Hydrologické zhodnotenie kalendárneho roka 2006

HYDROLOGICKÉ HODNOTENIE ROKA

Zrážkový úhrn na území SR dosiahol v roku 2006 hodnotu 740 mm, čo predstavuje 97,1 % normálu a je hodnotený ako zrážkovo normálny rok. Zrážkové úhrny v jednotlivých mesiacoch kalendárneho roka 2006 dokumentuje tab. 2.1.

S - suchý, VS - veľmi suchý, MS - mimoriadne suchý, N - normálny, V - vlhký, VV - veľmi vlhký, MV - mimoriadne vlhký

 Jednotlivé mesiace mali rozličný charakter. Január, február, apríl a november boli mesiacmi zrážkovo normálnymi (91 až 115 % normálu). Marec, máj a jún patrili k vlhkým mesiacom (136 až 150 % normálu). Veľmi suchými mesiacmi boli júl, september, október a december (od 27 do 48 % normálu), pričom najsuchším mesiacom bol september, kedy spadlo 17 mm zrážok, čo je iba 27 % mesačného normálu. Naproti tomu veľmi vlhkým mesiacom bol august, kedy spadlo 131 mm zrážok, čo je 162 % mesačného normálu. Pri celkovom hodnotení roka 2006 došlo k deficitu zrážok o 22 mm.         

Ročné zrážkové úhrny v jednotlivých povodiach SR dokumentuje Tab. 2.2. Najmenej zrážok spadlo v povodí Dunaja (574 mm, čo je 92 % príslušného normálu). Avšak najsuchšími povodiami vyjadrením v % z normálu boli Ipeľ (600 mm, t. j. 88 % normálu) a Slaná (697 mm, t. j. 88 % normálu). Zrážkovo vlhkým povodím bolo povodie Hornádu (758 mm, t. j. 112 % normálu).

S - suchý, VS - veľmi suchý, N - normálny, V - vlhký, VV - veľmi vlhký, MV - mimoriadne vlhký

* toky a im zodpovedajúce údaje len zo slovenskej časti povodia

Zrážkový úhrn v jednotlivých povodiach sa prejavil v ročnom odtečenom množstve z hlavných povodí nasledovne: v povodiach Dunaja, Váhu, Hrona a Bodvy bolo ročné odtečené množstvo o niečo menšie ako 100 % dlhodobého priemeru, v ostatných povodiach mierne presiahlo 100 % príslušných dlhodobých hodnôt. V povodí Morava ročné odtečené množstvo dosiahlo až 162 % dlhodobého priemeru.

Priemerné ročné prietoky sa pohybovali v rozpätí 55 až 180 % Q_a (dlhodobého priemerného prietoku). Najmenšie hodnoty priemerných ročných prietokov boli zaznamenané v povodí Nitry (55 až 150 % Q_a) a Bodrogu (70 až 135 % Q_a). O niečo vyššie hodnoty sa vyskytli v povodiach M. Dunaja (70 až 155 % Q_a), Váhu (75 až 170 % Q_a), Hrona (87 až 110 % Q_a), Hornádu (80 až 148 % Q_a), Popradu (104 až 106 % Q_a) Bodvy (100 až 120%) a Dunaja (105 až 145 % Q_a). Priemerné ročné prietoky dosahovali najvyššie hodnoty v povodiach Moravy (110 až 180 % Q_a), Ipľa (93 až 180 % Q_a) a Slanej  (93 až 173 % Q_a).

Rozdelenie zrážok v roku a v jednotlivých povodiach sa prejavilo v rozdelení odtoku v roku nasledovne.

Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vo väčšine povodí vyskytli v marci a apríli, kedy dosahovali 80 až 395 % Q_{ma-3,4/1961-2000}. Iba v povodiach Slaná, Bodva, Hornád a Bodrog sa maximálne prietoky vyskytli v júni, a to 110 až 385 % Q_{ma-6/1961-2000}.

Najmenšie priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané v mesiacoch január, február, september, október, december. V povodiach Moravy, Dunaja a Váhu (na Bielom Váhu, na Turci a Bystrici) sa vyskytli v januári a dosahovali 35 až 190 % Q_{ma-1/1961-2000}. V povodí Popradu, Hrona (na Bystrici a Vajskovskom potoku) a v povodí Váhu (na Čiernom Váhu, Boci, Belej, na Váhu v Liptovskom Mikuláši) to bolo v mesiaci február, kedy hodnoty najmenších priemerných prietokov dosahovali 45 až 70 % Q_{ma-2/1961-2000.} V septembri boli zaznamenané najmenšie priemerné mesačné prietoky na niektorých tokoch v povodiach M. Dunaja, Nitry, Ipľa (10 až 110% Q_{ma-9/1961-2000}). Vo väčšine povodí boli minimá zaznamenané v októbri, kedy dosahovali hodnoty 3 až 50 % Q_{ma-10/1961-2000,} a to v povodiach Nitra, Hron, Ipeľ, Slaná, Bodrog, Bodva, Hornád. V decembri sa minimálne priemerné mesačné prietoky vyskytli v povodiach Bodrogu (Roňava), Bodvy (Turňa), Ipľa, Hrona (Slatina), Nitry (Žitava) s  hodnotami 20 až 43 % Q_{ma-12/1961-2000}.

Vplyvom jarného topenia sa snehov a spadnutia 64 mm zrážok na územie Slovenska sa maximálne kulminačné prietoky vo väčšine povodí (Dunaj, Morava, Malý Dunaj, Nitra, Váh, Hron, Bodva ) vyskytli v marci a apríli, menej často v júni a v auguste. Hodnoty marcových kulminačných prietokov na Morave v Moravskom Jáne a na Bebrave v Biskupiciach dosahovali významnosť 50 až 100-ročného prietoku. V povodí Váhu na Jablonke v Čachticiach dosahovala kulminácia významnosť 20 až 50-ročného prietoku a na Váhu v Hlohovci dosahovala kulminácia významnosť 10 až 20-ročného prietoku. Na Rajčianke v Poluvsí, Vláre a Váhu v Šali dosahovali kulminácie významnosť 5 až 10-ročného prietoku. V povodí Dunaja maximálne kulminačné prietoky v Bratislave  dosahovali významnosť 10-ročného prietoku a v Iži významnosť 50-ročného prietoku v apríli. Na Vydrici sa vyskytol maximálny kulminačný prietok s významnosťou 5 až 10-ročného prietoku. V povodí Nitry na Radošinke v Čáb-Sile dosiahol hodnotu 20 až 50-ročného prietoku a na Nitre v Nitrianskej Strede hodnoty 10 až 20-ročného prietoku. Na Tužine, Nitrici a Radiši dosiahli hodnoty 2 až 5-ročného prietoku. Na Žitave vo Vieske nad Žitavou a na Chvojnici v Chvojnici dosiahli hodnoty 1 až 2-ročného prietoku. Na Latorici (vo Veľkých Kapušanoch) bol v apríli zaznamenaný kulminačný prietok s významnosťou 10 až 20-ročného prietoku. V povodí Hornádu bol výskyt maximálnych kulminačných prietokov zaznamenaný v júni. Najväčší kulminačný prietok, a to na úrovni 100-ročného prietoku s hodnotou 359,0 m³.s^-1 sa vyskytol 5.6.2006 na Toryse v Košických Olšanoch. Kulminačný prietok s významnosťou 20 až 50-ročného prietoku bol zaznamenaný na Olšave v Bohdanovciach a kulminačný prietok s významnosťou 10 až 20-ročného prietoku na Toryse v Sabinove. Na Hornáde v Ždani bol dosiahnutý prietok s významnosťou 5 až 10-ročného prietoku; na Hnilci v Stratenej a na Hornáde v Kysaku bol dosiahnutý prietok s významnosťou 2 až 5-ročného prietoku. Hodnota 5-ročného prietoku bola zaznamenaná na Hnilci v Jaklovciach a 2-ročného prietoku na Hornáde v Spišských Vlachoch.

Minimálne priemerné denné prietoky boli najčastejšie zaznamenané vo februári, júli, septembri, októbri a decembri a pohybovali sa v rozpätí dlhodobých Q_{180d-1961-2000} až Q_{364d-1961-2000}. Najmenšie minimálne priemerné denné prietoky s hodnotou menšou ako Q_{364d-1961-2000} boli zaznamenané v povodí Váhu na hlavnom toku Váhu v Šali a v povodí Nitra na Tužine a hornej Chvojnici. V povodí Hrona nižšie hodnoty ako Q_364d boli na Vajskovskom potoku a na strednom a dolnom úseku Hrona.

Povodie Moravy

Priemerné ročné prietoky v povodí Moravy sa pohybovali v rozpätí 110 až 180 % dlhodobého priemeru Q_a-1961-2000.

Maximálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané na väčšine povodia v marci - apríli a ich relatívne hodnoty sa pohybovali v rozpätí 180 až 395 % Q_{ma-3,4/1961-2000}.

Minimálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli na Maline v januári, na Myjave a Stupavke v decembri a na ostatných tokoch povodia v októbri. Relatívne hodnoty minimálnych priemerných mesačných prietokov sa pohybovali v rozpätí 35 až 70 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt Q_{ma-/1961-2000}.

Maximálne kulminačné prietoky sa v povodí Moravy vyskytli väčšinou v marci a v apríli, na Maline v júni a na Rudave v máji. Najvýznamnejšie kulminácie na Morave (v Moravskom Jáne) dosahovali významnosť 50 až 100-ročného prietoku. Na Chvojnici (v Lopašove), na Teplici (v Sobotišti) dosahovali významnosť 10 až 20-ročného prietoku. Hodnotu 10-ročného prietoku dosiahla Stupavka (v Borinke). Na Morave (v Kopčanoch), na Myjave (v Šaštíne - Strážach), na Rudave (v Studienke),  a na Maline (v Jakubove) dosahovali kulminácie významnosť 2 až 5-ročného prietoku.

Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytovali v rôznych mesiacoch - vo februári, júli, septembri, októbri a decembri a pohybovali sa v rozpätí dlhodobých Q_{180d-1961-2000} až Q_{364d-1961-2000}.

Povodie Dunaja

Priemerné ročné prietoky dosahovali na hlavnom toku Dunaja 105 až 145 % dlhodobého priemeru, na Vydrici  140 % Q_a-1961-2000.

Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli na Dunaji v apríli, kedy dosiahli hodnoty 185 až 190 %  Q_{ma-4/1961-2000} a na Vydrici tiež v apríli, kedy maximálne priemerné mesačné prietoky dosahovali 125 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt Q_{ma-4/1961-2000}.

Minimálne priemerné mesačné prietoky sa na hlavnom toku vyskytli  v januári a v decembri a dosiahli hodnoty 65 až 190 %       Q_{ma-1,12/1961-2000 a na Vydrici v júli 50 % Qma-7/1961-2000}.

Maximálne kulminačné prietoky sa vyskytli v marci v Bratislave s významnosťou 10-ročného prietoku a v apríli v Iži s významnosťou 50-ročného prietoku. Na Vydrici sa vyskytol maximálny kulminačný prietok s významnosťou 5 až 10-ročného prietoku v marci.

Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytli na Vydrici v júli, na hlavnom toku Dunaj vo februári a v decembri a pohybovali sa v rozpätí Q_{270d-1961-2000} až Q_{364d-1961-2000}.

Povodie Malého Dunaja

Prirodzený odtok tejto oblasti tvorí hydrologický režim tokov s relatívne malou vodnosťou, stekajúcich z východných svahov Malých Karpát. Hodnoty priemerných ročných prietokov na týchto tokoch sa pohybovali v rozpätí 70 % až 155 % Q_a-1961-2000.

Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli na všetkých tokoch danej oblasti v marci a v apríli v rozpätí 105 % až 205 % Q_{ma-3,4/1961-2000}.

Minimálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v povodí Malého Dunaja v septembri a v októbri a dosiahli hodnoty 20 až 110 %  Q_{ma-9,10/1961-2000}.

Maximálne kulminačné prietoky boli zaznamenané v mesiaci marec. Hodnoty maximálnych kulminačnýcho prietokov dosahovali významnosť menšiu ako 1-ročného prietoku, na Gidre bol dosiahnutý 5-ročný prietok.

Minimálne priemerné denné prietoky boli zaznamenané v mesiacoch júl, september a október a pohybovali sa v rozpätí Q_{270d-1961-2000} až Q_{330d-1961-2000}.

Povodie Váhu

Hodnoty priemerných ročných prietokov v povodí Váhu sa pohybovali v rozpätí  75 až 170 % Q_a1961-2000, na hlavnom toku povodia dosahovali hodnoty od 85 až 110 % Q_a1961-2000.

Maximálne priemerné mesačné prietoky sa v povodí Váhu vyskytovali najčastejšie v apríli, ich relatívne hodnoty sa pohybovali v rozpätí  95 až 270 % Q_{ma-4/1961-2000}. Na Jablonke a Vláre boli zaznamenané v marci a ich hodnoty dosiahli 255 až 275 % Q_{ma-3/1961-2000}. Na Belej a na Štiavnici sa maximálne mesačné prietoky vyskytli v máji - ich hodnoty dosiahli 90 až 115 % Q_{ma-5/1961-2000 a na Váhu v Strečne dosahovali v júni až 140 % Qma-6/1961-2000}.

Minimálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytovali v rôznych mesiacoch, v januári, februári, septembri a v októbri. Na Bielom Váhu, na Turci a Bystrici sa hodnoty minimálneho priemerného mesačného prietoku vyskytli v mesiaci január s hodnotami 40 až 160 % Q_{ma-1/1961-2000}, na Čiernom Váhu, Boci, Belej a na Váhu v Liptovskom Mikuláši to bolo v mesiaci február 45 až 70 % Q_{ma-2/1961-2000}, na Jablonke to bolo v septembri s hodnotou 55 %  Q_{ma-9/1961-2000}. Na ostatných tokoch, na Štiavnici, Orave, Zázrivke, Váhu od Strečna po Šalu, Kysuci a na Rajčianke sa hodnoty minimálneho priemerného mesačného prietoku vyskytli v mesiaci október s hodnotami 20 až 60 % Q_{ma-10/1961-2000}.

Maximálne kulminačné prietoky sa prevažne vyskytovali v marci a v apríli, výnimočne v júni a v novembri. Na Jablonke v Čachticiach dosahovala kulminácia významnosť 20 až 50-ročného prietoku.  Na Váhu v Hlohovci dosahovala kulminácia významnosť 10 až 20-ročného prietoku. Na Rajčianke v Poluvsí, Vláre a Váhu v Šali dosahovali kulminácie významnosť 5 až 10-ročného prietoku. Dosiahnuté kulminácie s významnosťou menšou ako 1-ročný prietok boli na Boci v Kráľovej Lehote, Štiavnici v Liptovskom Jáne, Turci v Turčeku, Váhu v Strečne a v Žiline a na Bystrici v Zborove. Na ostatných tokoch dosahovali kulminačné prietoky významnosť okolo 2-ročného prietoku, výnimočne sa približovali až k 5-ročnému prietoku, ktorý nedosiahli.

Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytovali v rôznych mesiacoch a pohybovali sa v rozpätí Q_90d až Q_364d. Na Belej, Bielej Orave a na Váhu v Šali boli hodnoty minimálnych priemerných denných prietokov menšie ako Q_{364d-1961-2000}.

Povodie Nitry

Priemerné ročné prietoky dosahovali hodnoty 55 až 150 % príslušného dlhodobého priemeru Q_a1961-2000.

Maximálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané v mesiacoch marec a apríl. Ich hodnoty dosahovali 80 % na Handlovke v Handlovej až  220 % Q_{ma-3,4/1961-2000} na Radošinke v Čáb - Sile.

Minimálne priemerné mesačné prietoky sa v povodí Nitry vyskytli hlavne v októbri a ich hodnoty sa pohybovali v rozpätí 15 až 75 % príslušného dlhodobého mesačného prietoku Q_{ma-10/1961-2000}. Na Tužine (v Tužinej) a na Nitrici (v Liešťanoch) boli minimálne priemerné mesačné prietoky zaznamenané v septembri 25 až 80 % Q_{ma-9/1961-2000}) a na Handlovke, Radošinke a Žitave v decembri 10 až 40 % Q_{ma-12/1961-2000}.

Maximálne kulminačné prietoky sa vyskytli na väčšine tokov v marci, na Radošinke v júni. Hodnota maximálneho kulminačného prietoku na Bebrave v Biskupiciach dosiahla hodnotu 50 až 100-ročného prietoku, na Radošinke v Čáb - Sile dosiahol hodnotu 20-ročného prietoku. Na Nitre v Nitrianskej Strede dosiahla hodnoty 10 až 20-ročného prietoku, v Nedožeroch dosiahla hodnotu 10-ročného prietoku, na Tužine, Nitrici, Radiši dosiahli hodnoty 2 až 5-ročného prietoku. Na Žitave vo Vieske nad Žitavou a na Chvojnici  v Chvojnici dosiahli kulminačné prietoky hodnoty 1 až 2-ročného prietoku. Na Nitre v Kľačne nedosiahol kulminačný prietok hodnoty ani 1-ročného prietoku.

Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytovali v mesiacoch september, október a december a pohybovali sa zväčša v rozpätí dlhodobých Q_270d až Q_364d. Na Tužine a hornej Chvojnici bol zaznamenaný priemerný denný prietok menší ako Q_364d.

Povodie Hrona

Priemerné ročné prietoky dosahovali v pozorovacích staniciach v povodí 87 až 110 % dlhodobých hodnôt, na toku Bystrica 77 %.

Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli na hlavnom toku a jeho prítokoch v apríli. Aprílové hodnoty predstavovali 150 až 220 % dlhodobých hodnôt.

Minimálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané hlavne v októbri, na Bystrici a Vajkovskom potoku vo februári, na hornom toku Hrona a na Slatine v decembri. Pohybovali sa v rozpätí 20 až 42 % príslušných dlhodobých hodnôt.

Najvýznamnejšie prietokové vlny sa vyskytli na prelome marca a apríla, kulminácie vo väčšine staníc prekročili hodnotu 1-ročného maximálneho prietoku, v Žarnovici na Kľaku a v Brehoch na Hrone kulminácie prekročili hodnotu 2-ročného maximálneho prietoku. V staniciach Hriňová na Slatine a Zvolen na Zolnej kulminačné prietoky neboli väčšie ako 1-ročné maximálne prietoky. Z letných dažďov sa vyskytli maximálne ročné kulminácie v júni, kedy bol prekročený 2-ročný maximálny prietok na staniciach horného úseku Hrona a jeho prítokoch a na Čiernom Hrone.

Minimálne priemerné denné prietoky v prevažnej väčšine staníc boli v októbri, novembri a decembri. Ďalšie obdobie nízkych prietokov sa vyskytovalo vo februári na niektorých staniciach Vajskovského potoka a Bystrici. Hodnoty miním sa pohybovali od 355-denného dlhodobého prietoku až po hodnoty nižšie ako 364-denný dlhodobý prietok. Nižšie hodnoty ako 364-denný prietok boli na Vajskovskom potoku (112 % minimálneho prietoku za celé obdobie vyhodnocovania) a na strednom a dolnom úseku Hrona.

Povodie Ipľa

Priemerné ročné prietoky vo vodomerných staniciach dosahovali hodnotu 93 až 180 % Q_a, s výnimkou staníc na sústave vodných diel Mýtna - Ružiná.

Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli hlavne v marci, na Ipli v profile Holiša v apríli. Ich hodnoty sa pohybovali bez staníc na hore uvedenej sústave vodných diel od 86 do 298 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt.

Minimálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytovali v mesiacoch august, september a október na Ipli v profile Holiša v decembri. Hodnoty uvedených prietokov sa pohybovali od 27 do 51 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt.

Maximálne kulminačné prietoky sa vyskytli v hornej časti povodia Ipľa a na Litave v júni, na prítokoch strednej časti povodia a na dolnom Ipli v marci a na niektorých menších prítokoch v januári. Na Ipli v Kalinove a v Holiši, na Budínskom potoku a na toku Búr dosiahli hodnoty 2 až 5-ročných maximálnych prietokov.

Minimálne denné prietoky sa vo väčšine staníc povodia vyskytli v období nízkych prietokov, na prítokoch Ipľa v júli a auguste, na hlavnom toku Ipľa v októbri a na jeho dolnom úseku v decembri. Hodnoty sa najčastejšie pohybovali od Q_270d do Q_330d. Na Krivánskom potoku v Lučenci a na Štiavnici v Dudinciach boli uvedené hodnoty v rozmedzí Q_330d až Q_355d.

Povodie Slanej

Priemerné ročné prietoky dosahovali 93 až 173 % Q_a okrem Slanej, ktorá je ovplyvnená prevodom vody z VN Palcmanská Maša.

Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli na väčšine tokov v apríli, na Dobšinskom potoku, na Slanej od Bretky, na Turci a na Blhu v júni. Na hlavnom toku Slanej dosiahli 228 až 312 %, na jej prítokoch 142 až 313 %, v povodí Rimavy 147 až 382 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt.

Minimálne priemerné mesačné prietoky sa väčšinou vyskytli v decembri, na Turci v Behynciach v októbri. Dosiahli 21 až 45 % príslušných dlhodobých hodnôt.

Maximálne kulminačné prietoky sa vyskytli v júni, na Gortve v marci, na Rimave v Sobôtke v apríli, na Blhu v máji a v auguste. Aprílové kulminácie boli najvýznamnejšie. Na Slanej vo Vyšnej Slanej bol dosiahnutý 10 až 20-ročný maximálny prietok, ostatné maximálne ročné prietoky sa pohybovali v rozmedzí 2 až 5-ročných, resp. 1 až 2-ročných maximálnych prietokov. Na Rimave v Sobôtke nebol dosiahnutý ani 1-ročný maximálnych prietok.

Minimálne denné prietoky sa na väčšine povodia Slanej a Rimavy vyskytovali v decembri, na Dobšinskom potoku v septembri a na Blhu a Turci v októbri. Ich hodnoty sa prevažne pohybovali od Q_330d do Q_355d, na Turci v Behynciach od Q_270d do Q_330d.

Povodie Bodvy

Hodnoty priemerných ročných prietokov v celom povodí boli na úrovni dlhodobého priemeru a vyššie (120 %).

Maximálne priemerné mesačné prietoky na Bodve a Turni sa vyskytli v júni a na Ide už v apríli. Júnové hodnoty dosahovali 265 až 270 % príslušného dlhodobého mesačného prietoku a aprílové 150 % Q_{ma-4/ 1961-2000}.

Minimálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané na Bodve a Turni v decembri a na Ide v októbri. Ich relatívne hodnoty dosahovali 20 až 43 % Q_{ma-10,12/1961-2000.}

Obdobím výskytu maximálnych kulminačných prietokov boli mesiace marec a jún. Na Bodve a Ide dosahovali hodnoty 1 až 5-ročných maximálnych prietokov. Na Turni hodnoty kulminácií nedosiahli významnosť ani 1-ročného prietoku.

Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytli na Bodve a Ide v októbri a na Turni v novembri. Minimálne priemerné denné prietoky dosahovali hodnoty dlhodobých Q_270d až Q_355d.

Povodie Hornádu

Hodnoty priemerných ročných prietokov sa v povodí pohybovali v rozpätí 80 až 148 % Q_a.

Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v marci, apríli a v júni. Na hlavnom toku Hornádu dosiahli 175 až 320 %, na Toryse 355 až 385 %, na Hnilci 105 až 320 % a na Olšave 225 % príslušného dlhodobého priemerného mesačného prietoku. Ich relatívne hodnoty sa pohybovali v rozpätí 105 % (Hnilec - Stratená) až 385 % (Torysa - Košické Olšany) príslušných dlhodobých hodnôt.

Minimálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané od októbra do decembra. Ich relatívne hodnoty dosahovali 15 až 55 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt.

Výskyt maximálnych kulminačných prietokov bol zaznamenaný v júni. Najväčší kulminačný prietok, a to na úrovni 100-ročného prietoku s hodnotou 359,0 m³.s^-1 sa vyskytol 5.6.2006 na Toryse v Košických Olšanoch. Kulminačný prietok s významnosťou 20 až 50-ročného prietoku bol zaznamenaný na Olšave v Bohdanovciach a kulminačný prietok s významnosťou 10 až 20-ročného prietoku na Toryse v Sabinove. Na Hornáde v Ždani bol dosiahnutý prietok s významnosťou 5 až 10-ročného prietoku; na Hnilci v Stratenej a na Hornáde v Kysaku bol dosiahnutý prietok s významnosťou 2 až 5-ročného prietoku. Hodnota 5-ročného prietoku bola zaznamenaná na Hnilci v Jaklovciach a 2-ročného prietoku na Hornáde v Spišských Vlachoch. Vo vodomerných staniciach Torysa - Košické Olšany, Torysa - Sabinov a Olšava - Bohdanovce došlo k prekročeniu doteraz nameraných maximálnych prietokov.

Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytovali v rôznych mesiacoch (január, júl, október, december) s hodnotami prietokov od Q_270d až Q_364d.

Povodie Bodrogu

Priemerné ročné prietoky v povodí sa pohybovali v rozpätí 70 až 135 % Q_a.

Maximálne priemerné mesačné prietoky na väčšine povodia boli zaznamenané v apríli, vo zvyšných vodomerných staniciach sa vyskytli aj marci alebo v júni. Ich hodnoty sa pohybovali v rozpätí 110 až 350 % príslušného dlhodobého priemerného mesačného prietoku.

Minimálne priemerné mesačné prietoky sa zväčša vyskytli v októbri, na Ondave a Roňave v decembri. Relatívne hodnoty minimálnych priemerných mesačných prietokov sa pohybovali v rozpätí 3 až 50 % príslušných dlhodobých hodnôt.

Maximálne kulminačné prietoky sa vyskytovali v mesiacoch marec apríl a jún. Na Roňave (Michaľany) bola hodnota maximálneho kulminačného prietoku menšia než 1-ročný prietok. Hodnota 1-ročného prietoku bola dosiahnutá na Okne (Remetské Hámre) a 1 až 2-ročného prietoku na Uhu (Lekárovce). Vo väčšine vodomerných staníc boli hodnoty maximálnych kulminačných prietokov na úrovni 2 až 5-ročných prietokov. Hodnota 5-ročného prietoku bola dosiahnutá na Topli (Hanušovce) a na Bodrogu (Streda nad Bodrogom). Na Latorici (Veľké Kapušany) bol zaznamenaný v apríli kulminačný prietok s významnosťou 10 až 20-ročného prietoku.

Minimálne priemerné denné prietoky boli na Latorici zaznamenané v júli a na ostatných tokoch sa minimálne priemerné denné prietoky vyskytli od septembra do decembra. Dosahovali hodnoty dlhodobých Q_180d až Q_364d.

Povodie Popradu

Hodnoty priemerných ročných prietokov dosahovali 104 % (Dunajec) až 106 % (Poprad) Q_a.

Maximálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané v júni a dosahovali hodnoty 190 % Q_{ma-6./1961-2000}.

Výskyt minimálnych priemerných mesačných prietokov bol zaznamenaný na Poprade i na Dunajci vo februári s relatívnymi hodnotami 55 až 65 %  Q_{ma-2/1961-2000}.

Maximálne kulminačné prietoky boli zaznamenané v júni a na Poprade v Chmelnici dosiahli významnosť 5-ročného prietoku.

Minimálne priemerné denné prietoky dosahovali v marci na Dunajci hodnoty dlhodobých Q_270d až Q_330d a vo februári na Poprade Q_355d.