu slnečnejšieho a  teplejšieho počasia než oblačného a studeného, ale celkový ráz počasia môže výrazne zmeniť častý výskyt inverzií. Ak by sme mali teda charakterizovať z klimatického pohľadu predpoveď  teploty na zimnú sezónu 2011/2012 pre nižšie polohy Slovenska, bude asi teplotne normálna, pretože teplotná odchýlka (anomália) by nemala prekročiť ±1,5 ⁰C.

Aké počasie nám naozaj prinesie začínajúca zimná sezóna, budeme môcť definitívne skonštatovať až v marci.