Aktuality SHMU

November 2017 skončil na väčšine územia Slovenska ako teplotne normálny, s výnimkou niektorých oblastí na juhozápade Slovenska, v Košickej kotline či v južnej časti Východoslovenskej nížiny, a ako zrážkovo normálny, na východnom a miestami aj na strednom Slovensku až nadnormálny. Uplynulý mesiac bol teplotne nadnormálny na väčšine územia strednej a východnej Európy, kde bol miestami až silne nadnormálny, s odchýlkami teploty vzduchu do +6,0 °C (v porovnaní s normálom 1961-1990). November bol relatívne chladnejší v oblasti Stredomoria, južného Francúzska či v západnej polovici Turecka (odchýlka prevažne do -1,0 °C, ojedinele aj až do -2,0 °C). Prevládajúce západné až severozápadné prúdenie vzduchu a veľmi špecifické rozmiestnenie riadiacich tlakových útvarov mali v priebehu novembra zásadný vplyv na priestorovú distribúciu atmosférických zrážok v Európe. Zatiaľ čo v juhozápadnej Európe mesačné úhrny zrážok boli väčšinou podnormálne (vplyv Azorskej tlakovej výše), na väčšine územia strednej a severnej Európy a Balkánu boli zrážky vplyvom poveternostných frontov (spojených s cyklonálnou činnosťou v severnej Európe a v centrálnom Stredomorí) v rámci dlhodobého normálu, pričom v niektorých regiónoch boli až nadnormálne (napr. Grécko - najmä v dôsledku hlbokej tlakovej níže "TLC - Tropical-like cyclone" Numa, východné Rumunsko, či Švédsko). Podľa predbežných údajov Japonskej meteorologickej služby (JMA) skončil november 2017 ako tretí najteplejší aspoň od roku 1891. 

Október 2017 skončil na väčšine územia Slovenska ako teplotne normálny (s výnimkou krajného juhozápadu, kde bol až nadnormálny) a zrážkovo nadnormálny až silne nadnormálny. Ako prevažne teplotne normálny skončil uplynulý mesiac aj vo východnej a juhovýchodnej Európe (odchýlky od normálu 1961-1990 do +1,0 °C). Naopak, október možno hodnotiť ako teplotne nadnormálny (miestami až silne nadnormálny) v západnej polovici strednej Európy (Česká rep., Rakúsko a Nemecko) a v západnej a juhozápadnej Európe (Španielsko, Veľká Británia alebo Portugalsko a odchýlkami až do + 5,0 °C, veľmi vysoké odchýlky teploty boli pozorované aj na severe Európy a v Arktíde). Cirkulačné podmienky mali významný vplyv na veľmi kontrastné rozdelenie množstva atmosférických zrážok v Európe. Október 2017 skončil na väčšine územia južnej, juhozápadnej a západnej Európy ako zrážkovo silne až mimoriadne podnormálny (vrátane Britských ostrovov alebo pobrežných oblastí Balkánu či Grécka). Naopak, na veľkej ploche strednej a východnej Európy boli atmosférické zrážky v októbri veľmi hojné (prevažne nadnormálne až silne nadnormálne), dokonca v niektorých regiónoch Pobaltia, Poľska či Rumunska a Bulharska boli až mimoriadne nadnormálne (viac ako 250 % normálu 1961-1990). Podľa predbežného hodnotenia Japonskej meteorologickej služby (JMA), bol október 2017 tretí najteplejší október aspoň od roku 1891 (odchýlka +0,31 °C v porovnaní s normálom 1981-2010), podľa americkej NOAA štvrtý [graf] a podľa údajov NASA druhý najteplejší október aspoň od roku 1880.

SHMÚ v rámci projektu DriDanube spolupracuje s partnermi z CzechGlobe na integrovanom systéme monitoringu pôdneho sucha, dostupného na stránke www.intersucho.sk. 

Podľa najnovšej predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) o stave klímy v roku 2017 vychádzajúcej z údajov spracovaných za obdobie prvých deviatich mesiacov roka 2017 (január až september), rok 2017 sa veľmi pravdepodobne zaradí medzi tri najteplejšie roky novodobej histórie meteorologických meraní a pozorovaní (1880 - 2017). Zaujímavým faktom je aj to, že tento rok bude už tretím rokom za sebou, kedy odchýlka globálnej teploty atmosféry a oceánov presiahne hodnotu 1 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Rok 2017 bol súčasne poznamenaný sériou mimoriadne závažných extrémov počasia, z ktorých mnohé mali katastrofálne dôsledky (hurikány, sucho, povodne či vlny horúčav). Správa WMO o stave klímy v roku 2017, prezentovaná v rámci 23. výročnej konferencie zmluvných strán o klimatickej zmene COP23 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) prebiehajúcej v nemeckom meste Bonn (6. – 17. 11. 2017), s hlavným cieľom stanoviť pravidlá implementácie Parížskej dohody z roku 2015, je zameraná na dôsledky prejavov počasia na ľudskú bezpečnosť, prosperitu a životné prostredie.

Doteraz bol celoročne prevádzkovaný iba monitoring pôdneho sucha. Od tohto roku dochádza k zmene. 

Keď v roku 1958 mladý doktor chémie, Charles David Keeling (na obrázku vpravo), prvýkrát zmeral na havajskom observatóriu pod vrcholom sopky Mauna Loa množstvo oxidu uhličitého vo vzduchu, pravdepodobne ešte netušil, že o 57 rokov neskôr prekročí jeho celosvetová koncentrácia hodnotu 400 ppm. Najnovšia správa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) priniesla informácie, že aj napriek stagnácii globálnych antropogénnych emisií tohto významného skleníkového plynu, celková koncentrácia oxidu uhličitého v zemskej atmosfére rastie stále rekordne rýchlym tempom.

Zatiaľ čo september 2017 bol teplotne normálny mesiac, z pohľadu atmosférických zrážok bol mimoriadny, miestami až extrémny. V priemere spadlo na území Slovenska v septembri až 2-násobné množstvo zrážok v porovnaní s dlhodobým priemerom. Uplynulý mesiac bol však zrážkovo silne nadnormálny aj nad väčšine územia strednej Európy, predovšetkým na Balkáne, v Poľsku či na západe Ukrajiny. V dôsledku pretrvávajúceho cyklonálneho charakteru cirkulácie a počasia nad západnou Európou skončil september na väčšine územia západnej a juhozápadnej Európy ako teplotne podnormálny, naopak východná polovica Európy bola výrazne teplejšia v porovnaní s normálom. Podľa údajov NASA a NOAA skončil september 2017 ako štvrtý najteplejší aspoň od roku 1880 [graf NOAA], pričom rok 2017 (január až september) je zatiaľ druhý najteplejší za posledných aspoň 137 rokov, hneď za rokom 2016. Spomedzi klimatických anomálií a poveternostných extrémov, ktoré sa vyskytli na svete v priebehu septembra, pravdepodobne najväčšiu pozornosť upútali dve mimoriadne silné a deštruktívne tropické cyklóny (hurikány) v oblasti západného Atlantického oceánu a Karibského mora: Irma a Maria. Hurikán Irma sa pritom stal zatiaľ najsilnejším hurikánom pozorovaným v Atlantickom oceáne (ak nepočítame Karibik a Mexický záliv) v novodobej histórii satelitných pozorovaní a meraní.  

SHMÚ v rámci projektu DriDanube spolupracuje s partnermi z CzechGlobe na integrovanom systéme monitoringu pôdneho sucha, dostupného na stránke www.intersucho.sk.  

Tohtoročné leto bolo na severnej pologuli, v Európe, ale aj na Slovensku mimoriadne teplé, a v niektorých oblastiach aj veľmi suché. Podľa údajov NASA bolo obdobie od júna do augusta 2017 globálne druhé a na severnej pologuli tretie najteplejšie aspoň od roku 1880 (podľa NOAA tretie najteplejšie; Zdroj NOAA). [Priestorové rozloženie odchýlok globálnej teploty podľa NASA a NOAA.] Medzi regióny s najvyššími odchýlkami teploty vzduchu patrila aj Európa, kde leto 2017 skončilo ako piate najteplejšie od začiatku meteorologických pozorovaní. Relatívne najteplejšie bolo predovšetkým v oblasti Balkánu, kde odchýlky teploty vzduchu v porovnaní s normálom 1961-1990 dosiahli takmer +5,0 °C. Mimoriadne teplo však bolo aj v ďalších oblastiach starého kontinentu, napr. v Taliansku, Španielsku, Francúzsku, v strednej Európe a v niektorých oblastiach východnej a juhovýchodnej Európy. Mimoriadne teplý, a v niektorých oblastiach južnej a strednej Európy aj veľmi suchý charakter leta bol významne podmienený cirkulačnými podmienkami (viac v časti Cirkulačné podmienky v lete 2017), výrazne podnormálnymi úhrnmi atmosférických zrážok a silne nadnormálnym trvaním slnečného svitu. Prehľad klimatologických indikátorov pre jednotlivé regióny možno nájsť na stránke NOAA. Podrobnejšie klimatologické hodnotenie jednotlivých mesiacov leta 2017 možno nájsť v predošlých analýzach za mesiace jún, júl a august 2017 [ale aj v Bulletine MaK za mesiace 06, 07 a 08].  

August 2017 bol na Slovensku mimoriadne teplý a v niektorých oblastiach na západe aj veľmi suchý. S výnimkou malých izolovaných oblastí na Britských ostrovoch a v Škandinávii bol uplynulý mesiac teplotne nadnormálny (najčastejšie s odchýlkami +1 až +5 °C v porovnaní s normálom 1961-1990) aj na prevažnej väčšine územia Európy, pričom august 2017 skončil ako tretí najteplejší august aspoň od roku 1880. Mimoriadne teplé podmienky v oblasti strednej, južnej, juhovýchodnej a východnej Európy boli podmienené predovšetkým charakterom atmosférickej cirkulácie, s čím súviseli aj podpriemerné až významne podnormálne úhrny atmosférických zrážok a nadpriemerné trvanie slnečného svitu v tomto regióne. Podľa americkej NOAA skončil august 2017 ako tretí (za rokmi 2015 a 2016), podľa NASA ako druhý najteplejší august (za rokom 2016) aspoň od roku 1880. Obdobie mesiacov január až august je zatiaľ druhé najteplejšie (za rokom 2016) za posledných aspoň 137 rokov. V priebehu augusta bol na svete pozorovaný celý rad mimoriadnych extrémov počasia, vrátane hurikánu Harvey, ktorý na konci augusta priniesol do oblasti južného Texasu (a predovšetkým Houstonu) mimoriadne až extrémne denné a viacdenné úhrny atmosférických zrážok (>1300 mm). Mimoriadne vážne boli aj povodne v africkom štáte Sierra Leone a v severovýchodnej Indii a Bangladéši, kde v priebehu jedného týždňa (10. - 16. 8. 2017) spadlo viac ako 1000 mm zrážok. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že rozsah plávajúceho morského ľadu v Arktíde dosiahol tretiu najnižšiu hodnotu od roku 1979 (podľa údajov NSIDC).