Aktuality SHMU

Dusné dni na Slovensku od roku 1951

Dusný deň resp. deň kedy bolo zaznamenané dusno. Dusno predstavuje subjektívny nepríjemný pocit vyvolaný kombinovaným účinkom vyššej teploty a vyššej relatívnej vlhkosti vzduchu na ľudský organizmus pri slabom vetre. 

Nepríjemný pocit spôsobuje malý výpar potu, teda malé schladzovanie povrchu tela. Dusno sa vyskytuje najmä pred búrkou (lokálne "búrky z tepla"). Hranicou pre pocit dusna je pri relatívnej vlhkosti vzduchu 100 % už teplota 16,5 °C, pri relatívnej vlhkosti 50 % teplota 27,9 °C a pri vlhkosti 30 % až 36,9 °C.  Keďže ale ide o subjektívny pocit,  bola hranica dusna presne stanovená na základe jednej z vlhkostných charakteristík a to takzvaného tlaku vodnej pary (e). V meteorológii  je dusný deň na meteorologickej stanici zaznamenaný v prípade ak je o 14 hodine miestneho času nameraný tlak vodnej pary s hodnotou 18,8 hPa a vyššou.

Z klimatologického hľadiska potom za dusný deň môžeme považovať deň, v ktorom tlak vodnej pary dosiahol na meteorologickej stanici v ktoromkoľvek z pozorovacích termínov (pravidelne o 7. 14 a 21. hod. miestneho času) hodnotu 18,8 hPa a vyššiu (TOLASZ, R., et al. 2007. Atlas podnebí Česka, s. 142). Obdobne bol stanovený počet dusných dní v jednotlivých rokoch od roku 1951 na vybraných meteorologických staniciach Slovenska (v prílohe k článku zobrazený v grafoch pre jednotlivé stanice spolu s trendom vyjadreným kĺzavým priemerom).

Najvyšší počet dusných dní je u nás zaznamenaný v letnom období v nížinách, s rastúcou nadmorskou výškou ich počet klesá. V nadmorských výškach nad 1000 metrov sa už takmer nevyskytujú. V posledných rokoch však bol zaznamenaný častejší výskyt dusných dní aj v týchto polohách, napríklad na meteorologických staniciach Štrbské Pleso (1322 m n. m.) alebo Telgárt (900 m n. m.),  grafy 7 a 8 v grafickej prílohe.

Zaujímavý je vývoj počtu dusných dní na meteorologických staniciach na strednom a najmä východnom Slovensku, výrazný nárast počtu takýchto dní od roku 1951 nastal predovšetkým v Poprade (graf 6) a výrazný nárast ich počtu je zjavný aj na meteorologických staniciach Košice, letisko a Kamenica nad Cirochou (grafy 9 a 10). Zaujímavý je aj fakt, že v Poprade bol od roku 2004, každý rok zaznamenaný aspoň jeden a viac dusných dní, pričom ešte v 50-tych až 80-tych rokoch 20. storočia sa v tejto oblasti celkom bežne vyskytovali roky, v ktorých sa nevyskytol ani jeden dusný deň. V regiónoch severného a východného Slovenska bolo v minulosti v lete typické, že sa tam vyskytovalo veľa oblačnosti a častejšie tam aj pršalo. Toto neumožňovalo výraznejší vzostup teploty vzduchu cez deň, ale približne v poslednom štvrťstoročí začínajú aj v týchto oblastiach Slovenska pribúdať dni s častejším a dlhšie trvajúcim slnečným svitom, pričom zrážky sa koncentrujú skôr do búrkových lejakov. Dlhšie trvajúci slnečný svit vplýva na vzostup teploty vzduchu cez deň a súčasne v období výskytu búrok môže byť aj vysoká vlhkosť vzduchu, čo v kombinácii vyvoláva dusno.

Grafickú prílohu k článku nájdete TU.