Aktuality SHMU
Potvrdilo sa, že posledných osem rokov predstavuje osem globálne najteplejších rokov v histórii meraní
Priemerná globálna teplota vzduchu bola v roku 2022 vyššia asi o 1,15 °C (1,02 °C až 1,27 °C) voči predindustriálnej úrovni (1850 -1900). Rok 2022 je 8. po sebe idúci rok (2015 – 2022), v ktorom dosiahla ročná globálna teplota vzduchu, podľa všetkých súborov zostavených WMO, hodnotu aspoň 1 °C nad predindustriálnymi úrovňami. Roky 2015 až 2022 tak predstavujú osem najteplejších rokov v histórii meraní. Pravdepodobnosť dočasného prekročenia limitu 1,5 °C stanovenom v Parížskej dohode sa časom ďalej zvyšuje.
Pretrvávajúci výskyt La Niña - ochladzujúcej fázy ENSO oscilácie (El Niño–Southern Oscillation), ktorú v Tichom oceáne pozorujeme už tretí rok, znamená, že rok 2022 nebol globálne najteplejším rokom, ale je „iba“ piatym alebo šiestym najteplejším. Vplyv tohto ochladzovania však bude iba krátkodobý a nezvráti tak dlhodobý trend otepľovania spôsobený rekordnými úrovňami koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Aktualizácia stavu oceánickej cirkulácie El Niño/La Niña vydaná WMO naznačuje asi 60% šancu, že La Niña bude pretrvávať aj v období január až marec 2023 a mali by po nej nasledovať ENSO-neutrálne podmienky (ani El Niño, ani La Niña).
Priemerná 10-ročná teplota vzduchu dosiahla v období rokov 2013 – 2022 hodnotu 1,14 °C (1,02 °C až 1,27 °C) nad predindustriálnou úrovňou z rokov 1850 – 1900. Táto hodnota je porovnateľná s priemerom 1,09 °C v období rokov 2011 – 2020, (podľa odhadu šiestej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC)) a naznačuje tak, že dlhodobé otepľovanie pokračuje.
▌Katastrofické prejavy počasia
„V roku 2022 sme čelili niekoľkým významným poveternostným katastrofám, ktoré si vyžiadali príliš veľa životov a podkopali zdravotnú, potravinovú, energetickú a vodnú bezpečnosť a infraštruktúru. Záplavy zaznamenané vo veľkej časti Pakistanu si vyžiadali veľa obeti na ľudských životoch a spôsobili veľké ekonomické straty. V Číne, Európe a Severnej a Južnej Amerike boli pozorované rekordné horúčavy. Dlhotrvajúce sucho vo východnej časti Afrického kontinentu v Africkom rohu (pozn: východná časť Afriky v oblasti výbežku do Červeného mora) hrozí vznikom humanitárnej katastrofy,“ povedal generálny tajomník WMO prof. Petteri Taalas.
Očakáva sa, že globálne otepľovanie a ďalšie dlhodobé trendy klimatickej zmeny budú, v dôsledku rekordných úrovní skleníkových plynov, ktoré zachytávajú teplo v atmosfére, aj naďalej pokračovať. Podľa predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) o stave globálnej klímy v roku 2022 postihli v tomto roku extrémne vlny horúčav, suchá a ničivé záplavy milióny ľudí a stáli miliardy dolárov. Koncom decembra zasiahli silné búrky rozsiahle oblasti Severnej Ameriky. Silný vietor, husté sneženie a nízke teploty vzduchu spôsobili početné a rozsiahle problémy na východe kontinentu. Oblasti na západe severoamerického kontinentu zasiahol silný dážď a sneženie v horských oblastiach a následné záplavy.
"Je potrebné zvýšiť pripravenosť na takéto extrémne udalosti a zabezpečiť, aby sme v nasledujúcich piatich rokoch splnili cieľ OSN (Organizácia spojených národov) a zaviedli včasné varovanie pre všetkých," povedal prof. Taalas. „Dnes má len polovica zo 193 členských krajín riadne systémy včasného varovania, čo vedie k oveľa vyšším ekonomickým a ľudským stratám. Veľké medzery sú aj v základných pozorovaniach počasia v Afrike a ostrovných štátoch, čo má zásadný negatívny vplyv na kvalitu predpovedí počasia.“
▲ Obr. 1: Vývoj priemernej globálnej teploty vzduchu (v °C) v období 1850 – 2022. [Zdroj: WMO].
▌Vysvetlenie prezentovaných hodnôt a termínov
WMO používa na poskytovanie autoritatívneho hodnotenia hodnôt teploty vzduchu šesť medzinárodných údajových súborov. Rovnaké údaje používa vo svojich výročných Správach o stave klímy, ktoré informujú medzinárodné spoločenstvo o hodnotách globálnych klimatických ukazovateľoch.
Rebríček jednotlivých rokov treba posudzovať v dlhodobom kontexte, najmä preto, že rozdiely medzi jednotlivými rokmi sú niekedy marginálne. Od 80. rokov 20. storočia bolo každé desaťročie teplejšie ako to predchádzajúce. Očakáva sa, že takýto trend bude aj naďalej pokračovať.
Po roku 2015 sme zaznamenali osem historicky najteplejších rokov, pričom roky 2016, 2019 a 2020 predstavujú tri globálne najteplejšie roky. V roku 2016 sa vyskytla mimoriadne silná udalosť El Niño, ktorá prispela k rekordne vysokým globálnym hodnotám teploty vzduchu.
WMO používa súbory údajov (založené na klimatologických údajoch z pozorovacích staníc a údaje z lodí a bójí zahrnutých v globálnych námorných sieťach), ktoré vyvinul a spravuje Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA), Goddardov inštitút pre vesmírne štúdie NASA (NASA GISS), Meteorologická služba Spojeného Kráľovstva (Met Office Hadley Center), výskumná skupina z University of East Anglia (Climatic Research Unit - HadCRUT) a skupina Berkeley Earth.
WMO používa aj údaje z reanalýz z Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) a jeho služby Copernicus Climate Change Service (C3S) a reanalýzy z Japonskej meteorologickej agentúry (JMA). Reanalýza v sebe kombinuje milióny meteorologických a námorných pozorovaní, vrátane pozorovaní zo satelitov a pomocou predpovedných modelov počasia vytvára úplnú spätnú analýzy stavu atmosféry. Kombinácia pozorovaní s modelovanými hodnotami umožňuje odhadnúť teplotu vzduchu v akomkoľvek čase a na akomkoľvek mieste na celej zemeguli, dokonca aj v polárnych oblastiach.
„Rok 2022 bol hodnotený ako 5. najteplejší rok v spracovaní Berkeley Earth a reanalýzach ERA5 (C3S) a JRA-55 (JMA). Ako 6. najteplejší bol rok 2022 označený v spracovaniach HadCRUT5, NOAAGlobalTemp a NASAGISTEMP. Za zmienku však stojí skutočnosť, že teplotné rozdiely medzi 4. a 8. najteplejším rokom sú relatívne malé.“
Údaje o teplote vzduchu budú začlenené do záverečnej správy WMO o stave klímy v roku 2022, ktorá bude vydaná v apríli 2023. Táto správa bude obsahovať informácie o všetkých kľúčových ukazovateľoch klímy a vybraných klimatických vplyvoch a bude aktualizovať predbežnú správu WMO vydanú v novembri 2022 pri príležitosti konania Výročnej klimatickej konferencia OSN - COP27.
Parížska dohoda má za cieľ udržať nárast priemernej globálnej teploty vzduchu výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami (1850 – 1900) a zároveň sa snaží obmedziť nárast teploty na úroveň 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Pri teplote vzduchu o 1,14 °C [1,02 °C až 1,27 °C] nad predindustriálnymi úrovňami sa priemerná globálna teplota vzduchu za desaťročné obdobie 2013 – 2022 už približuje k spodnej hranici nárastu teploty vzduchu, ktorú sa snaží Parížska dohoda odvrátiť.
La Niña označuje rozsiahle ochladzovanie povrchových vrstiev vody v rovníkovej oblasti vo východnej polovici Tichého oceánu spojené so zmenami v tropickej atmosférickej cirkulácii. Má obvykle opačný vplyv na počasie a klímu ako El Niño. La Niña máva efekt dočasného globálneho ochladzovania.
Záverečná správa s ďalšími aktualizáciami o stave globálnej klímy v roku 2022 bude zverejnená v apríli pri príležitosti Dňa Zeme.