Aktuality SHMU
Správa o kvalite vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach za rok 2025
.jpg)
Prečo sa správa spracúva?
Voda patrí medzi najohrozenejšie prírodné zdroje a jej ochrana si vyžaduje systematický prístup. Primárnym impulzom pre pravidelné spracovanie a publikovanie tejto správy je napĺňanie zákona č. 305/2018 Z. z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd (zákon o CHVO). Účelom monitoringu a následného zhodnotenia dát je poskytnúť štátnym orgánom, odborníkom i širokej verejnosti transparentné a exaktné informácie o kvalitatívnom stave povrchových a podzemných vôd na územiach, ktoré sú kľúčové pre prirodzenú akumuláciu vody a zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.
Čo správa obsahuje?
Publikácia podrobne analyzuje stav a vývoj kvality vôd v desiatich vyhlásených chránených vodohospodárskych oblastiach na Slovensku. Sú nimi: Žitný ostrov, Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie Hnilca, Slovenský kras a Vihorlat.
Dokument integruje rozsiahle dáta zozbierané v rokoch 2016 až 2025 prostredníctvom viacerých monitorovacích programov realizovaných organizáciami ako SHMÚ, VÚVH, ŠGÚDŠ či SVP. Hodnotenie kvality opiera svoje kritériá o limitné hodnoty stanovené vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 91/2023 Z. z. pre pitnú vodu. V rámci podzemných vôd bolo v roku 2025 sledovaných až 175 rôznych ukazovateľov (fyzikálno-chemické parametre, stopové prvky, pesticídy, farmaceutiká či PFAS látky) v 321 monitorovacích objektoch. Pri povrchových vodách sa výskum zameral na vodárenské toky a nádrže určené na odber pre pitnú vodu. Správa okrem aktuálneho stavu mapuje aj dlhodobé vývojové trendy a identifikuje potenciálne bodové (napr. enviromentálne záťaže) a difúzne plošné zdroje znečistenia (najmä poľnohospodárstvo a urbanizácia).
K akým výsledkom sme sa dopracovali?
Výsledky pre rok 2025 prinášajú prevažne optimistické, no v niektorých oblastiach varovné zistenia:
- Podzemné vody sú stabilné a čisté: Z celkového počtu 36 948 analýz kvality podzemnej vody bolo zaznamenaných len 391 nevyhovujúcich stanovení, čo predstavuje mimoriadne nízky podiel – len 1,06 %. Úplne bez akéhokoľvek prekročenia limitov skončili oblasti CHVO Horné povodie Hnilca a CHVO Vihorlat.
- Prirodzené a geologické vplyvy: Najčastejšie nadlimitné hodnoty v podzemných vodách vykazovali železo a mangán. Ich prítomnosť však súvisí s prirodzenými oxidačno-redukčnými podmienkami v horninách, ovplyvňujú len senzorické vlastnosti vody a nie sú zdravotne závadné. Podobne zvýšený výskyt antimónu a iných stopových prvkov v CHVO Nízke Tatry priamo súvisí s historickou banskou činnosťou a výskytom rudných ložísk.
- Antropogénne vplyvy (ľudská činnosť): Intenzívne poľnohospodárstvo zanecháva stopy najmä v našej najväčšej akumulačnej oblasti – CHVO Žitný ostrov, kde sa v niektorých lokalitách (napr. Oľdza, Hubice, Jánovce) prejavili zvýšené obsahy dusičnanov z aplikácie hnojív. Žitný ostrov zároveň čelí najvyššiemu tlaku z hľadiska difúzneho znečistenia (pokrýva až 88 % územia) a eviduje najviac potenciálnych bodových zdrojov znečistenia.
- Povrchové vody a mikrobiológia: Pri povrchových vodách (napríklad v CHVO Beskydy a Javorníky či v Hornom povodí Ipľa, Rimavice a Slatiny) zostáva pretrvávajúcou výzvou najmä biologické a mikrobiologické znečistenie, kde boli opakovane prekračované limity pre koliformné baktérie a živé organizmy.
Kompletná správa vrátane podrobných tabuliek pre jednotlivé lokality a grafov časových radov je pre záujemcov k dispozícii tu.
.png)