Aktuality SHMU

Rok 2020 bude jedným z troch najteplejších rokov histórie

Podľa predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie o stave globálnej klímy v roku 2020 (WMO Provisional Report on the State of the Global Climate 2020) dlhodobé trendy, ako aj dopady spojené so zmenou klímy, významne ovplyvňovali globálnu klímu aj v roku 2020, ktorý je na ceste stať sa jedným z troch najteplejších rokov v histórii meraní. Obdobie rokov 2011 – 2020 bude rekordne najteplejšou dekádou, pričom podľa WMO sa šesť absolútne najteplejších rokov za posledných aspoň 140 rokov vyskytlo po roku 2014. Extrémne počasie v priebehu roka 2020 pritom významne znásobuje negatívne dopady COVID-19.

Správa WMO o stave globálnej klímy za rok 2020 takisto uvádza, že tepelný obsah (heat content) svetových oceánov je v tomto roku opäť na rekordne vysokej úrovni, pričom na viac ako 80 % rozlohy oceánov boli v roku 2020 pozorované periódy s vysokou povrchovou teplotou morskej vody (tzv. marine heatwaves). V súvislosti s ich výskytom boli pozorované rozsiahle negatívne dopady na oceánske ekosystémy, ktoré sú okrem zvýšeného teplotného stresu poškodzované aj acidifikáciou (okysľovaním) morskej vody v dôsledku zvýšenej absorpcie rastúceho množstva atmosférického oxidu uhličitého (CO₂).

Správa WMO, ktorá vychádza z príspevkov desiatok odborníkov a medzinárodných organizácií, taktiež informuje o veľkom počte poveternostných a klimatických anomálií prinášajúcich značne veľké socio-ekonomické dopady, vrátane extrémnych vĺn horúčav, lesných požiarov a povodní, ale aj rekordne aktívnej sezóne atlantických hurikánov. Extrémne počasie v priebehu roku 2020 ovplyvnilo milióny ľudí a znásobilo tak negatívne dôsledky pre ľudí, bezpečnosť a ekonomickú stabilitu vyvolané pandémiou COVID-19. Napriek rozsiahlym lockdown-om (a predpokladanému poklesu globálnych emisií CO₂ v rozsahu 4,2 - 7,5 %), spôsobeným pandemickou situáciou COVID-19, atmosférické koncentrácie skleníkových plynov naďalej stúpali aj v roku 2020, a podľa správy WMO globálny klimatický systém čaká ďalšie zvyšovanie globálnej teploty v dôsledku dlhej životnosti CO₂ v zemskej atmosfére. Výsledky niektorých globálnych analýz v súčasnosti odhadujú, že priamy účinok pandemickej situácie v roku 2020 na globálnu teplotu by mal byť v najbližších rokoch zanedbateľný, s maximálnym očakávaným globálnym poklesom teploty do 0,01 ± 0,005 ° C do roku 2030 (v porovnaní so základným scenárom, ktorý sledujú súčasné národné politiky; Zdroj: Forster et al. 2020, Nature).
 

„Predpokladáme, že priemerná globálna teplota bude v roku 2020 asi o 1,2 °C vyššia ako počas predindustriálnej doby (referenčné obdobie: 1850 - 1900). Existuje tiež približne 20 % pravdepodobnosť, že do roku 2024 môže ročný priemer globálnej teploty dosiahnuť alebo prekročiť hodnotu 1,5 °C, “ uviedol generálny tajomník WMO, prof. Petteri Taalas. „Tento rok si takisto pripomíname piate výročie podpísania Parížskej dohody o zmene klímy. Vítame preto všetky doposiaľ predložené národné záväzky ako znížiť emisie skleníkových plynov, keďže momentálne sme stále na ceste k zvýšeniu globálnej teploty aspoň o 3 °C do roku 2100, a na to, aby sme akceptovali a uskutočnili ciele dohody z Paríža, bude potrebné vynaložiť ešte veľa úsilia,“ uvádza Taalas.

„Rekordné teplé roky sa zvyčajne prekrývajú s výskytom silného El Niňa, ako tomu bolo napríklad aj v roku 2016. Aktuálne zažívame fázu La Niña, ktorá má vo všeobecnosti ochladzujúci účinok na globálnu teplotu, ale ani táto skutočnosť nestačila na to, aby spomalila tohtoročný nárast globálnej teploty. Napriek aktuálne prebiehajúcej La Niňa boli v tomto roku zaznamenané vlny horúčav porovnateľné s tým, ktoré sme zažili v rekordne teplom roku 2016, “uviedol Taalas.
 

 „Rok 2020 bol, žiaľ, ďalším mimoriadnym rokom pre klímu našej planéty. Zažili sme nové rekordy extrémne vysokých teplôt na kontinentoch, ako aj v oceánoch, no predovšetkým v Arktíde. Požiare zničili na začiatku roka rozsiahle oblasti v Austrálii, a v priebehu leta a jesene aj na Sibíri a západnom pobreží USA, prípadne v Južnej Amerike. V dôsledku týchto udalostí sa oblaky dymu dostali vysoko do atmosféry a vďaka atmosférickej cirkulácie zahalili rozsiahle oblasti Zeme. V Atlantickom oceáne sme pozorovali najaktívnejšiu sezónu tropických cyklón v histórii, pričom sme zaznamenali rekordný počet tropických búrok (30). V novembri 2020 sme dokonca boli svedkami historicky bezprecedentnej situácie, kedy v priebehu necelých dvoch týždňov štát Nikaragua (Stredná Amerika) zasiahli dva ničivé hurikány 4. kategórie, Eta a Iota, a spôsobili rozsiahle ľudské straty a materiálne škody. Povodne viedli v niektorých častiach Afriky a juhovýchodnej Ázie k masívnemu presídľovaniu obyvateľstva a k ohrozeniu potravinovej bezpečnosti miliónov obyvateľov, “uviedol Taalas.

Predbežná správa o stave globálnej klímy za rok 2020 vychádza z údajov o globálnej teplote za obdobie od januára do októbra 2020. Zahŕňa informácie z Národných meteorologických a hydrologických služieb, regionálnych a svetových klimatických centier a partnerských organizácii OSN, vrátane Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodného menového fondu (MMF), Medzivládnej oceánografickej komisie UNESCO (UNESCO-IOC), Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM), Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Svetového potravinového programu (WFP). Konečná správa za rok 2020 bude zverejnená v marci 2021.
 

▌Globálna teplota a vlny horúčav

Priemerná globálna teplota za obdobie mesiacov január až október 2020 bola o približne 1,2 °C vyššia ako v referenčnom období rokov 1850 – 1900, ktoré sa používa ako aproximácia predindustriálnej úrovne globálnej teploty. Rok 2020 bude s najväčšou pravdepodobnosťou jedným z troch globálne najteplejších rokov aspoň od roku 1880 (začiatok moderných teplotných záznamov sa datuje od roku 1850). [Na Obr. 1 sú zobrazené kĺzavé priemery ročných hodnôt globálnej teploty do roku 2020 podľa WMO.]

Hodnotenie WMO je založené na výstupoch piatich databáz, resp. reanalýz globálnej teploty (CRU, NOAA, NASA, ECMWF-ERA, JMA-JRA-55, Obr. 1). Všetkých päť použitých údajových súborov v súčasnosti uvádza rok 2020 ako 2. najteplejší od roku 1850, resp. 1880 (nasleduje po roku 2016 a je pred rokom 2019). Rozdiel medzi tromi najteplejšími rokmi je však malý a presné poradie v rámci údajových súborov by sa mohlo ešte zmeniť, akonáhle budú k dispozícii údaje za celý rok 2020. [V prílohe je ďalej uvedený vývoj globálnej teploty od roku 1850 na základe databázy Berkeley/Earth, a vývoj teploty v roku 2020 v porovnaní s rekordne teplým rokom 2016; Zdroj: Berkeley/Earth]

Najvýraznejšie teplotné anomálie boli pozorované v severnej Ázii (Obr. 2), najmä v sibírskej Arktíde, kde bola teplota vzduchu v období od januára do októbra 2020 o viac ako 5 °C vyššia v porovnaní s dlhodobým priemerom. Vlny horúčav v oblasti Sibíri vrcholili koncom júna, kedy 20. júna 2020 dosiahla maximálna denná teplota vzduchu vo Verchojansku až 38,0 °C, čo je predbežne najvyššia známa teplota kdekoľvek na sever od polárneho kruhu. Tieto nadnormálne teplé podmienky výrazne prispeli k tomu, že tento rok bola na Sibíri zaznamenaná najaktívnejšia sezónu požiarov aspoň od roku 2001. Teplotne mimoriadne nadnormálne počasie pretrvávalo nad rozsiahlou časťou Sibíri a Arktídy aj v priebehu októbra a novembra 2020. [Obr. v prílohe; Zdroj NASA.]

▲ Obr. 1: Vývoj globálnej teploty kontinentov a oceánov v období rokov 1850, resp. 1880 až 2020 podľa údajov CRU, NOAA, NASA, ECMWF-ERA, JMA-JRA-55; celkové oteplenie do roku 2020 je podľa kĺzavého priemeru +1,1 °C (od roku 1970 +0,86 °C) [Zdroj: WMO]
 

▲ Obr. 2: Priestorové rozloženie odchýlky globálnej teploty kontinentov a oceánov v období mesiacov január až október 2020 v porovnaní s normálom 1981 - 2010 na základe údajov C3S/ECMWF (ERA5) [Zdroj: WMO]
 

▌Morský ľad

Od polovice 80. rokov 20. storočia sa Arktída otepľovala najmenej dvakrát rýchlejšie ako globálny priemer, čo viedlo v rovnakom období k rýchlemu ústupu morského zaľadnenia v tomto regióne v letnom období. Výrazný úbytok rozlohy a rozsahu morského arktického zaľadnenia má pravdepodobne ďalekosiahle následky na stability počasia a klímy v regiónoch nachádzajúcich sa v strednej zemepisnej šírke severnej pologule.

Podľa údajov NSIDC, plocha arktického morského ľadu dosiahla v tomto roku svoje minimum dňa 15. septembra 2020, a to 3,74 mil. km², čo predstavovalo druhú najnižšiu hodnotu tohto ukazovateľa aspoň od roku 1978 (satelitné merania; Obr. 3). Priemerná rozloha arktického morského ľadu za obdobie júl až október 2020 dosiahla rekordne najnižšie hodnoty. Rozloha morského ľadu bola v oblasti Mora Laptevovcov v jarnom, letnom a jesennom období mimoriadne nízka a severná morská cesta bola bez ľadu alebo takmer bez ľadu od júla do októbra 2020.

Rozloha antarktického plávajúceho morského ľadu sa pohybovala v roku 2020 okolo alebo mierne nad 42-ročným priemerom. Grónsko naďalej strácalo kontinentálny ľadovec, pričom tento rok sa roztopilo približne 152 Gt ľadu, a to aj napriek pomalšiemu tempu roztápania ako v predchádzajúcom roku 2019.
 

▲ Obr. 3: Vývoj rozsahu (plochy) arktického morského zaľadnenia v roku 2020 v porovnaní s dlhodobým priemerom v období 1981 - 2010 a rokmi 2012 a 2016 [Zdroj: NASA/NSIDC]
 

▌Rast hladiny oceánov a oceánické "vlny horúčav"

V roku 2019 bola zaznamenaná doposiaľ najvyššia hodnota tepelného obsahu oceánov, pričom údaje siahajú až do roku 1960. V posledných desaťročiach sme zaznamenali jasný signál, ktorý naznačuje, že oceány zvyšujú absorpciu tepla z atmosféry, ktoré je generované zosilneným skleníkovým efektom zemskej atmosféry. Približne 90 % prebytočnej energie akumulovanej v klimatickom systéme v dôsledku zvýšenej koncentrácie skleníkových plynov smeruje do oceánu.

Od roku 1993 stúpa hladina svetových oceánov priemerným tempom 3,3 ± 0,3 mm za rok. Treba však súčasne dodať, že rýchlosť stúpania hladiny sa v tom istom období zvýšila, najmä po roku 2014. Väčšia strata ľadovej hmoty z pevninských ľadovcov je hlavnou príčinou zrýchleného nárastu priemernej globálnej hladiny oceánu. Priemerná výška globálnej hladiny svetového oceánu bola v roku 2020 zatiaľ podobná hodnotám z konca roku 2019, a je v súlade s dlhodobým trendom. Aktuálne prebiehajúci fenomén La Niña (studená fáza tichomorskej oceánickej cirkulácie El Niño – La La Niña) viedol, podobne ako pri predchádzajúcich udalostiach La Niňa v rokoch 2010/2011, k malému poklesu globálnej hladiny oceánu.

Rovnako ako v prípade vĺn horúčav nad kontinentmi, extrémne vysoké teploty môžu nepriaznivo pôsobiť aj na ekosystémy povrchových vrstiev oceánov s rôznymi dôsledkami pre morský život a závislé komunity. Oceánické vlny horúčav možno kategorizovať ako mierne, silné, závažné alebo extrémne, pričom na ich detekciu sa používajú satelitné merania teploty vody v povrchovej vrstve oceánu. Veľká časť plochy svetového oceánu zažila v roku 2020 aspoň jednu „silnú“ oceánickú vlnu horúčav. V oblasti Mora Laptevovcov pretrvala oceánická vlna horúčav od júna až do októbra 2020. Rozsah morského ľadu bol v tomto regióne neobvykle nízky, pričom  priľahlé oblasti pevniny zaznamenali v letnom období tiež výskyt horúčav.

Oceán absorbuje okolo 23 % ročných emisií antropogénneho CO₂ z atmosféry, a tým pomáha zmierňovať následky klimatickej zmeny na planétu. Ekologické dopady tohto procesu sú však nesmierne, pretože CO₂ reaguje s morskou vodou a znižuje jej pH; proces známy ako acidifikácia – okysľovanie oceánov. V období medzi rokmi 2015 a 2019, za ktoré sú momentálne dostupné údaje, pozorujeme pokles priemernej hodnoty pH morskej vody vo všetkých lokalitách, kde prebiehajú merania.
 

▌Extrémy s veľkými socio-ekonomickými dopadmi

▌Povodne

Rozsiahle povodne zasiahli milióny ľudí vo východnej Afrike a v oblasti Sahelu, v južnej Ázii, v Číne a vo Vietname (Obr. 4). V Afrike boli najviac zasiahnuté štáty Sudán a Keňa, pričom v Keni bolo hlásených 285 úmrtí a v Sudáne 155. Viktóriino jazero dosiahlo rekordné úrovne výšky hladiny v máji 2020. Rekordne vysoké vodné stavy dosiahli aj rieky Niger v Niamey (Niger) a Níl v Chartúme (Sudán).

India zažila jedno z dvoch najvlhkejších monzúnových období od roku 1994. V Pakistane bol v roku 2020 zaznamenaný mesiac s rekordne najvyšším (mesačným) úhrnom zrážok v histórii. V celom regióne (vrátane Bangladéša, Nepálu a Mjanmarska) boli zaznamenané v priebehu leta a jesene rozsiahle záplavy. Pretrvávajúce vysoké monzúnové úhrny zrážok spôsobili ničivé záplavy aj v povodí rieky Jang-c'-ťiang v Číne. Hospodárske straty tu presiahli 15 miliárd USD a počas tohto obdobia bolo hlásených najmenej 279 úmrtí. Silné monzúnové dažde boli vo Vietname výrazne znásobené tropickými cyklónami a depresiami, keď ich v priebehu piatich týždňov územie Vietnamu zasiahlo až osem.

▲ Obr. 4: Celkový úhrn atmosférických zrážok v období mesiacov január až september 2020 vyjadrený ako percentil dlhodobého priemeru za obdobie rokov 1951 - 2010; hnedá predstavuje dolný 20. percentil (suché podmienky), zelená naopak horný 20. percentil celkového úhrnu (vlhké podmienky) [Zdroj: WMO]
 

▌Teplo, sucho a požiare

Veľkú časť vnútrozemia Južnej Ameriky zasiahlo v roku 2020 extrémne sucho, pričom najviac postihnutými oblasťami boli severná Argentína, Paraguaj a západné pohraničné oblasti Brazílie. Odhadované straty v sektore poľnohospodárstva boli len v Brazílii vyčíslené na takmer 3 miliardy USD. V celom regióne bolo pozorované veľké množstvo požiarov, pričom aktívnejšie boli v oblasti mokradí Pantanal v západnej Brazílii.

V USA sa koncom leta a v priebehu jesene vyskytli najrozsiahlejšie požiare v dokumentovanej histórii (predovšetkým v štátoch Kalifornia a Oregon; Obr. 5). K mimoriadnemu rozsahu požiarov prispelo predovšetkým rozsiahle dlhotrvajúce sucho a extrémne horúčavy. Obdobie júl až september 2020 bolo zároveň rekordne najteplejšie a najsuchšie na celom juhozápade USA. V Údolí smrti (Death Valley) v Kalifornii bolo dňa 16. augusta 2020 nameraných 54,4 °C, čo predstavuje globálne najvyššiu známu teplota vzduchu za posledných najmenej 80 rokov.

V oblasti Karibského mora sa významné horúčavy vyskytli v apríli a septembri 2020. Teplota vzduchu vystúpila dňa 12. apríla na stanici Veguitas (Kuba) až na 39,7 °C, čo je národný historický rekord pre Kubu. Najteplejší deň v histórii meraní mala aj Havana s 38,5 °C.

V Austrálii sa rekordné hodnoty maximálnej teploty vzduchu vyskytli začiatkom roka 2020. Prekonané boli aj tepelné rekordy pre austrálsku metropolitnú oblasť na západe Sydney, keď v meste Penrith 4. januára 2020 zaznamenali až 48,9 °C. Austrália zažila na prelome rokov 2019 a 2020 jednu z najhorších sezón lesných požiarov vo svojej modernej histórii.

V Európe sa aj tento rok opäť vyskytli obdobia sucha a horúčav, aj keď vo všeobecnosti neboli také intenzívne ako v roku 2019. V oblasti východného Stredomoria boli rekordne vysoké hodnoty teploty vzduchu zaznamenané v oblasti štátu Izrael, a to konkrétne 4. septembra v Jeruzaleme (42,7 °C) a v meste Eilat (48,9 °C), ležiacom na pobreží Červeného mora. Významné horúčavy sa koncom júla vyskytli aj v oblasti blízkeho východu, keď na kuvajtskom letisku (Kuvajt) namerali 52.1 °C a v Bagdade (Irak) 51.8 °C.

▲ Obr. 5: V priebehu prvej polovice septembra 2020 spôsobili rozsiahle požiare v okolí mesta San Francisco (a v celej strednej Kalifornii) výrazne zhoršenie kvality ovzdušia (ako aj horizontálnej dohľadnosti) - situácia trvala takmer dva týždne; záber na most Golden Gate Bridge dňa 9. septembra 2020 [Zdroj]
 

▌Tropické cyklóny a búrky

Počas tohtoročnej sezóny tropických búrok sa globálne, na severnej a južnej pologuli, vyskytol nadpriemerný počet tropických cyklón. K 17. novembru 2020 bolo sumárne zaznamenaných 96 tropických cyklón.

Oblasť severného Atlantiku mala tento rok mimoriadne aktívnu hurikánovú sezónu a rekordnú sezónu, čo sa týka počtu identifikovaných tropických systémov (búrok). K 17. novembru bolo identifikovaných 30 tropických cyklón (hurikánov, tropických búrok), čo je viac ako dvojnásobok dlhodobého priemeru (1981 - 2010) a bol tak prekonaný celosezónny rekord z roku 2005. V novembri, v čase, keď sa sezóna hurikánov zvyčajne končí, zasiahli Strednú Ameriku (Nikaragua) dva hurikány 4. kategórie (Eta a Iota) v období kratšom ako dva týždne, čo malo za následok ničivé záplavy a veľké straty na ľudských životoch (Obr. 6).

Cyklón Amphan, ktorý 20. mája 2020 zasiahol pevninu neďaleko hranice medzi Indiou a Bangladéšom, bol historicky „najnákladnejším“ tropickým cyklónom zaznamenaným v oblasti severného Indického oceánu s hospodárskymi stratami vyčíslenými len v Indii na približne 14 miliárd USD. Včasné rozsiahle evakuácie pobrežných oblastí v Indii a Bangladéši však našťastie pomohli znížiť počet obetí v porovnaní s cyklónmi ktoré tento región zasiahli v minulosti (napríklad cyklón Bhola, ktorý si v novembri 1970 vyžiadal v Bangladéši až 500 000 obetí).

▲ Obr. 6: Hurikán Iota na zábere z meteorologickej družice GOES-16 dňa 16. novembra 2020 (v tom čase hurikán 5. kategórie) postupujúci smerom na západ k pobrežiu stredoamerického štátu Nikaragua [Zdroj: NASA, TT.com]
 

▌Riziká a dopady

Počas prvej polovice roku 2020 bolo zaznamenaných približne 10 miliónov vysídlení, a to najmä v dôsledku prírodných katastrof podmienených nepriaznivými hydrometeorologickými podmienkami. Tieto prípady boli sústredené hlavne v južnej a juhovýchodnej Ázii a v oblasti afrického mysu Horn.

Pandémia COVID-19 pridala ďalšiu dimenziu rizík predovšetkým pre evakuačné, záchranné a podporné operácie súvisiace s veľkými prírodnými katastrofami. Napríklad na Filipínach bolo v polovici mája 2020, pred príchodom tajfúnu Vongfong (Ambo), preventívne evakuovaných viac ako 180 000 ľudí. Potreba dodržiavania opatrení súvisiacim so sociálnym dištancovaním však znamenala, že obyvateľov nebolo možné prepravovať vo veľkom počte a evakuačné strediská bolo možné naplniť iba na polovičnú kapacitou.

Po desaťročiach poklesu je nárast potravinovej neistoty, ktorý pozorujeme po roku 2014, spôsobený vojnovými konfliktmi a spomalením globálnej ekonomiky, ako aj nárastom variability klimatických podmienok a extrémnymi prejavmi počasia. Podľa najnovších údajov FAO bolo takmer 690 miliónov ľudí, teda asi 9 % svetovej populácie, podvyživených a približne 750 miliónov trpelo v roku 2019 vážnou potravinovou neistotou. Počet ľudí klasifikovaných ako trpiacich v podmienkach potravinovej krízy, núdze alebo hladomoru sa zvýšil na takmer 135 miliónov v 55 krajinách.

Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Svetového potravinového programu (WFP) bolo v roku 2020 viac ako 50 miliónov ľudí zasiahnutých nielen katastrofami spojenými s klimatickou zmenou (povodne, suchá a búrky) ale aj pandémiou COVID-19. Krajiny v Strednej Amerike trpia troj-kombináciou nepriaznivých situácií, a to dopadom hurikánov Eta a Iota, pandémiou  COVID-19 a už existujúcou humanitárnou krízou. Vláda Hondurasu odhadla, že na jej území bolo odplavených celkovo približne 53 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy, ktorá slúžila predovšetkým na pestovanie ryže, fazule a cukrovej trstiny.

Negatívne účinky zmeny klímy na životné prostredie sa v pevninských oblastiach významne prejavujú ako suchá, požiare v lesných a rašeliniskových oblastiach, degradácia pôdy, piesočné a prachové búrky, dezertifikácia a znečistenie ovzdušia, ktoré majú ďalekosiahle dôsledky pre prírodné ekosystémy. Morské ekosystémy sú negatívne ovplyvnené predovšetkým zvýšením hladiny mora, acidifikáciou oceánov, zníženou hladinou kyslíka rozpusteného v morskej vode, kolapsom mangrovových porastov a odumieraním (bielením) koralových útesov.
 

▌Ponaučenia a príležitosti na zlepšenie opatrení v oblasti zmeny klímy

Podľa Medzinárodného menového fondu súčasná globálna recesia, spôsobená pandémiou COVID-19, výrazne sťažuje napĺňanie politických uznesení potrebných na adaptáciu a mitigáciu – zmierňovanie dopadov a priebehu klimatickej zmeny, no súčasne predstavuje aj príležitosť presmerovať globálnu ekonomiku na ekologickejšiu cestu, s cieľom podporiť investície do zelenej ekonomiky a odolnejšej verejnej infraštruktúry, čím sa môže podporiť rast HDP a zamestnanosť vo fáze obnovy.