Aktuality SHMU

Nepriaznivé zrážkové a vlhkostné podmienky na začiatku ďalšej výraznej vlny horúčav

​Deficit atmosférických zrážok a negatívna situácia pôdneho sucha k 27. júlu 2026 pred ďalšou výraznou vlnou horúčav na Slovensku je spôsobená dlhotrvajúcou prítomnosťou tlakovej výše v priestore strednej Európy. Tá ovplyvňuje režim zrážok na Slovensku už od začiatku zimy 2025/2026.

Tak ako sme uvádzali v predchádzajúcich článkoch (https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=1731, https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=1732), sucho sa prehlbuje už od začiatku decembra 2025. Aktuálna situácia sucha je ešte viac zvýrazňovaná vysokou teplotou vzduchu a výparom.

Na viacerých miestach Slovenska v posledných dňoch tohtoročného júla pretrváva dlhodobý nedostatok atmosférických zrážok a z toho vyplývajúce sucho. V doterajšom priebehu aktuálneho júla boli na území Slovenska zaznamenané priestorovo dosť rozdielne úhrny zrážok. Bol to dôsledok výskytu búrkových lejakov v niektorých dňoch a takmer úplnej absencie výskytu trvalejších veľkopriestorových zrážok. Preto niekde úhrny zrážok v období od 1.7.2026 do 27.7.2026 dosiahli menej ako 10 mm, napríklad Hurbanovo 4 mm a Rimavská Sobota 8 mm. Nízke úhrny zrážok vo vyššie uvádzanom období sa sústreďovali predovšetkým do nížinných oblastí Slovenska, prípadne do niektorých kotlín v južnej polovici stredného Slovenska, napríklad Moravský Svätý Ján 11 mm, Mužla 15 mm, Žiar nad Hronom 19 mm, Dolné Plachtince 20 mm, Gabčíkovo a Silica 21 mm, Veľké Lovce 23 mm, Holíč 25 mm, Dudince a Somotor 27 mm. Naopak, na niektorých miestach v severnej polovici stredného Slovenska a aj na severovýchodnom Slovensku sme zaznamenali úhrny zrážok podobné obvyklým mesačným úhrnom zrážok v júli.

Neprehliadnuteľným problémom je dlhotrvajúci nedostatok zrážok. V období od 1.12.2025 do 27.7.2026, čiže za takmer 8 mesiacov, spadlo na najkritickejších miestach menej ako 200 mm zrážok, napríklad Hurbanovo 162 mm, Holíč 165 mm, Žihárec 172 mm, Kamanová 176 mm, Moravský Svätý Ján 181 mm, Veľké Lovce 187 mm, Gabčíkovo a Trebišov 188 mm, Mužla a Somotor 189 mm, Pezinok-Grinava 196 mm. V Holíči takto vznikol v období od 1.12.2025 do 27.7.2026 deficit zrážok 215 mm a spadlo tam iba 43 % dlhodobého priemerného úhrnu zrážok. V Hurbanove deficit zrážok v analyzovanom období dosiahol 194 mm a spadlo tam 46 % dlhodobého priemerného úhrnu zrážok a v Trebišove deficit zrážok v uvádzanom období dosiahol 176 mm a spadlo tam 52 % dlhodobého priemerného úhrnu zrážok za toto obdobie. Treba zdôrazniť, že dlhodobé priemerné ročné úhrny zrážok (1991-2020) vo všetkých uvádzaných miestach dosahujú viac ako 550 mm (Holíč 581 mm, Hurbanovo 570 mm a Trebišov 579 mm).

Ak by sme do konca júla v Hurbanove nezaznamenali už žiadne zrážky, bol by tohtoročný mesačný úhrn zrážok druhý najnižší od roku 1872, čiže za posledných 154 rokov. Zaujímavé je to, že najnižší mesačný úhrn zrážok v Hurbanove pre mesiac júl bol zaznamenaný pred 2 rokmi, v júli  v roku 2024 (0,9 mm).

Pri pohľade na mapové zobrazenie pre obdobie 1.12.2025 – 27.7.2026 vidno, že úhrny zrážok pod 200 mm prevládajú na významnej časti Podunajskej nížiny a Juhomoravskej panvy, a taktiež menšej časti Východoslovenskej nížiny, Záhorskej nížiny a Juhoslovenskej kotliny (obr. 1, vľavo). Celé územie Slovenska pritom zaznamenáva deficit zrážok (obr. 1, vpravo). V absolútnych číslach je najvyšší deficit v horských oblastiach (vyše 300 mm). Vyše polovice nášho územia spadá do kategórie, kde percentuálny podiel zrážok pre obdobie 1.12.2025 – 27.7.2026  v porovnaní s normálom 1991-2020 je menší ako 60 % (obr. 2). Najhoršia situácia je v okresoch Komárno, Nové Zámky a Šaľa, kde nedosahuje ani 50%. Najmenej nepriaznivá je situácia v okrese Liptovský Mikuláš so 72 % zrážok oproti normálu.

Obr. 1: Úhrn (vľavo) a deficit (vpravo) zrážok (mm) v období od 1.12.2025 do 27.7.2026

Obr. 2: Úhrn zrážok v percentách v období od 1.12.2025 do 27.7.2026 v porovnaní s normálom 1991-2020

Dlhodobý deficit atmosférických zrážok sa prejavil aj v prehlbujúcom pôdnom suchu vo všetkých pôdnych profiloch. V pôdnom profile 0-100 cm sa extrémne sucho vyskytuje na 38 % územia (takmer celé územie západného Slovenska, územie Východoslovenskej nížiny, a tiež Pohronie, Gemer a Abov). Začínajúce až extrémne sucho sa vyskytuje na 93 % územia Slovenska. Bez pôdneho sucha sú len oblasti Liptova, Kysúc, časti Oravy, kde sa v posledných dňoch vyskytovali atmosférické zrážky najmä vo forme búrok.

Nízke hodnoty relatívneho nasýtenia pôdy  pod 10 % sme zaznamenali na  Podunajsku, na Záhorí a v Malých Karpatoch, Dolnom Považí a Ponitrí a ojedinele aj na juhu stredného a východného Slovenska. Pod hranicou 50 % je nasýtenie na približne 88 % územia.

Deficit pôdnej vlahy je najvyšší na krajnom východe a v Slanských vrchoch -60 až -80 mm. Na väčšine územia je deficit vlahy od -20 do -60 mm. Nadbytok vlahy je lokálne +20 až +40 mm na severozápade územia.

Obr.3: Intenzita sucha na Slovensku k 26. júlu 2026

Na Slovensku v posledných týždňoch zaznamenávame absenciu plošných atmosférických zrážok, pričom ani v najbližšom období sa situácia nezmení. Z tohto dôvodu očakávame výrazne prehĺbenie pôdneho sucha do 5. augusta 2026 a výskyt extrémneho sucha na viac ako 50 % územia Slovenska.

Obr. 4: Predpoveď intenzity sucha na Slovensku do 5. augusta 2026 podľa modelu ECMWF

Dlhodobý výskyt pôdneho sucha pôsobí stresujúco aj na vegetáciu (hodnoty relatívneho nasýtenia pôdy pod 50 %). Za posledné 3 mesiace sme zaznamenali relatívne nasýtenie pôdy pod 50 % takmer na celom území západného Slovenska a území Východoslovenskej nížiny (Obr. 5b).

Obr.5: Trvanie nedostatku vlahy k 27. júlu 2026 za posledný polrok, 3 mesiace a od začiatku roka

Sucho sa negatívne prejavuje na poľnohospodárskych plodinách a lesných porastoch. V rámci národnej reportovacej siete dopadov sucha sú hlásené porasty naďalej sužované a trpiace suchom a vysokými teplotami, a to naprieč celou Záhorskou, Podunajskou, Východoslovenskou nížinou a Juhoslovenskou kotlinou. Poľnohospodári hlásia pri obilninách stratu výnosov od 10% do 40%. Porasty kukurice na plytších pôdach nevytvárajú klasy. Veľký problém je aj s kŕmnym senom. Lucerna, ďateliny a trávy sú po kosbe veľmi nízke a slabé. Zemiaky napriek lokálnym zrážkam majú slabý nárast. Ovocie predčasne dozrieva, opadáva, pod veľkou úrodou sa lámu konáre, avšak ovocie je bez šťavy a chuti. Staršie a choré dreviny postupne odumierajú, a to nielen ovocné, ale aj agáty, borovice, smreky, pagaštany. Reportéri hlásia nedostatok vody v potokoch, lesných prameňoch a studničkách, taktiež pokles vody v studniach.

V rámci fenologického monitoringu sme zaznamenali fenologickú fázu letné žltnutie listov. Takáto reakcia lesných drevín nastáva pri veľmi dlhom a intenzívnom období nedostatku atmosférických zrážok a pôdnej vlhkosti. Dreviny sa tak bránia strate vody redukciou listov (žltnutím počas leta a ich následným opadom). Na agáte bola táto fáza zaznamenaná na fenologických staniciach: Veľké Kapušany (30.06.2026), Hajnáčka (30.06.2026), Dvorany nad Nitrou (26.07.2026).