Aktuality SHMU

Chladný začiatok roka a ľadové javy na západnom Slovensku

Chladná prvá polovica januára je zaujímavá z meteorologického aj hydrologického hľadiska. Nízka teplota spôsobuje vznik ľadových úkazov v západoslovenskom regióne.

Zhodnotenie situácie

Od začiatku januára 2017 pretrváva na území Slovenska chladný až veľmi chladný charakter počasia. Na západe územia bola v období od 1. do 16.1. 2017 podľa operatívnych údajov odchýlka priemernej dennej teploty vzduchu od normálu (1961-1990) v rozpätí od -1,9 °C (Bratislava – letisko) až do -4,6 °C (Prievidza).

Vo štvrtok 5.1. začal prúdiť nad naše územie od severu až severovýchodu veľmi studený arktický vzduch. Teplota vzduchu na území západného Slovenska niekoľko dní nevystúpila nad nulu a na niektorých staniciach v tejto časti nášho územia sme zaznamenali aj arktický deň a to aj v polohách do 300 m n. m. ([Prievidza, Topoľčany, Piešťany 1 arktický deň], [Podhájska 2 arktické dni za sebou]). Z hľadiska minimálnej, ale aj maximálnej dennej teploty vzduchu boli na väčšine staníc najchladnejšími dňami 7. a 8.1. Spomínanú situáciu sme priebežne analyzovali, články nájdete na nasledujúcich odkazoch [1], [2].

Vo štvrtok 12.1., postúpil cez naše územie od severozápadu oklúzny front, za ktorým k nám prechodne prenikol teplejší vzduch. V období od 13. do 15.1. malo maximum teploty vzduchu na väčšine staníc západného Slovenska kladnú hodnotu, najteplejšie však bolo ešte 12.1. na Záhorí a napríklad v Kuchyni pri Malackách dosiahla teplota vzduchu maximum až +7 °C. V dňoch 13. a 14.1.2017 sa cez Nemecko a Pobaltie presúvala ďalej na východ podružná tlaková níž a s ňou spojený frontálny systém ovplyvnil počasie aj na našom území. Za ním začal do našej oblasti prúdiť od severozápadu opäť chladnejší vzduch.

Hydrológia

Chladné počasie sa prejavilo aj na teplotnom režime tokov v západnej časti Slovenska. Súvislá vrstva ľadu sa vytvorila napríklad na hornom toku Nitrice (obr. 2), kde máme vodomernú stanicu Liešťany. Stanica sa nachádza v horskej doline, kde v januári teplota vzduchu klesala hlboko pod -10 °C. Na grafe z tejto stanice vidieť, že s klesajúcou teplotou vzduchu pribúda množstvo ľadu, ako ľad pri brehu, tak aj dnový ľad, čím sa koryto upcháva a stúpa výška vodnej hladiny. Podobný prípad je aj stanica Obyce na rieke Žitava (obr. 3). 

Obr. 1 Použité fotografie sú z vyznačených staníc, ktoré boli navštívené počas služobnej cesty na povodie Nitry 11.1.2017 a povodie Moravy 12.1.2017

Obr. 2 Zámrz na toku Nitrica na stanici Liešťany (foto JM)

Obr. 3 Zámrz na toku Žitava na stanici Obyce (foto JM)                                                                                                                 

Ľadové úkazy sa vyskytujú aj na tokoch na Záhorskej nížine, hoci tam teplota vzduchu väčšinou neklesla tak hlboko ako na vyššie uvedených staniciach. Na grafe zo stanice Záhorská Ves veľmi dobre vidieť ako s klesajúcou teplotou vzduchu stúpa výška vodnej hladiny. 3.1. začali ľadové javy miznúť a vodný stav klesol. 6.1. prišlo výrazné ochladenie a vodný stav stúpol prudko hore. Bolo to spôsobené plávajúcou ľadovou triešťou, ktorá sa uvoľnila v hornej časti toku, ako aj ľadom pri brehu. Opäť to môžeme charakterizovať ako vzdutie spôsobené ľadovými úkazmi, v tomto prípade ľadovou triešťou a ľadom pri brehu. Na obrázku 4 vidieť, že na stanici Záhorská Ves je hladina Moravy zamrznutá z dvoch tretín a v toku pláva ľadová triešť. Na stanici Vysoká pri Morave sme pozorovali oveľa menej ľadu pri brehu a v toku plávali menšie kusy ľadovej triešte (obr. 6 a 7). Množstvo ľadu je rôzne, aj napriek tomu, že sa stanice nachádzajú od seba necelých 12 kilometrov po toku. Je to zapríčinené rýchlosťou prúdenia a profilom koryta. Záhorská Ves sa nachádza pred meandrom, kde voda tečie pomalšie a vznikla ľadová zápcha, na rozdiel od Vysokej pri Morave, kde je stanica pod meandrom a vodný stav tam po vytvorení zápchy začal klesať. Vzdutie vodnej hladiny sa o 3 dni prejavilo aj na vodomernej stanici Moravský Svätý Ján, ktorá sa nachádza necelých 35 riečnych kilometrov nad stanicou Záhorská Ves (obr. 8).

Obr. 4 Ľad pri brehu a ľadová triešť na toku Morava na stanici Záhorská Ves (foto Katarína Matoková)

Obr. 5 Kompa cez Moravu pod stanicou Záorská Ves tiež čiastočne ovplyvňuje tvorbu ľadových javov (foto Katarína Matoková)

 Obr. 6 Ľad pri brehu a ľadová triešť na toku Morava pod stanicou Vysoká pri Morave (foto Katarína Matoková)

Obr. 7 Ľad pri brehu a ľadová triešť na toku Morava nad stanicou Vysoká pri Morave (foto Katarína Matoková)

Obr. 8 Vodné stavy na Morave ovplyvnené ľadovými javmi

Dynamika ľadových úkazov závisí od meteorologickej situácie. Nízke teploty, slnečný svit, prietok, rýchlosť prúdenia ovplyvňujú ďalší výskyt ľadových úkazov na toku. Z povodňového hľadiska môžeme situáciu na tokoch západného Slovenska charakterizovať vzhľadom na ľadové úkazy ako napätú a vážnu, lebo ak sa zmenia meteorologické podmienky, oteplenie, rýchle topenie snehu, dážď môžu spôsobiť zvýšenie prietoku, uvoľňovanie ľadov, ľadové zápchy a následnú povodňovú situáciu.

Predpoveď

V súčasnosti sa nad našou oblasťou udržiava chladný vzduch a na veľkej ploche západného Slovenska sa nachádza aj súvislá snehová pokrývka. V ďalších dňoch bude počasie na našom území ovplyvňovať rozsiahla tlaková výš. Pri zmenšenej oblačnosti a slabom vetre sa tak vytvoria dobré predpoklady pre výraznejší pokles teploty vzduchu. Vo štvrtok (19.1.) a v piatok (20.1.) očakávame, že aj v tejto časti Slovenska dosiahne teplota vzduchu minimum v rozpätí od -15 do -20 °C (teplejšie bude len na krajnom juhozápade). Z hydrologického hľadiska očakávame naďalej ovplyvnenie hydrologického režimu ľadovými úkazmi pri ustálenom prietoku.

Modelovú predpoveď minimálnej dennej teploty vzduchu na spomínané dni nájdete na obrázkoch č. 9 a 10.

Obr. 9

Obr. 10