Aktuality SHMU
Zrážkovo mimoriadne nadnormálny september 2017 v povodí Ipľa
Z pohľadu atmosférických zrážok bol september 2017 v povodí Ipľa silne, lokálne až mimoriadne nadnormálny. Priemerný mesačný úhrn na povodie dosiahol takmer 2,5 násobok septembrového normálu 1961-1990. Ako sa táto skutočnosť prejavila na vodných tokoch v povodí Ipľa, ktorého vodnosť bola počas všetkých mesiacov letného polroka podpriemerná až výrazne podpriemerná?
Hodnotenie vychádza z údajov z hydroprognóznych staníc (Holiša, Slovenské Ďarmoty a Salka – všetky na hlavnom toku) a vybraných operatívnych staníc na prítokoch Ipľa (Lučenec – Krivánsky potok, Dolná Strehová – Tisovník, Plášťovce – Krupinica, Horné Semerovce – Štiavnica).
Počas celého mesiaca sme zaznamenali niekoľko zrážkoodtokových udalostí, ktoré však z hydrologického hľadiska neboli významné (obr. 1). Priemerné denné prietoky boli na hydroprognóznych staniciach väčšinou na úrovni hodnôt 330 až 270-denných prietokov. Maximálne kulminačné septembrové prietoky neprekročili 120-denný prietok v Holiši, resp. 170-denné prietoky v Slovenských Ďarmotách a v Salke. Kulminačný prietok v Holiši sa vyskytol v bezzrážkovom období a bol ovplyvnený manipuláciou na VN Málinec. Druhý najvyšší kulminačný prietok ako odozva na zrážky bol v Holiši na úrovni 180-denného prietoku.
Priemerné mesačné prietoky sa v hydroprognóznych staniciach pohybovali v rozmedzí 66-75 % dlhodobých priemerných mesačných prietokov za referenčné obdobie 1961-2000. V porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi však došlo k nárastu vodnosti tokov (obr. 2 vľavo). Zvýšenie vodnosti v máji bolo v dôsledku zrážkoodtokovej epizódy na prelome apríla a mája, no deficit zrážok v nasledujúcich mesiacoch spôsobil v hydroprognóznych staniciach pokles priemerných mesačných prietokov.
Situácia na prítokoch bola odlišná, s výnimkou toku Štiavnica v Horných Semerovciach (obr. 2 vpravo), kde septembrový nárast vodnosti nebol výrazný. Na ostatých prítokoch došlo v septembri, v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi letného polroku, k významnému zvýšeniu vodnosti. Priemerné mesačné prietoky vo vodomerných staniciach Lučenec – Krivánsky potok, Dolná Strehová – Tisovník a Plášťovce – Krupinica boli priemerné až mierne nadpriemerné a dosiahli 109-137 % príslušných dlhodobých hodnôt.
Obr. 2 Priebeh priemerných mesačných prietokov vyjadrených ako % dlhodobých priemerných mesačných prietokov 1961-2000 na hydroprognóznych staniciach (vľavo) a vybraných operatívnych staniciach na prítokoch v povodí Ipľa (vpravo) v letnom polroku 2017.
Samotná hydrologická situácia na prítokoch však taká dramatická nebola (obr. 1). Rozdiely vo vodnosti tokov je možné vysvetliť nerovnomerným rozložením zrážok na povodie. Relatívne viacej ich spadlo vo východnej polovici územia. Prítoky s relatívne malou plochou povodia, v tomto konkrétnom prípade 200-300 km2 k vodomerným profilom, citlivo reagovali na príčinnú zrážku – rýchly vzostup a následne aj pokles vodnej hladiny po skončení dažďa. No vzostup vodnej hladiny nebol taký významný, aby sa prejavil aj na hlavnom toku. Najvýznamnejšia kulminácia na vybraných prítokoch v septembri bola na Krivánskom potoku v Lučenci na úrovni 10-denného prietoku. Septembrový maximálny prietok v Dolnej Strehovej na Tisovníku ovplyvnilo vypúšťanie vôd z termálneho kúpaliska v Dolnej Strehovej.
Pre detailnejšiu analýzu vývoja odtoku v závislosti na spadnutých zrážkach (nadpriemerné zrážky, podpriemerný odtok) v povodí Ipľa sme využili hydrologický model HBV, ktorý patrí do skupiny bilančných modelov. Tzn. že simulácia zrážkoodtokového procesu v povodí je založená na riešení hydrologickej bilancie. Tá spočíva vo vyjadrení všetkých vstupov a výstupov vody z povodí a vyjadrení zmien zásob vody. Vo svojej najjednoduchšej podobe vstupy zahrnujú zrážky a výstupy výpar a odtok z povodí.
Na obr. 3 sú znázornené namodelované relatívne hodnoty jednotlivých členov hydrologickej bilancie v mesačnom kroku pre povodia s uzáverovými profilmi v hydroprognóznych staniciach. Hodnota 100 % je mesačný úhrn zrážok na povodie.
Obr. 3 Hydrologická bilancia vo vybraných povodiach v povodí Ipľa pre uzáverové profily v hydroprognóznych staniciach v septembri 2017 ako výstup z hydrologického modelu HBV. Hodnota 100 % zodpovedá mesačnému úhrnu zrážok na povodie – vstup do hydrologickej bilancie.
Na prvý pohľad je zrejmý veľmi nízky podiel odtoku na celkovej bilancii a naopak vysoký podiel výparu a nárast pôdnej vlhkosti. Zrážková voda vstupujúca do pôdy sa nepodieľala na tvorbe odtoku, ani neovplyvnila hladinu podzemných vôd, ale zostala viazaná v pôdnom profile. Zmenu v zásobách podzemnej vody model nasimuloval iba v povodí horného Ipľa (vodomerný profil Holiša). Reálne táto zmena predstavovala zvýšenie hladiny podzemnej vody v jednotkách centimetrov.
Nedostatok zrážok v letných mesiacoch, s ním spojená nízka nasýtenosť povodí Ipľa koncom leta, ešte vždy plne zapojená vegetácia, zrážky rozdelené do niekoľkých epizód a vysoký výpar spôsobili, že podiel odtoku na spadnutých zrážkach bol v povodí veľmi nízky a na vodných tokoch sa nevytvorila žiadna hydrologicky významná odozva (vzostup vodných hladín) na nadpriemerné zrážky. V ostatných slovenských povodiach, najmä na severe a východe Slovenska, však bola hydrologická situácia úplne odlišná.
Obr. 1 Priebeh vodných stavov vo vybraných vodomerných staniciach v povodí Ipľa v septembri 2017 (farebne sú vyznačené hladiny, zodpovedajúce stupňom povodňovej aktivity)